Neraz som s vypočul názor, že naša malá profesionálna armáda je nám nanič, a že sme úplne bezbranní. Odmietam takéto rezignačné a odovzdanecké nálady. Máme aj historický dôvod na viac optimizmu. Akurát sa na svoje historické fakty prestaňme pozerať cudzími očami. Aj keby sme boli bez stálej armády a keby sa politici rozhodli pre miličný systém podobný švajčiarskemu, vonkoncom sa nestaneme bezbrannými. Napriek tomu, že sa dá ľahko dokázať aj relatívnosť takého tvrdenia. Totiž všetci sme bezbranní proti následkom jadrovej apokalypsy. Ibaže, úplne bezbrannými sa staneme jedine v prípade, keby naši zradcovskí politickí kolaboranti dovolili plné podriadenie našej armády bruselským byrokratom, alebo inej cudzej moci.
Ale dobre zorganizované vlastenecké vojská zložené zo záložníkov, akýsi vládou organizovaní Slovenskí branci, dokážu zázraky. O jednom takom prvku, pod názvom Civilné zbory pre tých, ktorí nikdy neslúžili v ozbrojených silách a zboroch, som už vo svojom blogu hovoril. Ako má fungovať vstup do nich? Každý občan, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vstúpiť do Civilných zborov sa stane kadetom. Čiže úvodná príprava pre neplnoleté dávnejšie popísané kadetské zbory aj pre Civilné zbory by bola jednotná. Absolvovanie prípravného výcviku by nemalo prekročiť 1 kalendárny mesiac prednostne v jednom intenzívnom bloku. Obsahom má mať výcvik výlučne nebojový charakter bez vojenských zbraní.
Obsahom by išlo o akúsi kombináciu výcviku, ktorý absolvujú povedzme skauti, doplnenú o výcvik obsahovo podobný dobrovoľným hasičom, pričom určité časti výcviku môžu mať charakter prvej zdravotníckej pomoci. Výraznú časť majú tvoriť prvky výcviku v civilnej ochrane, doplnené o určité policajné pasáže, ale aj bloky prežitia a orientácie v teréne. A slúžili by prednostne na zabezpečovacie úlohy pre aktívne a pasívne zálohy, ktoré by boli zložené z bývalých profíkov.
Režim počas výcviku má pritom zostať striktne vojenský. Kadet nebude podľa konceptu absolvovať žiadny výcvik s vojenskou streleckou výzbrojou a nebude absolvovať taktický vojenský výcvik ani v najmenšej jednotke. Prvky vojenských ženijných zručností sú užitočné pri riešení nevojenských ohrození a preto aj tieto majú byť zaradené do obsahu prípravy. Prípravný výcvik sa musí vykonávať podľa jednotnej a veľmi podrobne vypracovanej metodiky, spracovanej podľa požiadaviek najvyšších predstaviteľov všetkých ozbrojených síl a zborov.
Riadiacimi inštruktormi výcviku by boli prednostne vojaci, policajti alebo záchranári v zálohe, ktorí sa na túto úlohu dobrovoľne prihlásia a za činnosť musia dostávať odmenu. Aj neskoršie nasadenie či už kadetov, alebo aktivistov by muselo byť za finančnú odmenu. Členstvo v civilných zboroch by mohlo byť motivované aj inými formami, pretože je v najvyššom záujme bezpečnosti štátu. Je vysoký predpoklad, že v budúcnosti môže byť certifikát o členstve vyhľadávaným dokladom integrity uchádzača o zamestnanie pre mnohých zamestnávateľov. Toto asi Slovenskí branci nemôžu ponúknuť.
Dôležité je pochopiť skutočnosť, že obrániť sa dokážeme len sami. Už odhodlanie brániť sa je silným odraďovacím prvkom pre akéhokoľvek potenciálneho agresora. O čo ide agresorovi? O našu štátnosť, o suverenitu, o územnú celistvosť. Presne o toto ide bruselským byrokratom a ich domácim kolaborantom. O ovládnutie našej štátnosti, suverenity a dosiahnutie kontroly nad našim územím. Dosahujú teda ciele vojny. Preto ich ponuka na vytvorenie ozbrojených síl EÚ je aktom agresie, ktorý treba striktne a razantne odmietnuť. Ak odovzdáme naše ozbrojené sily a zbory do rúk Bruselu, alebo do rúk inej cudzej moci, staneme sa úplne bezbrannými. Taký akt bude preto napĺňať skutkovú podstatu vlastizrady.