Keď som ešte pred voľbami písal blog, ktorého obsahom bola konštatácia o sekundárnych účinkoch koronavírusu, nemyslel som si, že účinky sa začnú prejavovať takým rýchlym tempom aj na Slovensku. To, čo ma vôbec neprekvapilo, je absolútna neschopnosť eurobyrokracie, ktorá si svojim konaním, aj nekonaním zatĺka klince do svojej vlastnej truhly. Za touto hypercentralizovanou EÚ nemôže byť smutno nikomu, kto uvažuje aspoň trochu zdravo a normálne. Bude treba vybudovať nové vzťahy.
Čo to vlastne eurobyrokracia znovu pohnojila? Erdogan spustil otvorenú vojnu. Logistická podpora tejto vojny proti štátom NATO aj EÚ bola možná len vďaka úplatkom, korupcii z našich spoločných zdrojov. Používal ich na udržiavanie utečeneckých centier. Na podporu armády, ktorú práve vyslal proti Grékom. A ktorá čoskoro dorazí aj do našich končín. Do celej EÚ.
Namiesto razantného a zásadného odsúdenia agresie islamistu Erdogana, chránenca EÚ, a namiesto jednoznačnej a hlasnej podpory gréckej vlády na použitie akýchkoľvek prostriedkov na ochranu svojej hranice pred inváziou. Aj použitia sily, aj použitia armády, aj výstavby plotov, aj zastrašenia, aj streľby, aj zamínovania. Namiesto takej nekompromisnej podpory svojho člena, sa byrokrati EÚ rozhodli podporiť inváznu infraštruktúru agresorových utečeneckých táborov ďalšími masívnymi spoločnými zdrojmi. Veď peniaze nie sú problém, ECB ich jednoducho vytlačí. Tak to robí už dlhé roky. Po slávnej vete Draghiho, že urobí všetko, čo bude potrebné. Teraz sme to od pani Von Leyen nepočuli. Oni urobili aj v jednom, aj v druhom prípade presný opak toho, čo mali.
Vo vzťahu ku koronavírusu, čiže biologickej zbrani, ešte ani nezareagovali. Koronavírus je biologickou zbraňou nie preto, lebo si to niekto myslí, alebo to niekto povie. Ale preto, ako sa prejavuje, aké má dôsledky. Čím svojou podstatou je. Aj dinosaury zahynuli pravdepodobne na dôsledky vírusu. Dopad meteoritu a následná kataklizma ich už iba dorazili. Po oslabení a zdecimovaní vírusmi. Tie boli aj vtedy biologickou zbraňou. Bez ohľadu na to, že dinosauríci o zbraniach nič nevedeli.
Koronavírus sa už prejavuje sekundárnymi účinkami. Zatvárajú sa podniky, aj u nás sa hovorí o poslaní zamestnancov do karantény (efekt sa rovná zatvoreniu). Aj u nás rušia lety, klesá turizmus, čo vytvorí vážne ťažkosti cestovkám, aj hotelom, možno bankroty. Aj u nás sa rušia športové a kultúrne podujatia. To budú straty príjmov podnikov, aj straty príjmov z daní. Aj u nás politici vyzvali na domácu karanténu. To znamená prázdne obchody, radikálny pokles obratu, možno bankroty, strata príjmov pre podniky, strata príjmov vo forme daní pre štát. Mimochodom, bezprostredne a bytostne sa to týka aj mňa a môjho povolania.
Už v predvolebných blogoch som konštatoval, že novú vládu čaká kríza. Matovič s koalíciou si vybrali Čierneho Petra. Ale zatiaľ som nezaregistroval signály, ktoré by od nastupujúcej garnitúry naznačovali chápanie závažnosti situácie. Ani náznak výzvy na adresu byrokracie EÚ, aby prestali dotovať nezmysly a ohrozenia. Aby namiesto toho v spolupráci s členskými štátmi konali opatrenia na riešenie krízy. Začínajúc vyhlásením, že spoločne urobia všetko, čo bude potrebné, že uľahčia uvoľnenie zdrojov na likvidáciu sekundárnych následkov krízy. Pretože národné štáty už majú oklieštenú moc existenciou tzv. spoločnej meny. Že hypercentralizácia je zlo, a že budú podporovať spoluprácu suverénnych štátov. Aj pri zatváraní hraníc a ochrane územia.
Ani náznak poučenia z hrubých chýb podporovania migrácie zo strany eurobyrokracie. Ani slovko výzvy na zastavenie akejkoľvek migrácie a podpore suverénnych štátov vo všetkých potrebných opatreniach. Ani náznak uznania závažných bezpečnostných ohrození spojených s migráciou, v prepojení na možnosť šírenia nákaz rôzneho druhu. Vrátane ohrození súvisiacich so šírením koronavírusu. Pochopenia faktu, že naše zdravotnícke kapacity môžu byť predimenzované už z očakávaných počtov vlastných nakazených. Že nemôžu zvládať dodatočných pacientov zo strany migrantov, ktorí majú navyše rozdielne kultúrne návyky. Tieto nepomáhajú ani v prevencii, ani v boji s krízou, skôr naopak.
Je čas sa spamätať. Nepanikárčiť, ale ani nepodceňovať situáciu. Každý štát bude v tomto zápase sám. Ak sa naplnia najhoršie scenáre, každý bude mať predimenzované aj kapacity postarania sa o obete. O to skôr sa treba pozrieť na zanedbané oblasti v bezpečnostnom sektore. Predovšetkým treba razantne doriešiť totálnu absenciu záloh. Potrebujeme koordináciu, spoluprácu, nie diktát, ani hypercentralizáciu, ktorá je jasným charakteristickým znakom EÚ. Nebezpečným znakom.
Vlády budú potrebovať legitimitu a podporu od občanov. Orgány EÚ nemajú pri 20% účasti na eurovoľbách ani legitimitu, ani podporu občanov. Lebo občanov nemajú a ani sa im nezodpovedajú za svoju činnosť, ani za dôsledky. Na rozdiel od národných vlád. Kríza môže pomôcť. Ak pomôže radikálnej reforme EÚ v smere jej decentralizácie, tak potom tie obete, ktorých počet je najmä v rukách vyššej moci, splnia svoj účel.
Bolo by múdre, ak by noví vládcovia začali s odvykaním od historického klišé „So Sovietskym zväzom (pardón s Európskym ZSSR) na večné časy a nikdy inak“. Už je to veľmi bradaté klišé, žiada si náhradu. Za lojalitu k sebe, k svojej štátnosti, k svojim občanom. A zajtra k svojim ženám.