petersvec

Našim akútnym problémom na Slovensku sú voľby. Najmä ich nepredvídateľný výsledok, čiže ide o lotériu. A ohrozenie možnosťou, že výrazný podiel na moci získa ideológia, ktorú drvivá väčšina Slovenska odmieta. Agresívny extrémistický liberalizmus. Celý svet má iný problém. Dostal označenie COVIS-19, známejší pod názvom koronavírus. Dôsledky sú rovnako nepredvídateľné, ako dôsledky hlúposti menšiny na výsledok našich volieb. Vírus by sme naozaj nemali podceňovať, predovšetkým jeho sekundárne dôsledky. Základná otázka je, či krízu, vyplývajúcu zo sekundárnych účinkov koronavírusu môžu zvládnuť protištátni amatéri?

Nebudem sa zaoberať lekárskymi a vedeckými aspektmi tejto hroziacej pandémie. Budem sa zaoberať výlučne jej bezpečnostnými dôsledkami na náš štát, na našu spoločnosť. Prvým bezpečnostným aspektom je nevyspytateľnosť inkubačnej lehoty. Z troch najinformovanejších zdrojov (Čína, WHO a USA) vyplýva, že sa pohybuje v rozmedzí od 2 až do 24 dní. Ukazuje sa, že imunitný systém určite nie bezvýznamnej časti odolných jednotlivcov dokáže odolávať vírusu bez príznakov až priemerne 14 dní, malá časť do 24 dní. A v prostredí hyperprehustených miliónových metropol Číny, iných častí Ázie, Afriky, ale aj vyspelého sveta medzitým bude každý nakazený prenášať vírus. Po dlhý čas!!! Nenahovárajme si, že vo svete so silnejšími hygienickými návykmi menej.

Globalizácia vstúpila aj do tejto sféry ohrození. Možno dokonca priamo súvisia s globalizáciou. Počet nakazených k dnešnému dňu oficiálne neprekročil pár stoviek tisíc. V tomto kontexte teraz nie je dôležitý ani pôvod pandémie, či už v laboratóriách kartelov a koncernov farmaceutického priemyslu, prípadne v CIA, alebo vo vojenských laboratóriách. Logiku nedáva ani prípadný pôvodný zámer v poškodení čínskej ekonomiky, lebo dôsledky poškodia všetkých, aj pôvodcov.

Relevantným bezpečnostným údajom je aj úmrtnosť a opakovanie nákazy. Podľa informovaných zdrojov môže úmrtnosť dosahovať hodnotu od 2% do 3% infikovaných, ešte vyššia v prípade recidívy nákazy do oslabeného tela. Teraz si spojme základné údaje do analytického predpokladu. Totiž napriek drakonickým opatreniam v samotnej Číne, ovplyvňujúcich už väčšinu Číny, sa môžu v najhoršom variante vírusom za niekoľko mesiacov nakaziť až vysoké stovky miliónov ľudí. Práve aj v častiach, odkiaľ prichádza drvivá väčšina nelegálnych migrantov, odkiaľ prichádzajú potraviny a iné produkty, možno zachovávajúce a šíriace nákazu.

Doteraz som spomenul len primárne účinky. Z bezpečnostného hľadiska sú oveľa dôležitejšie sekundárne účinky pandémie koronavírusu. Tie vyplývajú z vplyvu na čínsku, aj svetovú ekonomiku. Na rast cien, vyvolávajúci nedostatok niektorých komodít a produktov, globalizačne centralizovaných v štátoch s kvalitným, ale lacným personálom. Čína už robí a musí robiť drakonické opatrenia. Ako dôsledok sa radikálne znižuje letecká doprava v Číne, kolabuje turizmus obidvomi smermi. Strata okolo 150 miliónov len čínskych turistov sa dotkne viacerých štátov. Masívne množstvo cudzích dopravných pilotov stráca robotu a nemá žiadnu ochranu. Turizmus z Číny sa nás nedotkne, ale leteckého personálu vyhnaného do cudziny máme v prepočte na obyvateľa najviac na svete.

Nedostatok súčiastok vyrábaných v Číne už teraz cítia výrobcovia celosvetovo. Stratu odbytu produktov v samotnej Číne môže kruto pocítiť náš jednostranne zameraný automobilový a elektronický priemysel, ktorý má významnú časť zákazníkov v postihnutých oblastiach. Práve to, čím sa tak chvália naši doterajší nemúdri vládcovia, sa nám môže kruto vrátiť. Kríza sa nemôže vyhnúť produkcii istej časti potravín. Pocíti to celý svet. Možno sa čoskoro ukáže, že záchranou môže byť práve Rusko, proti ktorému stále platia sankcie, uvalené nezodpovednými politikmi, eurobyrokratmi a ich domácimi pätolízačmi, aj kolaborantmi a agentmi.

Dôsledky? Štáty registrácie drvivej väčšiny našich potravinárskych maloobchodných sietí budú nútené zabezpečiť najskôr svoje domovské trhy. Iba ak niečo zostane, to sa predražene dostane na náš trh. Medzitým so zdecimovanou kúpnou silou masívneho množstva nezamestnaných nebude za čo, kde a čo nakupovať. Budú chýbať lieky, vyrábané koncentrovane v ovplyvnených oblastiach. Monopolizáciu a koncentráciu farmaceutického priemyslu pocítili len nedávno tisícky pacientov v inom lieku. A to išlo len o lokálne zemetrasenie v Taliansku. Nie o pandémiu, ktorá možno v kritickom čase jari vyradí z produkčného procesu stámilióny ľudí.

Štátu aj ľuďom budú chýbať peniaze na zabezpečenie základných životných potrieb: jedla, tepla, vody, strechy nad hlavou, ošatenia. Pritom Slovensko zdroje má: v podzemí a v haldách máme masívne zásoby striebra aj zlata. Ktoré chcú potenciálni víťazi darovať cudzím výpalníkom. Má dostatok elektrární, zločinnou privatizáciou presunutých do rúk cudzích výpalníkov. Disponuje určitými zdrojmi uhlia v baniach, ktoré nemúdri politici chcú zatvoriť, a mocou nadržaní náhradníci z extrémistického protištátneho liberálneho tábora to veľmi rýchlo dokončia. A budú vybľakovať o solidarite, o nutnosti jednoty EÚ, strašiť našou malosťou!

Ak nastane čo len časť možných sekundárnych dôsledkov pandémie, jej riešenie si bude vyžadovať silný štát, režim, vlastencov v riadiacich stoličkách. Kvalitné a kvalifikované expertné tímy na riadenie krízy. S ešte kvalifikovanejším politickým riadením. Nie amatérov, pomocné sily protištátok, agentov, kolaborantov vo všetkých najvyšších ústavných a vládnych funkciách. Bude potrebná politická odvaha urobiť neraz nepopulárne opatrenia. Možno aj použiť donucovaciu silu štátu. Veľmi rýchlo po voľbách. S nariadením produkcie základných potravín pre cudzích vlastníkov veľkofariem, namiesto technických plodín na svetový trh a zisky. Bude treba obnoviť zdecimovaný stav dobytka, prasiat, oviec, hydiny. Zastaviť vývoz dreva, obnoviť niektoré zrušené prevádzky. Napríklad na výrobu základných liekov, ale aj cukru, múky a podobne. Hej, návrat niektorých prvkov z čias socializmu. Za zúrivého odporu, rykotu a manifestácií zo strany protištátnych živlov ak vyhrajú vlastenci. Bude sa treba postarať o vracajúcich sa ľudí zo zahraničia, ktorí nie všetci tam budú vítaní, lebo všetky štáty budú čeliť podobným problémom.

Niekto môže povedať, že straším. Ale krízové plánovanie sa vykonáva pre najhorší variant. Už dávno mali všetky zodpovedné strany kričať na poplach. Už dávno mali aj protištátni liberálni extrémisti natvrdo oznámiť, že odvolávajú svoje zákerné plány na príjem nelegálnych migrantov. V čase hroziacej krízy dokonca aj legálnych. Že musíme byť pripravení zatvoriť hranice. Že si vôbec uvedomujú možné dôsledky číhajúcej krízy. Ak na to medzi svojimi aktivistickými politruckými amatérmi vôbec majú nejakých expertov. A preto zriaďujeme domobranu. To majú v programe okrem hnutia Slovenská liga len dve ďalšie strany: ĽSNS a Vlasť (pod inými názvami).

Okrem toho, vie si niekto zodpovedný predstaviť na mieste krízového premiéra narkomana? Alebo slabocha, úžerníka a usvedčeného podvodníka, ktorý za 5 rokov prezidentovania nemá ani najmenší hmatateľný výsledok? Alebo iného slabocha, ktorý sa na pár mesiacov vyparil z parlamentu a pri náznaku osobnej krízy len hryzie? Prípadne nedovzdelancov a tliachajúcich demagógov, pre ktorých sú dôležitejšie nadpráva 3% mikromenšín, ako práva a živobytie drvivej väčšiny?

Alebo si vieme predstaviť vo funkciách rozhodujúcich pre zvládanie krízy nezrelých mládencov a devy bez praxe, šašov, kolaborantov, zradcov, alebo zbabelcov a oportunistov, ktorí ešte stále vybľakujú o nepriateľovi z Ruska? Ktorí posielajú vojská na provokovanie Rusov tesne pri ich hraniciach? Ktorí ani nedokážu stiahnuť ohrozených a dnes už nežiadúcich vojakov z inej časti sveta, v ktorej robíme poskokov a užitočných idiotov?

Nestraším, ale je najvyšší čas sa spamätať. A ísť do volieb. Možno si bude treba zakryť nos aj oči a voliť vlastenecky zamerané strany, ktoré sa napriek zúrivej a agresívnej kampani protištátnikov otvorene hlásia k svojmu štátu, k našej štátnosti. Ktorí dávajú neporovnateľne lepšie predpoklady na politickú odvahu a zvládnutie sekundárnych účinkov vážnej krízy, pred ktorou s vysokou pravdepodobnosťou svet stojí. Neokrôchaná rétorika z minulosti, menej diplomatický slovník, možno nie perfektne zvládnutá kampaň, to nie sú podstatné veci. Oveľa podstatnejší je vzťah k štátu. Nepodceňujme realitu. Ak nepôjdeme voliť, alebo navolíme liberálnych protištátnikov, potom sa nečudujme ak sa scenár naplní a v jeho dôsledku na svoju ohlúpnutosť pod tlakom cudzími peniazmi zaplatenej demagógie ako národ a štát na krízu kruto doplatíme.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, náčelník správy vojenského prieskumu a elektronického boja, šéf špeciálnych síl, neskôr Generálny riaditeľ sekcie vojenského vzdelávania MO SR, kvalifikovaný dlhoročný bezpečnostno-vojenský analytik, manažér zmeny a krízový manažér.

Publikované v Hlavných správach 25.2.2020