V písaní blogov som novic. V ich čítaní som matador. Bol som upozornený na to, že nemám robiť kampaň, ani antikampaň. Som presvedčený, že nerobím, ale zároveň je isté, že svojimi poslednými blogmi definujúcimi nacionalizmus v porovnaní s nacizmom, som niekomu stúpil na otlak. Takže hneď na úvod tohto hodnotového blogu, v ktorom budem písať o mojich prioritách pri rozhodovaní koho voliť, chcem pripomenúť, že nerobím kampaň pre žiadnu politickú stranu. A je mi jedno, v ktorých stranách nájdem stotožnenie s uvádzanými hodnotami. Čo teda budem sledovať?
Jedným z významných aspektov, ktoré si budem všímať je financovanie nádejného subjektu zo zdrojov, ktoré nebudú oligarchické a teda nebudú predstavovať budúci záväzok voči sponzorovi. A ktoré nebudú cudzie, čiže nebudú sponzorovať vnucovanie cudzích hodnôt a rozvracať našu spoločnosť, ani likvidovať naše tradície a najmä našu štátnosť. Akčná skupina spoluzakladateľov štátnosti, signatárov „Nitrianskej deklarácie“ ( www.nitrianskadeklaracia.sk ) pripravila realistický viaczdrojový alternatívny model férového financovania. Už sa našli záujemcovia a bol im predstavený.
Z pohľadu už spomenutej skupiny najvýznamnejším aspektom našej inklinácie je koncept akéhosi minimálneho programového menovateľa, akceptovateľného pre voličskú skupinu, ktorá sa dá definovať ako hrdí nacionalisti, patrioti, suverenisti, vlastenci (tiež „Slovenskí patrioti a suverenisti“). Ak niektorá zo strán bude mať vo svojom programe, ideálne čo najstručnejšom, všetky nasledujúce programové tézy, má vysokú šancu, že časť nevoličov zdvihne svoje zadky a pôjde voliť:
Výrazným aspektom akceptovateľného programu pre nás, hrdých a čestných nacionalistov má byť hodnotové zameranie, vychádzajúceho z geopolitického realizmu. Vo vzťahu k EÚ by sa jeho základom malo stať presadzovanie zásadnej reformy EÚ v smere jej radikálnej decentralizácie a návratu všetkých uzurpovaných pilierov štátnosti do kompetencie národných štátov. Vo vzťahu k NATO je pre malé štáty ideálna politika obrannej úspornosti a minimálnej angažovanosti v expedičných operáciách s cieľom realistického presadzovania návratu NATO do formy deklarovaného obranného zamerania organizácie. Slovensko nemá a nikdy nemalo dôvod budovať svoje ozbrojené sily pre NATO. Ozbrojené sily sa budujú pre vlastnú obranu. Vždy, bez výnimky.
Naše ozbrojené sily majú zabezpečovať vlastnú obranyschopnosť pred vonkajšími ohrozeniami. Len také môžu byť aj hodnoverným partnerom obranného zoskupenia. Akéhokoľvek. Obranyschopnosť Slovenska je od prechodu na profesionálny charakter ozbrojených síl v roku 2005 odsúdeniahodným spôsobom radikálne znížená doterajšími nezodpovednými vedeniami rezortu tým, že od začiatku neboli presadené mechanizmy udržiavania silných aktívnych a pasívnych záloh. Má ísť o tisícky vojakov, techniky a spôsobilostí veľmi hospodárneho charakteru tým, že udržiavanie polovičného stavu teritoriálnych záložných vojsk v porovnaní s aktívnymi silami si tradične vyžaduje do 5% zdrojov na obranu.
Hodnotový dôraz presadzujúci tradicionalizmus, suverenizmus a odmietanie ideologickej nenávisti bude iste atraktívny pre veľkú časť tých, ktorí dnes nemajú koho voliť. Štýlový dôraz by mal byť zameraný na rozhodnosť, rozvážnosť, a dodržiavanie pravidiel, zákonnosti. Teda presadzovanie disciplíny a odmietanie nesystémovosti a anarchizmu. Aj odmietanie diktátu napríklad vo forme migračných kvót.
Všetky uvedené tézy definujú zameranie na politické hodnoty a priority, ktoré ako programovo unikátny, autentický a od oligarchických zdrojov nezávislý politický realizmus a suverenizmus na slovenskej politickej scéne v tomto čase jednoznačne absentujú. Na rozdiel od protagonistov likvidácie štátnosti.
P.S. Cením si diskusné príspevky, aj neurážlivé nesúhlasné, lebo sú oslavou slobody vyjadrovania. Osobne nie som diskutér a nemám ani čas odpovedať.