Návrh systému akýchsi vládou zriadených Slovenských brancov, o ktorých som hovoril v predchádzajúcich blogoch, je podmienený určitými predpokladmi, ktoré majú vychádzať z cieľového stavu. Základným predpokladom nového mechanizmu je návrh na vytvorenie nadčasovej integrovanej štruktúry bezpečnostno-obranných štruktúr, ktorá by mala mať silný historický lokál-patriotický rozmer. Návrh predpokladá vytvorenie formácií, viazaných na akési ceremoniálne regióny Slovenska, vychádzajúce z historického členenia, bez väzby na dobové politicko-správne členenie našej vlasti.
Autori sa inšpirovali systémom historických regimentov, ktoré mali korene vo viacerých štátoch. A dodnes sa v mnohých zachoval. Predstavte si napríklad: Tekovská brigáda, ktorá by mala Kremnický, Novobanský, Svätokrížsky, Vrábelský, Vyhniansky, Zlatomoravecký aj Žarnovický regiment alebo batalión. Alebo Spišská brigáda s Gelnickým, Levočským, Kežmarským, Popradským, Spišskonovoveským aj Staroľubovnianskym regimentom resp. bataliónom.
Každý dobrovoľník, ktorý sa v prípade ich zriadenia rozhodne absolvovať prípravný výcvik pre Civilné zbory, čiže aj tí, ktorí sa neskôr stanú aktívnymi príslušníkmi ozbrojených síl a zborov, ako aj všetky zálohy môžu mať svoju domovskú ceremoniálnu jednotku viazanú na región pôvodu. Cieľovo budú všetci absolvovať sľub a po dosiahnutí zákonného veku prísahu vernosti štátu v princípe vo svojom spádovom meste. Ďalšia prísaha už nebude potrebná. V prechodnom období si model vyžiada opatrenia, ktoré zabezpečia postupné dosahovanie cieľového stavu. Podrobnosti by boli predmetom odborných a laických diskusií.
Jedna z vážnych otázok je, prečo majú byť za túto koncepciu zodpovedné ozbrojené sily, keď výcvik ašpirantov pre Civilné zbory má byť striktne nebojový a bez zbraní na riešenie nevojenských ohrození. Odpoveď je jednoduchá. V mierovom čase sú všetky ostatné zbory naplno vyťažované bežnými úlohami a pohotovosťami či už policajného, záchranárskeho, spravodajského alebo ochranárskeho charakteru. Teda podstatou ich fungovania je denno-denná operatíva. Jedinou zložkou, ktorou štát disponuje a financuje ju pre prípad veľmi málo pravdepodobných ohrození, sú ozbrojené sily. Práve táto zložka má najlepšie predpoklady na to, aby sa v mierovom čase časť jej personálu mohla venovať príprave záloh na riešenie všetkých ohrození. Čiže aj takých, kde budú ozbrojené sily vypomáhať ostatným zborom pri riešení krízových situácií.
Ozbrojené sily už v súčasnosti bežne vyčleňujú časť svojich ľudských zdrojov aj techniky na riešenie nevojenských ohrození. Tieto aktivity by mali pokračovať aj v novom navrhovanom systéme, akurát sa tak môže konať na podstatne úspornejšej a efektívnejšej úrovni. Profesionálni vojaci, policajti a záchranári budú v krízových situáciách poskytovať to, v čom sú dobrí: organizačné a riadiace schopnosti na riešenie krízy, ako aj techniku a špecifické zručnosti.
Dobrovoľnícky, ale ozbrojenými silami za asistencie ostatných ozbrojených a neozbrojených zborov metodicky dobre pripravený zbor, zložený z občanov, ktorí majú vôľu aj motiváciu podieľať sa na úlohách pre všeobecné dobro, bude robiť prevažne vykonávateľské funkcie. Na plnenie vriec s pieskom v prípade povodní predstavuje vycvičený zbor profesionálov príliš drahé aktívum. Najmä keď hrá úlohu časový faktor, vtedy sa môže ukázať význam dobre pripravených a vycvičených domácich aktivistov.
Ak budú pôsobiť pod špičkovým odborným profesionálnym vedením a velením, vtedy sa najlepšie ukáže pozitívum kombinácie dvoch svetov: profesionálneho s aktivistickým. Nehovoriac o možnosti ich rýchleho preformátovania pre prípad veľmi vážnej krízy.