Reforma vojenského vzdelávania a výcviku dôstojníkov mala byť procesom, ktorý sa reálne začal na začiatku tisícročia prvými serióznymi analýzami stavu a neskončí sa prakticky nikdy. Za formálne míľniky procesu reformy vzdelávania a výcviku dôstojníkov bolo možné považovať: a) prijatie zákona o zriadení Národnej akadémie obrany, b) zriadenie Národnej akadémie obrany spolu so vznikom obidvoch pôvodne predpokladaných jej súčastí (AOS – Akadémie ozbrojených síl a CKR – Centra kariérneho rozvoja), c) vyradenie posledných absolventov starých študijných programov, poslucháčov dvoch „zdedených“ vojenských akadémií, d) vyradenie prvých absolventov nových bakalárskych študijných programov, e) vyradenie prvých absolventov vstupných odborných kurzov CKR vo všetkých odbornostiach. Konečným míľnikom malo byť obsadenie všetkých funkcií v ozbrojených silách absolventmi reformovaného vzdelávacieho systému. Po desiatkach rokov.
Uvedené skutočnosti ukazujú, že cyklus prvej časti reformy sa mal uzatvoriť asi do desať rokov po spustení. Celý proces transformácie by trval až viac ako 30 rokov obsadením všetkých funkcií, vrátane NGŠ, absolventmi nového systému. Čiže v roku 2034/5. V čase, keď by jej realizátor v prípade dožitia mal 73/4 rokov. To je proces. Zároveň bolo možné očakávať pokračovanie a súčasne zoslabovanie odporu zo strany nemalej časti vojenskej komunity, ktorá sa so zámermi tejto reformy z rôznych dôvodov nestotožňovala. Ako sa ukázalo, deformátori proces zvrátili. Vyhrali bitku, ale ešte nie vojnu. V tej ide o našu jedinú vlasť.
Práve Slovensko zatiaľ prehráva. Prehráva boj s domácou ľudskou malosťou, úbohosťou, tuposťou. Na všetkých úrovniach. Dá sa a treba sa spamätať. Ak v nasledujúcich voľbách prevládne vlastenecká racionálnosť a reforma sa obnoví v roku 2020/21, tak celý proces sa dokončí v roku 2050/51. Toho sa už asi nedožijem. Deväťdesiatnikov totiž v mojom genetickom fonde nebolo veľa (časť čitateľov sa môže tešiť). Robíme to pre Slovensko. Od našich susedov sa v oblasti požiadaviek na zmenu formovania dôstojníkov učme skôr to, ako to nerobiť.
V celom procese malo ísť a musí ísť o maximálnu kvalitu. To si vyžadovalo napríklad vyhľadanie vhodného personálu do Centra kariérneho rozvoja na zabezpečovanie výcviku. Potom jeho nepretržitú rotáciu po 2 až 3 rokoch. Nikto nesmel zostať dlhšie. Absolútne maximum 3 roky! Ale vzhľadom na presadený, mnou nie veľmi vítaný americký model, tiež zabezpečenie kvalitného akademického personálu do Akadémie ozbrojených síl. Či už čiastočným preškolením z vnútorných zdrojov, alebo oslovením odborníkov z civilnej akademickej obce. Ako aj výchovou nových lektorov z radov dôstojníkov ozbrojených síl s vojskovou praxou.
Jedným z najvážnejších problémov bola veľmi zanedbaná infraštruktúra zdedenej vojenskej akadémie, ktorá si vyžadovala pomerne vysoké investície. Doplniť a zmeniť bolo treba tiež knižničný fond. To sa naozaj podarilo špičkovým personálom a nasadením malého kolektívu knižnice, ktorý vari najrýchlejšie zo všetkých na celej akadémii pochopil podstatu zmien. A ako sa mi dostalo, deformátori sa niektorým za to neskôr pomstili. V zmysle tiež „zdedenej“ (pôvodne nie našej) filozofie potrestania nevinných, opovážlivých a schopných. A odmeny nezúčastnených.
Obrovské úsilie si vyžadoval proces spracovania jednotlivých študijných programov v rámci CKR, spojený s prípravou nových učebných pomôcok. Dodnes nie sú využívané možnosti oslovenia špičkového externého lektorského zboru na jednotlivé témy v rámci kurzov CKR. Zásadný obrat mal nastať v jazykovej príprave, ktorú som mal tiež vo svojom portfóliu. V prvej etape aj nastal. Potom mnou vydanú metodiku vraj zrušili. A pokračovali v „zdedených“ metódach výučby gramatiky. A zabudli, čo som im pripomínal: ten, kto neovláda jazyk, učí gramatiku. Ten, kto ho ovláda, učí čítať, počúvať, rozprávať a chápať jazyk. Gramatika je až nadstavba. To reformné presadil šéf procesu, ktorý mal už v roku 2000 úroveň angličtiny SLP 4444 (5555 prakticky len pre rodených) a v inom meraní úroveň IELTS 8.0 z maxima 9.0 pre rodených. Odvtedy žil desať rokov v Anglicku a jeden inde v zahraničí. Protištátna tuposť zatiaľ vyhráva.
Aj zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.
Pokračovanie v nasledujúcej časti.
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR