Povinná civilná služba – začiatok prerodu spoločnosti

14. novembra 2019, petersvec, Nezaradené

Zavedenie povinnej civilnej služby sa nedá urobiť bez uplatnenia donucovacej sily štátu. Je paradoxné, ak s takouto možnosťou prichádza človek nepriamo spoluzodpovedný za zrušenie povinnej vojenskej služby z titulu predsedu komisie, ktorá začiatkom roka 2001 vypracovala vojenskú stratégiu, v ktorej bola takáto požiadavka definovaná. Urobil som to vtedy nerád a na základe silných argumentov som zásadne odstúpil od pôvodného silného presvedčenia o nutnosti pokračovania povinnej vojenčiny. Uvedomiac si, že tradičný model masových armád zavedený pred pár storočiami je prekonaný. Tak som v tom čase dokázal prekonať aj sám seba. Neľutujem to.

Teraz je potrebné, aby sa tradicionalistická a racionálna časť spoločnosti hlboko a nezaujato zamyslela nad návrhom povinnej civilnej služby, ktorý určite vyvolá medzi extrémistickými anti-etatickými liberálmi zúrivosť. O to viac to tradicionalistov poteší. Prínosom je formovanie tradicionalistických, v istom zmysle pravicovo-konzervatívnych zámerov, hodnôt, postojov.

Pôjde o preformátovanie spoločnosti vo veku, keď sa ešte naši Jankovia dajú ohýbať. Takto preformátovaná mladá populácia bude mať menšiu tendenciu podliehať voľbe marketingových šarlatánskych produktov, hlásajúcich nenávisť k vlasti, vyhrážanie, vydieranie, teror, podporovaných podozrivými cudzími zdrojmi, do najvyšších štátnych funkcií. Výsledok? Zníženie fatálneho bezpečnostného ohrozenia štátu, teda štátnosti, suverenity, slobody, spomínaných v stredom riadku tabuľky ohrození štátu:

Typ ohrozenia Jeho pravdepodobnosť Čas výstrahy a prípravy Vplyv na životné záujmy štátu Akceptovateľné riziko
Asymetrické a nelineárne ohrozenia proti charakteru štátu a spoločnosti Nepredvídateľná, v súčasnosti stredne vysoká, plazivo veľmi vysoká V prípade infiltrácie kritickej masy aktérov prakticky žiadny Veľmi vysoký: stav trvalého latentného strachu spoločnosti, mení podstatu štátu Nízke: nutná zásadná zmena politickej odvahy a zodpovednosti

 

Len pripomínam fakt, že patriotický nacionalizmus stojí na úcte k vlasti a rešpekte k ostatným. Je tak presným opakom anti-etatického nenávistníckeho „progresívneho“ globalo-libero-nacizmu.

Racionálna tradicionalistická časť spoločnosti prirodzene podporuje princípy solidarity, nemôže mať teda záujem obrazne rozdávať ryby, má mať záujem naučiť chytať ryby, čo je vedľajší efekt konceptu. Preto by ma prekvapilo, ak by sa proti takejto iniciatíve postavili tí politici, ktorí sa tvária, že presadzujú tradičné a konzervatívne hodnoty (aj časť našej ľavice). Nech potom drvivo-väčšinový volič vo voľbách vystaví účet. Náklady môžu byť investíciou, nie spotrebou. Koncept je dávno pripravený, čaká na spustenie.

Na konci si na základe SMS-iek od priateľov, upozorňujúcich ma na nepodložené a občas nekultivované komentáre k mojim blogom, dovolím poznámku. Je mi jedno, ktorá strana s úctou k štátnosti koncept verejnej diskusie a po jej prípadnom kladnom výsledku aj zavedenia povinnej civilnej služby presadí. Nie som ani členom strany, za ktorú som kandidoval do eurovolieb a nepodieľam sa na ich aktivitách. Ak si osvoja postoje z mojich blogov, poteší ma to. Ak by si ich osvojila aj ĽSNS, tak len konštatujem, že bola súdom zbavená fašistickej nálepky.

Na druhej strane, protištátne liberálne strany sú už svojou protištátnou agendou pokračovateľmi nacistických praktík. Zachovám si svoju úroveň, nad primitívnymi komentármi sa už tradične povznášam tak vysoko, ako bežne lietam. Uraziť ma môžu len intelektuáli a vlastenci, nikdy nie neokrôchanci a nacisti. Ako vidím aj z počutia o kultivovanosti diskusií pod blogmi, zavedenie povinnej civilnej služby by pomohlo aj v tej oblasti prinajmenšom v elementárnom medziľudskom rešpekte, lebo ten vojenčina nesporne formovala. Ale každý má právo spamätať sa, aj trollovia.