petersvec

V procese preformátovania systému formovania dôstojníkov pred spustením profesionalizácie bolo nutné doriešiť a často vymyslieť spôsob výcviku a prípravy dôstojníckych zástupcov, ale tiež niektorých skupín úzkych špecialistov, ktorí boli dovtedy pripravovaní tiež „zdedeným“ spôsobom. Celý balík problémov súvisel napríklad s prípravou špecialistov letectva, vrátane leteckého výcviku pilotov rôznych kategórií. Veľmi malého počtu ročne. To sa čiastočne podarilo. Ale ako vždy, nešlo sa ďalej. Nezabúdajme, že systém je transformovateľný pri procesoch zlepšovania štátnej a verejnej správy. Doslova na zelenej lúke bolo treba pripraviť vojenský program pre kadetov. Inak povedané adeptov na dôstojníkov.

Jednou z najvážnejších úloh bola príprava kritérií výberu poslucháčov, kde sa mali splniť tak vojenské, ako aj akademické požiadavky. To bol proces sám osebe a možno si vyžiada iný článok. Podstatou bolo, že talent špičkového vojaka neodhalia akademické kritériá, ale bude treba odhaliť vodcovský potenciál, odvahu, tímové predpoklady, schopnosť hľadať riešenia v neriešiteľných situáciách. Preto som zorganizoval návštevu výberového centra v Spojenom kráľovstve. Bomba. A moji podriadení sa s prvotným šokom dozvedeli, že podstatu britského výberového procesu potenciálnych talentovaných dôstojníkov prebrali od Wehrmachtu!

Neoddeliteľnou súčasťou celého procesu malo byť zásadné znižovanie počtu personálu Národnej akadémie obrany tak, aby školstvo neviazalo neúmerne veľkú časť personálu vojsk. Obidve stredné vojenské školy boli určené na zrušenie bez náhrady. Bolo to správne a nevyhnutné. Nebolo možné zdôvodniť spoločenské náklady na 4-ročnú prípravu stredných kádrov v inštitúcii, v ktorej si vojenské odborné požiadavky vyžadovali 3-4 mesiace. Pri rušení som sa ako šéf nazatajoval, ale chodil medzi ľudí, sledoval, riadil. A trval na tom, že všetci prebytoční dostanú potrebné náležitosti. Aj dostali. Nesľuboval som im nesplniteľné. Viem, že mnohí sa uplatnili v civilnom strednom školstve.

Odbornú prípravu poddôstojníkov s ťažkosťami a s nevôľou preberali veliteľstvá vojsk. Spočiatku nechápali, lebo nechceli chápať. Odmietali chápať. Veď to platili daňoví poplatníci. A nostalgia a kritizovanie prechodu na nový systém občas pretrváva dodnes. Len nikto nikdy nevysvetlil, akú hospodárnosť má v sebe systém, ktorý za 4 roky štúdia vojenskej strednej školy poskytoval len niekoľko mesiacov odbornej prípravy. Ešte ani to nie na najbližšie funkcie absolventa po skončení školy, ale technicky zameraného špecializačného štúdia. Pokračovanie starého systému nebolo možné zdôvodniť žiadnym spôsobom.

Srdcovkou pre mňa bolo rozhodnutie o zrušení mojej vlastnej „Alma Mater“ (VVLŠ vtedy už Vojenská letecká akadémia – VLA) bez náhrady. Akceptovanie funkcie generálneho riaditeľa som podmienil tým, že minister mi umožní nájsť nelineárne riešenie jej záchrany mimo rezortu. Stalo sa a VLA prešla po TU Košice ako fakulta. Žiaľ, dodnes nevyužili obrovské príležitosti, ktoré sa im naskytli. Vo svete treba doplniť stovky tisíc pilotov, technikov a licencovaného personálu letectva. Stačí podchytiť malé promile trhu. Podmienka? Nezameriavať sa na akademické vzdelávanie. Zarábať na kurzoch, umožniť kredity a až na ich základe ponúkať dorobenie si titulov. Počínajúc od bakalára, niektorým na inžiniera. Všetko v medzinárodnom leteckom jazyku. Dobrými leteckými angličtinármi už Slovensko disponuje. Aj spomedzi ich absolventov. Úplne obrátené garde oproti stále „zdedenému“ mysleniu. Zatiaľ nepochopili. A ani sa nepýtajú. Len tradične, „zdedene“ frflú, nadávajú a plačú nad osudom. O tom v inom článku. Raz. Keď budem cítiť potrebu podeliť sa.

V tom čase bolo na školách veľa mladých a veľmi kvalitných nižších dôstojníkov bez vojskovej praxe, ktorú museli bezpodmienečne absolvovať. V tom nesmeli byť v žiadnom prípade pripustené výnimky. Neexistoval žiadny dôvod na budovanie vojenskej odbornosti a kariéry pedagóg alebo vedecký pracovník pre mladých dôstojníkov. Celý personalistický balík otázok bol sám osebe problémom číslo jeden. Kľúč na riešenie bol v rukách generálneho štábu. Očakával som a potvrdila sa silná tendencia nedoceňovať vážnosť zámerov, ktoré súviseli so zlomením starej „zdedenej“ filozofie personalistiky a pretrvalo to dodnes.

Aj zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR