Nielen demokracia umožňuje vybrať na čelo národov idiotov. Dušičkové zamyslenie z úcty k predkom.

1. novembra 2020, petersvec, Nezaradené

Aj faraóni, cári, cisári, králi, boli neraz idioti. Ako blízko k idiotizmu musel byť ruský cár, ktorý odpredal Aljašku za pár šušňov americkým kšeftárskym kowbojom? Faraóni, aj vládcovia v stovkách foriem vládnutia mali vážne dedičné choroby z príbuzenských vzťahov. Ibaže, len demokracia má na to systémové predpoklady z jednoduchého dôvodu: rovnaký hlas dáva politickým, ekonomickým analfabetom, rovnaké šance na zvolenie dáva nepripraveným, nekvalifikovaným klaunom a šarlatánom.

Demokracia umožňuje získať moc podpriemerným kšeftárom, nedovzdelancom, cudzím agentom, kolaborantom, ľuďom, ktorí nenávidia svoj vlastný štát. Ba aj pomstychtivým, zákerným, podliackym psychopatom a sociopatom. Ovciam, ktoré nielen vedú ovce, ale ktoré potom aj vlci, medvede, levy musia trpieť. Lebo na svoju ochranu majú ovce svorku šakalov, kojotov, hyen, supov, ktorým vládcovia-ovce obetujú zopár ovečiek zo svojho stáda tak často, aby ich udržiavali v spokojnosti natoľko, aby nezožrali ich: ovce-vládcov. Nie je to len prípad tejto vlády. V tých predchádzajúcich to bolo lepšie len v tom, že ovciam vlkom, medveďom, levom vládli barani. Neurážam, nešpecifikujem, všeobecne konštatujem. Netvrdím, že sa nevyskytla výnimka, keď nášmu zverincu vládol medveď. Vládnutie ovčinca nad ovcami je podstatou politických režimov nielen v našej spoločnosti. V podobnej situácii sa nachádzajú mnohé národy. Väčšina.

Po tom, čo celému národu slovenský Mengele so svojimi „Svedkami Mengelovými“ cez víkend urobili, nebude možné sa raz vyhnúť slovenskej verzii Norimberských procesov. Som pritom proti pomste. Tu boli prekročené všetky červené čiary. Ak vládcovia posadnutí ošiaľom moci zabudli, že nevládnu poddaným, ale slobodným občanom, každému normálnemu čestnému Slovákovi a Slovenke (aj tým politickým) musí byť jasné, že je už 5 minút po dvanástej na to, aby nastala zásadná zmena k lepšiemu. Sám som odhodlaný opustiť pohodlie môjho profesijného života, ak budem vidieť čo len najmenšiu šancu.

O čom má byť tá šanca? Odpoveď je jednoduchá. Ak spolu s priateľmi po istom pripravovanom kroku uvidíme, že určitá časť národa nielenže nie sú ovce, ale že v záujme veci sú ochotní obetovať máličko, aby národu pomohli dosiahnuť veľa. Aby sa národ zbavil ohrozenia, že ho budú naďalej viesť ovce, podporované mediálnymi supmi. Cesta existuje, ale má pár podmienok. Jednou je, že to bude niečo stáť. Súvisiacou podmienkou je, že to nebude financované supmi, hyenami, kojotmi, ani šakalmi. Žiadna oligarchia, žiadny sponzor, ktorý za pár miliónov chce ovládnuť pokiaľ možno celý štátny rozpočet.

Niekto si môže položiť oprávnenú otázku: „Akú mám záruku, že aj tí noví ma nesklamú?“ Žiadnu, ibaže nasledujúcou nekompromisnou podmienkou bude „Slovensko na prvom mieste“ pre každého, kto to myslí úprimne. Žiadne sny o spájaní s inými, chiméry o nejakých federáciách, konfederáciách. Bez akejkoľvek výnimky. To vonkoncom neznamená volanie po izolácii. Žiadne bolestínske ponosy na malosť Slovenska.

Pre mňa je Slovensko jediný domov, jediný prístav, jediné útočisko v zlých časoch, jediná rodina. Logika takejto podmienky je jednoduchá: ten, kto je hrdý na svoju rodinu, kto sa cíti súčasťou rodiny, ten svoju pokrvnú rodinu nemôže zradiť. Robí všetko pre jej blaho, pre svoje potomstvo sa dokáže obetovať. Navyše, má v sebe prirodzený viacgeneračný rešpekt k múdrosti starším, má vďačnosť k rodičom za ich obety. Rodičia aj starí rodičia sa chcú obetovať pre svoje potomstvo, chcú pre nich len dobré. Aj keď sa vyskytne problém a hádka, dobrá a pevná rodina hľadá riešenie, neuprednostňuje pri tom jedných na úkor iných, nezávidí, teší sa z úspechov tých svojich, nepomstieva sa zákerne, nepripravuje sprisahania, neplánuje podlosti.

To je naša tisícky-ročná tradícia, k jej podstate sa treba vrátiť. Sám mám dobré vzťahy so svojimi súrodencami (mimochodom, už sme dedili). Raz sme sa o tom bavili s inteligentnou spolucestujúcou lekárkou z Oravy. Cestovala s dcérou a po mojom konštatovaní, že mám dobré vzťahy so súrodencami, ma zaskočila otázkou: „Už ste dedili?“ Hej, presne to chcú dosiahnuť cudzí vládcovia,  zákonmi z polovice 19. storočia to aj dosiahli: aby sme boli všetci na nože, aby sme sa nenávideli, aby sme si závideli. Naši nemúdri kolaboranti to nepochopili ani po roku 1918. A cudzí vládcovia to zneužili. Jedine v tejto oblasti rafinovane zachovali túto asymetriu (na západ od Moravy si udržali rakúsky systém). Čiže jedine v najpodlejšej oblasti nám ponechali „autonómiu“.

Je veľa vecí, v ktorých si budeme musieť poctivo povedať, čo je dobré a čo nám škodí. A po širokej otvorenej diskusii s vylúčením zločineckých „mienkotvorných“ manipulátorov, mať odvahu prerobiť našu spoločnosť. Nebude to otázka jedného volebného obdobia a nepôjde to bez emócií. Silní vládcovia to zvládnu, slabosi ako vidíme nezvládajú moc, nezvládajú ani seba, slabosi zneužívajú moc. V tieni mediálneho odporu proti pripravovanému masovému násiliu zanikol môj blog k Martinskej deklarácii, ktorý s témou úzko súvisí. Z úcty k našim predkom, ktorých veľká časť žila pod idiotmi, pri napĺňaní ich snov, na Dušičky, pre záujemcov preto pripájam link: https://petersvec.blog.pravda.sk/2020/10/30/na-konci-oktobra-1918-boli-etnicki-sloveni-slovaci-vacsinovym-etnikom-vznikajuceho-cesko-slovenska-mame-co-oslavovat/