Časť nasledujúcej úvahy som už publikoval v kampani do eurovolieb, aj neskôr v predvolebnom blogu. A treba to robiť znovu a bez prestávky. Pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Tu už ide o život. O život národa, o život štátu, o štátnosť ako najvyššiu hodnotu národa. Ide o problém nefalšovanej vlastizrady vo forme odstraňovania atribútov štátnosti. O pár dní nastupuje „europrokurátor“!
Mnohí priatelia mi kladú jedinú otázku, prečo takým nekompromisným spôsobom odmietam vytváranie tzv. „európskych“ ozbrojených síl, polície, tajných služieb, orgánov činných v trestnom konaní. Ako stratég, spoluotec štátnosti, hlavný autor vojenskej stratégie a množstva strategických doktrín, sa dlhodobo netajím odhalením a analytickým konštatovaním, že tieto zámery majú za cieľ nelineárnym spôsobom zabezpečiť Nemecku obnovenie plnohodnotného štatútu superveľmoci. Nelineárne znamená, že sa tak stane pod skrytou značkou. Pod hlavičkou, čiže značkou „EÚ“. Bočným efektom, akýmisi trieskami procesu, bude likvidácia atribútov štátností menších členov EÚ. To treba povedať na plné ústa.
Nemecko je nesporne ekonomickou superveľmocou a do prepuknutia koronahystérie bolo ťahúňom proklamovanej ekonomickej sily celej EÚ. Cez EÚ sa dostáva na trhy celého sveta, bývalých kolónií bývalých veľmocí, „partnerov“ v EÚ. Ako dozorovaná demokracia Nemecko nemôže byť politickou superveľmocou. Preto sa už zbavuje bremena cudzích základní na svojom území. Záujmom ostatných superveľmocí je „regulovanie“ potenciálu jeho stability, udržiavaním ohnísk destabilizácie v jeho vnútri. Aj formou tichej podpory nekontrolovanej ilegálnej imigrácie. Tohto vredu sa Nemecko chce prirodzene zbaviť a presunúť ho na svojich vazalov v rámci EÚ, destabilizovať ich.
Politickou superveľmocou bude Nemecko tak, že úplne ovládne zoskupenie, ktoré sa správa ako superveľmoc (hoci na hlinených nohách): EÚ. O tom je proces hypercentralizácie EÚ po prijatí naozaj nebezpečnej Lisabonskej zmluvy.
Vojensky je Nemecko v súčasnosti v podstate regionálnou mocnosťou, v tom lepšom prípade vojenským veľmocenským trpaslíkom. Superveľmoc, ani veľmoc nemôže existovať bez jadrového štatútu. Tento Nemecko získa výlučne a len pod dvomi podmienkami. Prvou je zbavenie sa okupačných vojsk. Druhou je vynútenie vytvorenia tzv. „spoločných“ ozbrojených síl EÚ, ktoré kompletne ovládne Nemecko. Až vtedy sa ukáže, kto vyhral 2. svetovú vojnu. Jej „víťazi“ budú naďalej oslavovať. Vrátane tých najmenej osvietených, ktorí oslavujú stratu štátnosti ako víťazstvo. Jej skutočný víťaz – Nemecko, si bude mädliť ruky. Bez škrupúľ tvrdím, že ak vzniknú akékoľvek ozbrojené sily a zbory s príponou „euro“, nebude to nič iné len „EuroWehrmacht“, „EuroAbwehr“, „EuroGestapo“, „EuroCIA“, „EuroFBI“. To nie je môj dojem, to je iba suché a lakonické konštatovanie geopolitických a geostrategických faktov z pozorovania a analýz.
„Superveľmoc EÚ“ pod nesporným vedením Nemecka, ako víťaza povojnového mierového usporiadania strednej a západnej časti Európy, bude mať ašpirácie na štatút jadrovej veľmoci. Čiže jej najväčší hráč: Nemecko, sa obchvatom, nelineárne, stane jadrovou veľmocou. Rovnocennou s USA. Prevyšujúcou jadrový potenciál dnes už regionálnych veľmocí, akými sú Francúzsko, alebo Veľká Británia. Svet sa tým nestane bezpečnejším. Toto svet nepotrebuje. Už je dosť aktérov, ktorí majú potenciál na vymazanie civilizácie. EÚ by bola vojenským obrom na hlinených nohách. Svet bude oveľa nebezpečnejším a destabilizovanejším. Jeho jadrový arzenál sa znásobí. Vyplýva z toho jeden nesporný fakt. Post-Lisabonská hypercentralizovaná EÚ s „jadrom“ je najväčším bezpečnostným ohrozením súčasnosti pre všetky menšie členské štáty, aj pre svet. Nie preto, že si to myslím, ale preto, že to tak je.
Tieto ašpirácie Nemecka sa dajú naplniť len rovnakým scenárom, aký mal Hitler pred desaťročiami: likvidáciou štátností malých národov, vyhrážkami, vytváraním protektorátov, obnovením kolónií, zradcovskými zmluvami, arbitrážami. Za asistencie zbabelých, hlúpych, dosadených, zradcovských antipolitikov. Za kolonizáciu si kolónie zaplatia nimi samými ručenými miliardami pôžičiek. Bezpečnostné ohrozenia sú ohrozeniami štátností. Preto sú tento proces a tieto ašpirácie bezpečnostnými ohrozeniami. Vytvorenie spoločných mocenských prvkov EÚ, počínajúc od EuroProkurátora, končiac spoločnou obranou EÚ, až vytvorením EuroWehrmachtu, resp. spravodajských agentúr EÚ, sú systémovými najvážnejšími bezpečnostnými ohrozeniami po porážke Hitlera vo vojne za cenu desiatok miliónov obetí, predovšetkým Slovanov.
Štátnosť má atribúty, medzi ktorými má najdôležitejšiu úlohu ochrana pred vonkajšími a vnútornými ohrozeniami. Likvidácia možnosti ochrany štátu pred najväčším ohrozením, ktorým je strata štátnosti, odovzdávaním atribútov štátnosti, znamená likvidáciu štátnosti, teda štátu. A jeho premenu na guberniu, vazalský štát. To sa dosahuje iba prehrou vo vojne. Napomáhanie cudzej moci (byrokracii EÚ) politikmi a občanmi štátu pri likvidácii štátnosti sa odborne, právnicky, obsahovo volá vlastizrada. Vlastizradcov je nutné nielen odmietnuť, treba sa s nimi vysporiadať. Nekompromisne, podľa ešte stále platných zákonov. Čoskoro túto možnosť môžeme stratiť.