petersvec

Teraz len stručne zhrniem, ako to bolo v skutočnosti a čo intrigáni a antireformní lobisti neumožnili dotiahnuť v prvej etape jedinej skutočnej reformy systému formovania dôstojníkov, čo napokon úplne „pohnojili“ v nasledujúcej etape. Časť komentárov už bola poskytnutá v predchádzajúcich častiach. Urobím to formou otázok.

Popri formovaní nového typu dôstojníkov pre profesionálnu armádu, boli ešte nejaké zámery reformy? Jednoznačne to bola úspora finančných a ľudských zdrojov. Financie mali ísť predovšetkým na prevádzku a výcvik vojsk. Nie na nadsadené počty vo vzdelávacích programoch. Veď každý z množstva zdedených programov požadoval katedru. V každej katedre bol potrebný profesor, nejaký docent až dvaja, zopár PhD a nejakí doktorandi. Redukcia na zopár nových katedier umožňovala radikálnu úsporu ľudí, ale zároveň zvýšenie kvality koncentráciou zdrojov.

Podarilo sa dosiahnuť zámery reformy? V prvej etape určite, ale v rámci akceptovateľných kompromisov tak, že zostal aj vlk sýty, aj ovca celá. Namiesto jedinej inštitúcie sme boli nútení vytvoriť dve, pretože vysoká škola vraj nemohla byť podriadená výcvikovej škole, ktorá je pre armádu kritická. Naopak to bolo v zásadnom rozpore s reformou, teda vylúčené. V druhej etape o pár rokov deformátori dosiahli absolútnu likvidáciu reformy, po ktorej je aj vlk hladný, aj ovca roztrhaná. Presadili práve ten opak, ktorý bol v zásadnom rozpore s reformou.

Čo je nutné urobiť do budúcnosti? Ak sa nájde dostatok politického pochopenia a odvahy, bude čo najskôr nutné spustiť nové kolo reformy. Aby výsledky boli absolútne nezvrátiteľné, bude nutné zrušiť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rezorte obrany. A výcvik vrátiť pod Národnú akadémiu obrany (NAO, túto obnoviť), teda pod velenie rotujúcich veliteľov. Iné východisko už neexistuje. Úvahy o obnovení poskytovania stredoškolského vzdelávania v rezorte sú už úplne zvrátené. Existuje strana, s údajne najlepším obranným programom, ktorá má tento nezmysel v programe!!!

Dá sa tentoraz očakávať pochopenie vojakov pre zmeny? Nie, žiadna zmena nie je vítaná, vojsko má tendenciu na zotrvačnosť. Zmena bude musieť byť vnútená doslova prevalcovaním odporu. Pochopenie sa dá čakať až po rokoch. Nostalgia za zdedeným u časti vojakov pretrvá po celý zvyšný život. Ostatní sa budú možno pýtať a vtedy majú šancu pochopiť.

Dá sa očakávať politický dopyt po reforme? Nie. Lobisti v pozadí EÚ nepotrebujú kompetentný a moderne mysliaci dôstojnícky zbor v štátoch určených na likvidáciu štátnosti, pohltením ich ozbrojených síl a zborov. Reforma je nutná len pre Slovensko a vizionárskych vlastencov, ktorí si uvedomujú ohrozenia štátnosti, pre ktorých je štátnosť posvätná a teda doceňujú význam ozbrojených síl a zborov. A predovšetkým si uvedomujú dôležitosť špičkového dôstojníckeho zboru. O to pôjde v prvom rade.

Máme sa učiť od susedov? Nie. Iba to, ako to nerobiť. A nechať ich robiť si veci vo svojich armádach po svojom. Nám musí ísť iba o Slovensko.

Napokon posledná legitímna otázka, či mám pochopenie pre odporcov. Na prekvapenie mnohým mám. Reakcia nostalgikov je pochopiteľná a prirodzená. Pokiaľ zachovali slušnosť a kultivovanosť, nikdy som nemal problém prezentovať protiargumenty. Ak boli neslušní, mám reputáciu kultivovanej nekompromisnej rozhodnosti. Budúci reformátori to nebudú mať ľahké, zlepšenie zdedeného stavu bude vždy terčom odporu.

Zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov, vnucovateľov cudzích pravidiel a hodnôt, nahnevanými slovensko-uhorskými roľníkmi vo Vozokanoch každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Najbližšie 30. augusta 2020.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR