Prisnil sa mi sen. Nie, nejdem napodobňovať americkú legendu. Môj sen bol taký našský, takmer zápecnícky. Prisnilo sa mi, že na Slovensko prihrmela omeškaná tradicionalistická verzia hodnôt, ktorými sa opája liberálna časť tzv. vyspelého západu – hodnôt bratstva, rovnosti a slobody. Bratstvo tých, ktorí poctivo drú, aby uživili svoje rodiny. Ktorí prispievajú, aby spoločnosť prosperovala. Bratstvo usilovnosti, poctivosti, čestnosti, obetavosti, odmietania zákerností a intríg.
Rovnosť šancí, ale nerovnosť vo výsledkoch. Lebo každý má predpoklady na niečo iné, každý ma inú predispozíciu na akceptovanie rizika, a môže si preto dovoliť niečo iné. Tí šťastnejší, odvážnejší, unikátnejší a tvorivejší viac. Veru tak, blahobyt závisí aj od šťastia. Nezávidím tým šťastnejším, nie všetci vedia zvládať blahobyt a šťastie, ktoré neraz nosí nešťastia. Rovnosť pred právom. Rovnosť v schopnosti naplniť si všetky základné potreby pre tých, ktorí sa neflákajú. Ktorí nečakajú, že im do úst padne štátna manna. Ktorí rôznymi formami prispievajú do rozvoja svojej komunity – rodinnej, lokálnej, štátnej. Nad národným štátom totiž nie je nič. Len záujmy a navzájom kontrolované partnerstvá.
Sloboda vo vyjadrovaní, v prejavoch, v rozhodnutiach, sloboda pohybu, sloboda výberu, sloboda voľby. Sloboda tvorby, objavovania, vedeckého výskumu. Maximálna, len s minimálnymi obmedzeniami. Sloboda jedného jednotlivca a vyšších entít, ktorá nie je vynucovaná na úkor slobody iných entít. Sloboda jednej entity neumožňujúca fyzickú agresiu proti inej entite. Sloboda neumožňujúca vnucovanie kvót a vynucovanie poslušnosti, ani zotrvávanie v žalároch národov, ani teror, vyhrážanie, prípadne vydieranie. A potom som sa prebudil do reality. Ešteže mi osud umožnil žiť, nie iba snívať, môj profesionálny sen, povznášajúc sa vysoko nad absurdnosťami reality.