petersvec

Nastal čas, aby sme sa v rámci nášho seriálu pozreli na nutné zásadné reformy vo veliteľských vzťahoch v rámci Národnej akadémie obrany (NAO). Ukážeme si zvrátenosť a absurdnosť zdedených veliteľsko-akademických línií. Totiž čo bolo možné v totalitných režimoch neslobody a diktatúry, v tom nebolo možné pokračovať v režimoch demokracie a slobody. Nedajme sa pomýliť skutočnosťou, že 16 rokov po presadenej reforme už znovu máme namiesto slobody totalitnú liberálnu diktatúru s obmedzením slobody slova a vyjadrovania, s cenzúrou, s represiami a zastrašovaním, s policajným terorom proti ľuďom, ktorí prejavia výhrady. Že máme znovu mediálny aj ekonomický monopol kartelov a mafie. Dá sa to zmeniť aj teraz tak, ako sme to dokázali zmeniť pred rokmi. Tiež v prostredí zúrivého odporu proti reformám a potrebným zmenám. Pritom ako realizátor som sám absolvoval zdedený systém.

Veliteľ NAO, vojak, mal byť podľa návrhu zákona menovaný ministrom obrany na návrh náčelníka GŠ, ktorému sa mal zodpovedať za svoju činnosť. Rektor AOS, civil, mal byť menovaný podľa vysokoškolského zákona prezidentom SR na návrh ministra obrany. Bol to kompromis, pôvodne nechcený, ale akceptovateľné zlo. Veliteľ CKR, vojak, bol podriadený priamo veliteľovi NAO, pričom menovať ho mal priamo NGŠ. Rektor AOS sa mal zodpovedať veliteľovi NAO za všetky aspekty vojenského výcviku v rámci právomocí veliteľa jednotky kadetov. To už bol kompromis trochu nad rámec akceptovateľnosti. Lebo kadeti mali byť predovšetkým vojakmi.

Zásadne dôležitý bol koncepčný predpoklad, že rektor mal byť zodpovedný ministrovi za všetky akademické otázky. Táto koncepcia velenia zaisťovala, že všetky rozhodnutia pre akademické programy AOS by boli vykonané ministrom obrany, a tak sa mohli dodržať všetky právomoci ministra súvisiace s výkonom štátnej správy.

Hoci náčelník GŠ nemal mať žiadne rozhodovacie právomoci v akademických záležitostiach, ministrovi obrany mohol podľa konceptu predkladať svoje pripomienky a návrhy. Systém vychádzal z modelu USA pre West Point. Zdôrazňujem, že to nebol mnou preferovaný model, nebol vhodný pre malé štáty, boli v ňom zachované zdedené prvky, ale bol som jeho realizátorom. Aj to je súčasť disciplinovaného vysokého dôstojníka, ktorý má rešpektovať politické rozhodnutia bez ohľadu na výhrady.

Akadémia ozbrojených síl (AOS)

AOS mala byť vytvorená tak, aby mohla byť prvotriednou vysokoškolskou vzdelávacou inštitúciou. Mali sa na nej vyučovať akademické predmety, ktoré mali byť zoskupené do hlavných študijných programov, pričom kadet v nich mal získať hlboké teoretické vedomosti v civilne použiteľných a harmonizovaných odboroch. Spočiatku mali existovať tri špecializácie s civilným uplatnením. Okrem toho mala mať AOS vo svojej štruktúre aj veliteľa kadetov, ktorý mal byť zodpovedný za výcvik študentov v oblasti vojenského umenia, disciplíny, športu a za kvalitu vojenského životu na tejto inštitúcii. Vonkoncom nehovorím o dnešnej AOS po deforme!!!

Za bežný chod AOS mal byť zodpovedný prorektor. Akademické tituly mali byť udeľované len za vzdelávacie programy pod vedením rektora. Titul získaný na AOS mal byť porovnateľný s titulom získaným na verejnej alebo súkromnej vysokej škole. Akademické programy nemali v rámci svojho rozvrhu obsahovať žiadny vojenský výcvik. Okrem toho, na označenie študijných odborov, študijných programov a študijných plánov, sa už nemali používať vojenské názvy. Tri špecializácie boli dopravné stroje a zariadenia, elektronika a manažment. Na posledný nebol dostatok kvalifikovaných ľudí napriek tomu, že veľká časť zdedených vojenských špecializácií mala v názve „manažment“.

AOS mala byť vysokou školou oprávnenou poskytovať predovšetkým bakalársky stupeň vysokoškolského vzdelania. Táto inštitúcia mala ponúkať vzdelanie vysokej kvality a jej úlohou malo byť produkovanie vojenských lídrov s potenciálom na úspešné vedenie príslušníkov ozbrojených síl. Čiže jej poslaním nemala a nesmela byť príprava civilných študentov, ani komerčná činnosť.

Unikátnym aspektom AOS mal byť denný vojenský režim kadetov ako základ akademického vzdelávania aj vojenského výcviku. Študentský život a činnosť mali organizovať vojenské jednotky. Na to, aby mohli byť kadeti pripustení k promócii, museli úspešne dokončiť tak akreditované akademické vzdelávanie, ako aj neakreditované vojenské výcvikové programy. Neschopnosť splniť buď akademické alebo vojenské výcvikové programy znamenala nemožnosť absolvovania akadémie.

Otázka bola, či bolo možné nájsť zdôvodnenie štúdia na AOS pre civilov. Hej, bolo. Výlučne pre príslušníkov aktívnych záloh, ako motivačné opatrenie na vstup do záloh po odchode do civilu. V prípade zriadenia civilných zborov by to platilo aj pre túto zložku. K zámerom sa bude dať vrátiť v budúcnosti. V prípade ak vo voľbách zvíťazí etatizmus, zodpovednosť, zdravý sedliacky rozum, oddanosť štátu a štátnosti. Ak nezvíťazia liberálni agenti cudzích záujmov, zradcovia a kolaboranti.

Aj zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami už zajtra 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR