Už tradične sa pokúšam dávať správne otázky. Jedna z nich znie: je možné za plnohodnotné zálohy na plnenie úloh ozbrojených síl v modernom konflikte považovať dobrovoľníkov bez dlhej prípravy v ozbrojených silách, ktorých vycvičenosť zodpovedá 12-ročným kadetom v tradičnom profesionalizovanom systéme? Mám na mysli známu stovku dobrovoľníkov, všeobecné zálohy. Odpoveď je jednoznačné NIE. Z toho logicky vyplýva, že v aktívnych a pasívnych zálohách profesionalizovaných armád môžu pôsobiť výlučne bývalí vycvičení vojaci po svojom odchode do zálohy.
Položím ďalšiu správnu otázku. Čo potom tvorí moderný, funkčný, overený systém záloh v štátoch s dobre premysleným systémom profesionálnych ozbrojených síl? Pokúsim sa o veľmi stručnú a zrozumiteľnú odpoveď. Prvou zložkou je akási prípravka budúcich príslušníkov ozbrojených síl a zborov. Nazýva sa „kadetské zbory“. Pre pomery Slovenska by do nich po súhlase rodičov dobrovoľne vstupovali deti vo veku nad 10 rokov. Asi by sme mali dva kadetské zbory: menší „Kadetský zbor vzdušných síl“, v ktorom by boli aj akési zárodky špeciálnych síl, a oveľa väčší „Kadetský zbor pozemných síl“ (názov nevnucujem).
Dovedna by išlo o pár tisíc príslušníkov, určite nad 8 tisíc, ktorí by každoročne absolvovali štruktúrovaný, v prvej etape nevojenský, výcvik v trvaní najmenej mesiac v čase prázdnin. Nebudem sa vybíjať v podrobnostiach výcviku. Ale títo by boli na úžitok pri rôznych príležitostiach. Od masových podujatí ako pomocníci polície a poriadkových síl, až po pomocné činnosti pre záchranné zbory pri riešení prírodných a priemyselných katastrof. A raz by sme z nich mali preverených adeptov na vstup do ozbrojených síl a zborov. Zrazu je namiesto 13,5 tisíc k dispozícii najmenej 22 tisíc vycvičených osôb.
Zároveň „dve muchy jedným úderom“ – tisícky overených adeptov na budúcich vojakov, policajtov, hasičov, záchranárov. So silno vyvinutým pocitom zodpovednosti a presvedčením, že vlastne idú k svojim, s ktorými sa už poznajú. Všetko v rámci rozpočtu, v tom najhoršom prípade za maximálne zlomok percenta dodatočných nákladov.
Druhú skupinu by tvorili bývalí dobrovoľní vycvičení vojaci, ale aj dobrovoľní príslušníci ostatných ozbrojených zborov. Išlo by o aktívne, resp. individuálne zálohy. Týkali by sa tak špecialistov v duálnych civilno-vojenských odbornostiach, ako napríklad pilotov, leteckých technikov, lekárov, alebo policajtov a právnikov, ako aj všeobecných vojenských špecialistov. Títo by každý rok na niekoľko týždňov, ideálne v časoch vyhovujúcich obidvom stranám (armáde aj záložníkovi), dobrovoľne slúžili v organických jednotkách na miestach, neobsadených profesionálom, alebo kde nie je potrebná trvalá obsadenosť.
Časť jednotiek aktívnych záloh by mohla mať tzv. rámcový charakter, čiže by mali techniku, ale boli by mobilizovateľné pre prípad potreby. A v mierovom čase obsadené malým tímom profesionálov, dopĺňaných o rotujúcich aktívnych záložníkov. Určitá pomerne veľká časť aktívnych záložníkov by napríklad mohla doplniť neobsadené miesta v tabuľkách ozbrojených síl. Celkové počty aktívnych záloh môžu byť niekde na úrovni polovice aktívnych profesionálnych vojsk. Mechanizmus musí obsahovať aj motivačné prvky, prednostne povzbudzujúce, výnimočne represívne.
Takto by sme sa už dostali na úroveň počtov nad 30 tisíc, možno 32 tisíc. Stále bez potreby dodatočnej infraštruktúry. Pritom by sme platili povedzme dvanástinu nákladov na personál, pri takmer plnohodnotnej pripravenosti. Čiže by sme mali násobný počet dispozičných vojsk pre úlohy, kde ide o počty. Dnes tak máme za veľa peňazí málo muziky. Tak by sme mali možno za menej peňazí oveľa viac muziky.