Po tom všetkom tragickom správaní predstaviteľov EÚ, po všetkých zlyhaniach, od ignorovania signálov, až po výzvy na jednotu, keď už národy museli konať, nikto z nás nečaká žiadne múdre rozhodnutia. Ale vedenie EÚ môže urobiť jednu jedinú múdru vec a možno zachrániť množstvo životov naprieč kontinentom. Môže oznámiť, že tento rok sa prechod na letný čas nebude realizovať. Lebo je to v ich rukách. Ak to v Bruseli neurobia, je tu druhá možnosť. Premiéri členských štátov, alebo aspoň premiéri rozšírenej V4 (o Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Čiernu horu, Taliansko) sa dohodnú medzi sebou na zachovaní normálneho času. Čiže zimného času.
Patrím medzi to pomerne vysoké percento ľudí, ktorí si nikdy nezvyknú na zmenu času. Prvé týždne sú vždy pri rannom vstávaní utrpením, najmenej do konca júla sa teším na poobedňajšie začiatky služby. Môj organizmus je zmenou času na konci marca po nejaký čas garantovane oslabený. Ak by nás aj bolo len povedzme 10% (výskumy dokazujú oveľa vyššie číslo) pri získaní nešťastnej choroby to môže znamenať veľa v tom najnegatívnejšom zmysle. Bez ohľadu na to, že človek by ležal v posteli. Nejaký čas som pobudol v nemocnici a preto viem, že pobyt má a musí mať svoj režim. Povedzme už len ranné meranie teplôt sa začne o hodinu skôr, rovnako podávanie stravy. Nikto ma nepresvedčí, že to pri boji s chorobami ľuďom ako ja pomáha. Presne naopak, ale výskumy nechám na vedcov.
Pri rozhodovaní má platiť princíp minimálneho spoločného menovateľa. Nejde o to, že takí ako ja sme možno v menšine a veľa ľudí víta viac svetla večer. Ide o to, že zachovanie normálneho času nikomu neuškodí. Ale zmena jednoznačne uškodí možno až tretine ľudí, v skutočnosti aj ďalším, ktorí si to neuvedomujú. Čiže zachovanie je menej škodlivé ako zmena času. Preto existuje silný dôvod na vážne zamyslenie a dôkladne zargumentované rozhodnutie o zachovaní času. Mimoriadna situácia si vyžaduje neštandardné opatrenia. A nech sú prijaté zrýchleným režimom.
Oveľa dôležitejšie je to, že táto zmena nie je potrebná a vynechanie zmeny v čase globálnych opatrení bude veľmi ľahkým rozhodnutím, ktoré by nemalo žiadne negatívne dôsledky, skôr pozitívne. Pre istú časť ľudí dokonca život zachraňujúce. Podložím to číslami z grafov, ktoré dnes publikovali vo Veľkej Británii. V čase zverejnenia údajov bolo v celom kráľovstve okolo 6000 nakazených vírusom. Vedci zistili, že ich únia (Spojené kráľovstvo) má presne 14-dňový posun oproti Taliansku pri porovnaní času, kedy dosiahli 233 obetí. Dnes zaviedli prísne opatrenia vo vychádzaní a stretávaní.
Zistili totiž, že pri bežnom režime by jeden infikovaný nakazil až okolo 900 ľudí. Pri znížení na polovicu kontaktov by nakazil 15-násobne menej. Ak by aj tempo rastu zachovali na zlomku úrovne Talianska, počet obetí bude vo vysokých stovkách. Pričom niektoré migrantmi presiaknuté mestá, vrátane Londýna a Birminghamu, sa nesprávajú veľmi zodpovedne. Ak by bolo len 15% zbytočných obetí zo zníženej odolnosti spôsobenej posunom času, pri tisícke obetí ide o 150 možno zachránených životov.
Uviedol som len jediný, hoci veľký štát. V celoeurópskom meradle môže ísť hravo o tisícky zachránených. Je smutné, že nikto sa nezaoberá tým, koľko ľudí navyše sa môže stať obeťami len preto, lebo ich organizmus bude oslabený takým nezmyslom, ktorý jednoznačne nič neprináša, akým je zmena času na letný. Je najvyšší čas, aby sa tým niekto zaoberal. A bude dobré, ak iniciatíva vyjde z krajiny, ktorá v momente písania týchto riadkov ešte našťastie nemala ani jedinú obeť. Nech to tak zostane.
Ak sa krízový štáb rozhodne urobiť opatrenie obidvomi smermi, čiže paralelnú komunikáciu aj s Bruselom, aj s uvedenými štátmi rozšírenej V4, národ to veľmi pozitívne ocení, bude to znakom racionálnosti a akčnosti. Konajme. Každý zachránený život má cenu a každej obete je škoda. Má to zmysel aj vtedy, ak by sa tým zachránil čo len jediný život.