Vo svojej analýze, publikovanej v mojich blogoch pred pár dňami som sa ako autor pustil do takmer nemožného. Usiloval som sa zrozumiteľne popísať existujúce bezpečnostné ohrozenia štátu. Trúfol som si ohrozenia postaviť do priamej súvislosti s konaním bežných ľudí vo voľbách. V nasledujúcom texte sa čitateľ oboznámi s pochopením, čo sú to životné záujmy štátu.
Nebudem sa zameriavať na to, čo si myslia ideologickí alebo mediálni manipulátori, ani čo o tom nevedia neosvietení a nekvalifikovaní politici, prípadne analytickí manipulátori. Zameriam sa na to, čo je rozhodujúci národno-štátny záujem zo strategického pohľadu stratéga.
Verím, že vnímavému čitateľovi bude jasná úzka súvislosť s pochopením, kto resp. čo, je nepriateľom Slovenska z predchádzajúceho blogu. Súhrn ohrození, ktorým podľa jedinej a naozaj vysoko nadčasovej Vojenskej stratégie z roku 2001 Slovensko čelí, bol typologicky zobrazený v už spomenutej publikovanej tabuľke. Čitatelia dostali možnosť uvidieť originálnu tabuľku predsedu komisie, autora tejto analýzy. Vo „Vojenskej stratégii“, schválenej Národnou radou, bola tabuľka publikovaná v stručnejšej forme. Navyše, tento stredný riadok:
| Typ ohrozenia | Jeho pravdepodobnosť | Čas výstrahy a prípravy | Vplyv na životné záujmy štátu | Akceptovateľné riziko |
| Asymetrické a nelineárne ohrozenia proti charakteru štátu a spoločnosti | Nepredvídateľná, v súčasnosti stredne vysoká, plazivo veľmi vysoká | V prípade infiltrácie kritickej masy aktérov prakticky žiadny | Veľmi vysoký: stav trvalého latentného strachu spoločnosti, mení podstatu štátu | Nízke: nutná zásadná zmena politickej odvahy a zodpovednosti |
Ten najdôležitejší riadok, nebol do ohrození v uvedenej vojenskej stratégii zaradený z dvoch dôvodov. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že formulácia by bola odmietnutá politikmi, ktorých časť by sa v nej videla. Teda zaradenie ohrozenia by pôsobilo pre politikov kontroverzne. Druhým dôvodom bol fakt, že zaradenie bodu by spôsobilo neschválenie, alebo odďaľovanie jej schválenia. Posledné tri stĺpce sú pritom červené.
Ale zrušený nebol rozhodujúci stĺpec, z ktorého vyplýva o čo pri ohrozeniach ide. O životné záujmy štátu. A rôzne typy ohrození majú rozdielne vážny vplyv na životné záujmy štátu. Pod týmito kvalifikovaný stratég vidí jediné: ide totiž výlučne a len o slobodu národa. V svetových jazykoch rozumej štátu. Totiž výraz „nation“ v hlavných svetových jazykoch znamená „štátotvorný národ“, v prenesenom význame „štát“. Odvodený výraz „nationality““ znamená štátnu príslušnosť, nie národnosť. Národnosť je vyjadrená výrazom odvodeným od etnicity.
Nevedomosť ako trik zneužívali predstavitelia dominantných štátotvorných národov v žalároch národov pri preklade zmlúv a zahmlievaní pojmov vo svoj prospech. Na prospech národno-štátnych záujmov kolonizátorov a uzurpátorov. Rozhodujúcim životným záujmom štátu je zachovanie národnej SLOBODY, teda SUVERENITY čiže ide o ŠTÁTNOSŤ. Jej obmedzenie až likvidácia je indikovaná ohrozeniami. Ak sa potom geopoliticky bavíme o bezpečnostných ohrozeniach, vždy máme na mysli ohrozenia štátu, jeho územnej celistvosti, jeho suverenity, slobody.
Ak chceme rozpoznať úplného geopolitického a strategického šarlatána, manipulátora, alebo nedovzdelanca, stačí počúvať jeho/jej vyjadrenia. Ak niekto tvrdí, že životným záujmom štátu má byť členstvo v nejakej organizácii, ako napríklad dnes „Jediná alternatíva je NATO resp. EÚ“, kedysi „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, tak je sám sebou odhalený.