Dnes masívne množstvo politických šarlatánov sníva o odovzdávaní právomocí do Bruselu. V predvolebnej kampani namiesto jasného odhodlania reprezentácie drvivej väčšiny vlastencov presadzovať princípy suverenizmu, prevláda agresívna kampaň reprezentantov bezvýznamnej mikromenšiny presadzujúca globalizáciu a europeizáciu Slovenska. A počúvame apely na mladých. Tak som sa rozhodol publikovať otvorený list vtedy len 29 ročného mladého kapitána letectva. A budem dúfať, že to aspoň niektorým otvorí oči a pochopia, o čo ide. Aby sme sa zbavili pocitu nutnosti mať nad sebou niekoho. Svojho času Viedeň, Budapešť, Prahu, Moskvu. Dnes Brusel. Nepotrebujeme ich. To oni potrebujú nás, kolónie.
Bol začiatok januára 1991. Najprv v časopise „Slovenský národ“ a postupne v ďalších vtedajších alternatívnych periodikách, vyšiel nasledujúci otvorený list vtedajšiemu tzv. federálnemu českému ministrovi obrany (originálny text v italiku, poznámky autora bez italiku):
„Vážený pán minister, dňa 28.12.1990 vo večerných hodinách mi veliteľ pluku po telefonickom rozhovore s Vami oznámil Váš odkaz, že som uverejnením článkov v týždenníku Slovenský národ údajne porušil prísahu a že mi odporúčate podať si žiadosť do civilu. (Pozn.: do bytu v Piešťanoch prišli veliteľ pluku aj jeho zástupca, obidvaja spoza rieky Morava, obidvaja sú už na Pravde Božej, plnili len rozkaz, nehneval som sa na nich). S podobným krokom som počítal, ako to vyplýva aj z obsahu článkov, a moje stanovisko je nasledujúce:
Prísahu som neporušil a o tom, či ju neporušujú Vaši poradcovia, by sme mohli viesť diskusiu. Prisahal som vernosť Českej a Slovenskej federatívnej republike. Či to chcete priznať alebo nie, federácia tu doteraz nikdy nebola a článkami (Pozn.: prvý s názvom „Armáda je semeniskom čechoslovakizmu“) som podal nevyvrátiteľné dôkazy o unitárnosti nášho štátu. Federácia musí byť odvodená od národných republík. Ja som vernosť svojej vlasti – Slovenskej republike – nikdy NEZRADIL, v prípade potreby môžem dokázať, že som nemohol zradiť ani odvodený štátny útvar, tzv. federáciu. No potreby a záujmy republiky a národa zrádza ktosi iný. Ten ktosi sa v mojich článkoch mal možnosť nájsť.
Prečítajte si preto lepšie moje príspevky a zamyslite sa nad ich podstatou. Ak budete chcieť, porozumiete. Napokon si uvedomte, že dnešný obsah prísahy nie je dogmou a z mojich článkov okrem iného vyplýva, že ju nevyhnutne treba zmeniť.
Ja si za všetkým napísaným stojím. Nejdem proti nikomu, ale slovenské záujmy budem brániť napriek akýmkoľvek prekážkam, za cenu akýchkoľvek obetí a netvrdím to ako frázu.
V žiadnom prípade nejde o nacionálne problémy, ako to české šovinistické a protislovenské periodiká servírujú, ale o najzákladnejšie ŠTÁTOTVORNÉ záležitosti. Vy to dobre viete.
K Vášmu odporúčaniu na odchod do civilu mám takéto stanovisko: Na rozdiel od Vás som vojenský ODBORNÍK, spoločnosť do mňa investovala už niekoľko desiatok miliónov korún. (Pozn.: v rozhovore v Obrane Lidu 19.1.1991 Dobrovský okrem iného napísal: /preložené do slovenčiny keďže tento šovinista mi ešte aj krstné meno počeštil, ešteže nepočeštil moje priezvisko, totiž pre tých menej kvalifikovaných by som bol premenovaný na „Petr Krejčí“ – to je v preklade po česky moje pôvodné starodávne slovenské priezvisko, majúce v slovenčine množstvo regionálnych derivátov/ „kapitán Ing. Peter ŠVEC … Je to vynikajúci letec, jeho profesionálne hodnotenie je nadpriemerné, robí učiteľa lietania v leteckom pluku M.R. Štefánika v Piešťanoch, je to skrátka vojak vysokých profesionálnych kvalít“ – koniec jeho citátov). Ďalej otvorený list uvádza:
Moje služby, teda návrat investície, bude slovenský národ potrebovať, a to je hlavný dôvod, prečo z armády v súčasnosti dobrovoľne neodídem! Slepo poslušných dôstojníkov má každá armáda dostatok. Hrdých patriotov je ako šafránu a história ich oceňuje. Už pred viac ako tromi rokmi ma vyhadzoval z armády jeden z Vašich predchodcov, neponúkate teda nič originálne – netotalitné. Vtedy som mu odkázal, že mám svoju ľudskú aj dôstojnícku hrdosť prinajmenšom rovnakú, ak nie väčšiu ako on. K nemu sa to vtedy nedostalo, vraj našťastie pre mňa. Vám tieto slová adresujem tiež, tentoraz bez sprostredkovateľa, možno nanešťastie pre mňa. Je mi pritom úplne jedno, čo urobíte. Dnes máte moc a nemám dôvod ovplyvňovať Vaše rozhodnutie. Bez ohľadu na výsledok som Vám ochotný nejasnosti z názorov osobne vysvetliť. Zo svojich názorových pozícií nemám dôvod, ba ani právo odstúpiť. ZRADY vlastného národa sa nedopustím a na chystanom ZLOČINE proti Slovákom sa nielenže nezúčastním, ale za cenu akýchkoľvek obetí sa mu pokúsim v rámci možností zabrániť!!!
Ako bývalý disident a signatár Charty 77 by ste ma mohli chápať, pán minister. Skúste sa rozpamätať na dôvody, pre ktoré Vás kedysi vyhadzovali zo zamestnania a oživte si obsah dokumentu, ktorý ste podpisovali. Azda prídete na paralelu.
List posielam do viacerých slovenských redakcií. Azda v nich konečne pochopia, že nejde o výstrelky nejakého bláznivého kapitána, ale o osud národa, čo vôbec nepreháňam!!!
Pri jeho zverejnení už možno budem „vyriešený“. Preto Vám chcem na záver pripomenúť ešte toto – ak ste zástancom unitaristickej, centralistickej pseudofederácie (a Vaše činy ma v tom zatiaľ utvrdzujú), v tom prípade našej armáde ako ozbrojeným silám DVOCH ŠTÁTOTVORNÝCH národov nemáte morálne právo veliť!!!
Ministrom nebudete večne, ibaže mne príslušnosť k národu a slovenské vlastenectvo rozkazom odobrať NEMÔŽETE. Na to pamätajte.
Končím so slovami na prezidentskej štandarde „PRAVDA ZVÍŤAZÍ“
S pozdravom a odhodlaním
Kpt. Ing. PETER ŠVEC“
Zvýraznenia aj kapitálky sú uvádzané z pôvodného listu. O dva roky neskôr, po normalizačných aj prokurátorských pohovoroch proti neskôr už majorovi letectva, pravda zvíťazila. Aj s prispením autora otvoreného listu (ktorý sa stal poslancom posledného dočasného parlamentu „Federálneho zhromaždenia“) náš národ získal národnú slobodu, samostatnosť, suverenitu, štátnosť. Ktorú dnešné klony šovinistických pohrobkov gigazla chcú znovu odovzdať inej nadnárodnej pseudofederácii.
Urobme si teda operačný skok do roku 2041. EÚ sa už teší nirváne jednotného superštátu, má agresie podnikajúci „EuroWehrmacht“, nad európskym vlastenectvom svojich vojakov bdie „EuroAbwehr“ v spolupráci s „EuroProkuratúrou“…. Ak sa dožije, vtedy už 80 ročný, možno poloslepý plk. gšt. v.v., autor pôvodného otvoreného listu číta v zakazovanom samizdate „Otvorený list ministrovi obrany EÚ Herr Heinrichovi Goebbelsovi …. začína sa slovami … Vážený pán minister, dňa 28.12.2040 vo večerných hodinách mi veliteľ regimentu Oberst Heinz Zayatz po telefonickom rozhovore s Vami oznámil Váš odkaz, že som uverejnením článkov v zakázanom samizdate, porušujúcom „Unijný zákon o pravidlách otvoreného vyjadrovania“, údajne porušil unijnú prísahu a že mi odporúčate podať si žiadosť do civilu, a vysielate ku mne úderku EuroAbwehru“ … Ostatné už viete … Podpísaný Kpt. Ing. Jerguš Bystrík Nitriansky-Detviansky.
Rozmýšľajme, komu 29. februára dáme svoj hlas. Imaginárny kapitán môže byť váš syn alebo vnuk. Vás, ktorí podceňujete rozsah a vážnosť protištátneho teroru a gigazla, ktoré na nás číhajú v prípade víťazstva extrémistického „progresívneho“ liberalizmu. Vo všetkých jeho pekno-tváričkových, aj mastno-vlasových, aj narkomansko-novopolitikových odrodách. Rozmýšľajme, či dáme hlas zradcom štátu, Slovenska a národa, kolaborantom cudzích záujmov. Alebo ho dáme určite nie dokonalým presadzovateľom suverenizmu, národnej slobody, uctievateľom štátu a štátnosti. Čiže protagonistom jedinej možnej reálnej demokracie. Aby po 29. februári neprišiel nadlho 30. február. Neskrývaná agresívnosť a bezohľadnosť tých „slušných“ by nás normálnych drvivo-väčšinových tradicionalistov mala prebudiť z letargie. Toto nevymyslíte, to je život…
Bývalý odvážny a nekompromisne vlastenecký (reálny) kapitán letectva a spolu-otec slovenskej štátnosti Ing. Peter Švec, neskorší absolvent niekoľkých postgraduálov v zahraničí, t.č. (možno dočasne?) plk.gšt.v.v.