petersvec

V tomto pokračovaní sa najskôr pozrieme na tú časť formovacieho procesu, ktorej produktom má byť skutočný dôstojník, vojak-patriot, slovenský vlastenec. Ako už z názvu vyplýva, nemôžeme produkovať zhumanizované a zliberalizované, globálno-internacionalistické paneurópske bábovky, ktoré poznajú len svoje práva a privilégiá. Ktoré podávajú sťažnosť na veliteľa za to, že ich popreháňal, alebo im nariadil robiť „komíniky“ v skrini (uloženie a zalícovanie vecí po vojensky). To je choré, takí nepatria do armády.

Pozrieme sa teda na vojenský program kadetov, ktorí sa mal uskutočňovať v Akadémii ozbrojených síl (AOS), ale mal podliehať veliteľovi (Národnej akadémie obrany – dnes už deformátormi zrušenej). Nie rektorovi s nelogickým titulom rektor-veliteľ! Ak sa časť čitateľov z vojenského prostredia po prečítaní nadpisu urazila, je to ich problém. Neurážam, a tí jednotlivci, ktorí sa napriek zvrátenému prostrediu vyformovali na skutočných dôstojníkov, nie na bábovky, sa nemôžu uraziť. Medzi ich charakteristiky totiž patria odolnosť, dôstojnosť, stavovská česť. Ak sa niekto urazil, tak tým sám sebe dokázal, že patrí medzi bábovky. Aj ja som mal byť produkt dobového hybridu. Dokonca systémovo protislovenského, čechoslovakistického. A práve ten vo mne vyformoval presný opak. Nekompromisného slovenského patriota, skutočného dôstojníka. Lebo som mal oči aj hlavu otvorené, srdce na mieste a slovenskú dušu vlastenca.

Výcvik kadetov v oblasti vojenstva, vojenských umení, vojenských vied a na vojenskej technike nemal byť vykonávaný v rámci akademických študijných programov a nemal byť súčasťou kreditného systému. Nástupkyňa vysokoškolskej katedry vojenského umenia mala byť organizačne zaradená do Centra kariérneho rozvoja, ktoré malo zodpovedať aj za vojenské aspekty akademického vzdelávania. Tento program, aj keď nebol súčasťou akreditovaného programu, si vyžadoval čas a úsilie. Bol preto jedným z dôvodov, prečo sa v koncepcii počítalo so štvorročným trvaním bakalárskeho programu v rámci AOS.

Oproti typickej dĺžke štúdia na civilnej vysokej škole študenti vojenských škôl robili v skutočnosti o viac ako jeden semester navyše oproti 3-ročným civilným bakalárom. Totiž školský rok mal 11 mesiacov, z čoho priemerne 6-7 týždňov mal tvoriť vojenský program. To je stále viac ako 4×9 mesiacov na akademické študijné programy. Preto bola ďalším z dôležitých dôvodov tejto dĺžky štúdia aj možnosť získania druhého stupňa vysokoškolského vzdelania už po ročnom dennom štúdiu v tých civilných univerzitách, ktoré takúto možnosť ponúknu. Všetko na základe kreditov.

Vojenský výcvik mal byť na rozdiel od zdedeného systému sústredený do kratších zimných a dlhších letných vojenských blokov, ktorých obsah sa mal v každom akademickom roku meniť tak, aby postupne pripravil kadeta na splnenie podmienok na vymenovanie do prvej dôstojníckej hodnosti poručíka. Študent-kadet sa mal rozhodnúť o svojej vojenskej špecializácii spravidla do konca tretieho ročníka. Časť letných výcvikových programov mala po ich rozhodnutí závisieť aj od budúcej vojenskej špecializácie kadeta. Obsah a charakter vojenských programov bolo treba vypracovať, doslova nanovo vytvoriť. Zdedené boli prakticky nepoužiteľné.

Tento systém umožňoval nepomerne flexibilnejšie zohľadňovať potreby vojsk v jednotlivých odbornostiach. Totiž zatiaľ čo predtým bol potrebný predstih plánovania potrieb najmenej 5 až 6 rokov, po novom stačil predstih plánovania maximálne 2 roky, niekedy aj menej. Iba v prípade pilotov to bolo okolo 2,5 roka, stále polovica zdedeného stavu.

Na rozdiel od zdedeného systému tzv. číslo vojenskej odbornosti nezáviselo od civilného študijného programu kadeta v AOS. Všetci absolventi museli prejsť klasickou vojskovou praxou začínajúcou spravidla funkciou veliteľa čaty až po úroveň veliteľa roty. Prirodzene, bolo pravdepodobné, že v budúcich vyšších funkciách v oblasti plánovania, programovania, rozpočtovania alebo finančnej administratívy sa skôr uplatnia absolventi pripravovaného študijného programu manažment organizácií. Na druhej strane v technických a časti logistických špecializácií sa lepšie uplatnia absolventi plánovaného študijného programu dopravné strojárstvo. V spojárskych špecializáciách absolventi plánovaného študijného programu elektronika. Na rozdiel od zámerov si dnes na zdeformovanej AOS karieristickí protištátni šarlatáni robia doktoráty napr. na témy hybridných vojen. Pritom aj doktorandom, aj ich školiteľom uniká podstata hybridnej vojny byrokracie EÚ proti členským štátom a ich štátnostiam.

Program výcviku dôstojníkov sa potom mal skladať zo základného vojenského výcviku pred nástupom do AOS, pokračovacieho vojenského výcviku počas štúdia a z kurzov kariérneho rozvoja. Zavedením typického prvku pre veľkú časť profesionálnych armád s názvom „kadetské zbory“ (už sme o nich publikovali) bol predpoklad, že výraznú časť prihlásených by tvorili práve takí kadeti, ktorí už prešli nevojenskou vojskovou prípravou v kadetských zboroch. Čiže aj pre nich by sa program upravil.

Pred ustanovením študenta do jeho prvej reálnej vykonávacej funkcie v operačnej vojenskej jednotke malo ísť potom súborne o nasledujúce výcvikové bloky:

1. a) základný výcvik kadetov pred začiatkom prvého školského roka v trvaní asi 4 týždne, čiže nástup august, začiatok štúdia september,
2. b) sústredený výcvik kadetov po skončení prvého, druhého a tretieho školského roka (v trvaní od 4 do 6 týždňov) tak, aby kadet postupne získal vojenské a líderské zručnosti na úrovni posádky, družstva až čaty, dovedna teda asi 22 týždňov vojenského výcviku (plus trvalý vojenský režim),
3. c) výcvik vo vstupných odborných dôstojníckych kurzoch, pre jednotlivé odbornosti podľa zaradenia, uskutočňovaných po promócii a po vyradení v hodnosti poručíka. Pre delostrelca delostrelecký, pre tankistu tankový, pre stíhača letecký-nadzvukový a podobne.

Dĺžka kurzov mala závisieť od vojenskej odbornosti a mala trvať pre niektoré špecializácie skôr pozemného a logistického charakteru iba pár týždňov, väčšinou niekoľko týždňov až 3 či 4 mesiace. Pre pilotov 15 až 18 mesiacov, teda najdlhšia. Týmto sa stane, že pilot mal v hodnosti poručíka v rámci operačnej jednotky slúžiť veľmi krátky čas tak, ako je to veľmi typické pre všetky moderné ozbrojené sily.

Určite sa nájde dostatok demagógov, ktorí budú tvrdiť, že aj po deforme vojenského vzdelávania a zachovaní nesprávnej školy (AOS namiesto NAO) to oni dnes robia presne podľa popísaných princípov. Totálny a úplný nezmysel. Dá sa to prirovnať procesu prestavby dopravného lietadla na dopravnú loď. Presne to urobili a ešte tvrdia, že stále je to lietadlo, akurát sa plaví!!! Nečudo, politicky ten proces riadili amatéri, alebo proti štátu zameraní, svoj štát nenávidiaci nedovzdelanci, poskokovia, taktizátori.

Zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov, vnucovateľov cudzích pravidiel a hodnôt, nahnevanými slovensko-uhorskými roľníkmi vo Vozokanoch každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Najbližšie 30. augusta 2020.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR