Zámerom série blogov je aspoň troškou prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania nás, malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu.
Každý súboj, nielen vojenský, je stretom antagonistických vôlí, pretože obidvom stranám konfliktu ide o víťazstvo. Zatiaľ čo v civilných činnostiach sa na optimálnu metódu vykryštalizovala metóda “Ja vyhrávam, ty vyhrávaš”, vo vojne (vrátane obchodnej a inej) je to už z jej podstaty rozdielne. Ak sa niekto rozhodol použiť najkrajnejší prostriedok dosiahnutia svojich cieľov a presadenia svojich záujmov: vojnu, v tom prípade ide každému o vlastné víťazstvo a o porážku protistojacej vôle. Výsledkom môže byť patový stav, čo je pre slabšieho protivníka často víťazstvo tým, že nepriateľ alebo protivník nedosiahol svoje zámery.
Víťazstvo vo vojne je preto relatívnou záležitosťou a kritériami úspechu sú nasledujúce aspekty:
Dosiahnutie politických cieľov vojny
Relatívna výhodnosť postavenia konfliktných strán pred konfliktom a po konflikte.
Taktický úspech sám osebe nezabezpečuje strategické víťazstvo vo vojne, čiže taktický úspech nestačí. Lenže, úlohou vojaka je dosahovanie takých taktických víťazstiev, ktoré sú podriadené strategickým zámerom vojny. Spojivom stratégie a taktiky je operačné umenie. V malej armáde už rota môže plniť operačné úlohy so strategickými zámermi, z čoho vyplýva, že kvalitne pripravený veliteľský zbor už na úrovni kapitána a majora by mal byť schopný operačne rozmýšľať a analyzovať strategické zámery nadriadených stupňov. To sa môže naučiť len štúdiom príkladov histórie a cielenou, sústredenou prípravou, obsahujúcou výcvik, vystavenie podmienkam, kde sa musí prejaviť. Z toho vyplýva, že každý perspektívny kapitán malého štátu s malými ozbrojenými silami by mal pred prevzatím velenia na úrovni roty absolvovať pred-operačnú úroveň školenia.
Zároveň z toho pre úspešné zavedenie a uplatnenie manévrových prístupov vyplýva dôležitosť výberu ľudí, ich formovania vzdelaním a výcvikom, umožnením rastu postupným zvyšovaním zodpovednosti, ale aj striedaním charakteru funkcií medzi veliteľskými a štábnymi. Rotácia dôstojníkov je nutnosť, lebo len takto rastú manažéri vojny. A v takom prístupe má významnú úlohu kvalitný a tvorivý poddôstojnícky zbor: nositeľ technickej odbornosti a vykonávateľskej zručnosti. Dôstojník je manažér vojny, poddôstojník je vykonávateľ vojny. O personalistike inde.
Na operačnej úrovni sa plánujú ťaženia a operácie, čiže postupnosť taktických bojov a súčinnosť. Operačná úroveň plánuje distribúciu a použitie logistických a ľudských zdrojov na zabezpečenie boja. Určujú sa priority dosahovaných zámerov a cieľov a prebieha plánovanie fáz operácií. V manévrovom prístupe sa tieto bežne známe zásady odlišujú podstatou. Napríklad fázy sú plánované podľa dosahovaných čiastkových zámerov, nie podľa časového priebehu bojov.
Priorita môže byť len jedna resp. málo a ekonómia síl (šetrenie silami a prostriedkami) si vyžaduje sústreďovanie úsilia na jeden cieľ v jednom čase, ako opak diverzifikácie úsilia. V manévrovom prístupe sú operačný plán a operačná smernica stručnými a zhutnenými dokumentmi, zrozumiteľnými pre každého zainteresovaného vojaka, nie rigidnými a detailnými elaborátmi, ktorým rozumie často len ich autor. Ekonómia síl znamená aj to, že sa vojská nevybíjajú v bojoch, ktoré priamo alebo nepriamo neprispievajú do dosiahnutia strategických zámerov. Všetko napísané sa dá uplatniť aj v obchodných a iných nekrvavých, akýchsi civilných resp. nevojenských vojnách resp. stretoch vôle resp. zámerov.
Pochopiteľne, o to viac sa dá použiť v politike. Otázka znie: môžu tieto moje úvahy a koncepty použiť protištátnici? Na jednej strane je nemúdre podceňovať nepriateľov štátnosti. Ale na druhej strane ich nie je múdre ani podceňovať. Treba ich v prvom rade spoznať. A prvým predpokladom poznania je uvedomenie si fakt, že ich hlavnými zbraňami sú totalitné oligarchické médiá a nelegitímne korupčné oligarchické peniaze. Tam treba viesť útok. Bez týchto dvoch prvkov sú všetci kolaboranti a zradcovia len zbabelé, neschopné, nekvalifikované bábky. Šašovia.
Tieto kreatúry proti odhodlaniu vlastencov, proti drvivej normálnej väčšine nemajú šancu na žiadny zápas. Nechcime to vidieť, ale uvidíme, ak by sa stala tragédia a získali by vládu. Už sme to videli a vidíme v prezidentskom paláci. Vidíme to na magistrátoch Bratislavy, aj Nitry. Vidíme to aj v bansko-bystrickej župe. Otvorme oči a robme prevenciu. Nebojme sa mediálnej a finančnej gigantickej presily progresívno-liberálneho zla. Máme na nich.
Pokračovanie v nasledujúcej časti.
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR