petersvec

Ak sekundárne (písal som o nich) dôsledky vírusu spôsobia nedostatok náhradných súčiastok, zníženie výroby, prepúšťanie, dlhodobý prepad akcií, zúfalý nedostatok elektroniky, v princípe sa nič nestane. Ani keď bude nedostatok módnych šiat. Stratég, aj letec sa zameriava na skutočný hĺbkový problém. Nie na pôvod ťažkostí. Skutočný problém nie je v počte nakazených, ten leží v menej viditeľných dôsledkoch. A tie nie sú spôsobené vírusom, ale tým, čo existencia a spôsob šírenia vírusu, ako aj neexistencia liečby vyvolávajú: STRACH, BEZRADNOSŤ, PANIKU.

Prioritnou úlohou bude zabezpečenie toho, od čoho závisí prežitie. To znamená dostatok potravín za primerané ceny. Vrátane vody. Nasledovať bude dostatok zdrojov na zabezpečenie tepla. A napokon bude potrebné zabezpečenie základných liekov. Ostatné je podružné. Presne o prežitie ide, o zásoby. Každý štát bude hrať na seba. Solidarita v kríze veľmi rýchlo zanikne. Ibaže, faktom zostáva, že lavína je už spustená.

Už čoskoro sa ukáže, či bude mať vláda odvahu urobiť preventívne kroky. V krajnom prípade môže ísť aj o odstránenie monopolu vlastníctva vodných zdrojov, regulácie vývozu drevnej hmoty, pokračovanie v núdzovom režime uhoľných baní, podpora roľníkov, aj o regulácie plodín na zabezpečenie dostatku základných potravín. Možno bude potrebná štátom podporovaná obnova niektorých kapacít zrušených cukrovarov, mlynov, konzervární, mliekarní, bitúnkov. Bude sa potrebné pozrieť na reguláciu, až prípadné zastavenie produkcie technických plodín na zisky. Povzbudenie vlastníkov záhrad a drobnochovov na podporu tvorby zásob. Zatiaľ sme nepočuli ani náznak pochopenia skutočného problému.

Doplatíme na podcenenie obnovy zdevastovanej produkcie mäsa z vlastných chovov, ale aj mlieka a syrov? Toho, čo dnes vo väčšine dovážame? Opatrenia bude potrebné robiť už na jar, rozhodnúť sa veľmi rýchlo. Podporiť všetkých usadených malých roľníkov, nie cudzích vlastníkov a nájomcov pôdy, pre nich iba generátorky zisku. To všetko môžu byť opatrenia v rozpore s ideologickým zameraním strany budúceho ministra financií, ale aj tej, ktorá bude mať v rukách pôdohospodárstvo.

Z mne dostupných zdrojov, ktoré som pred rokmi používal na strategické analýzy zistenia schopnosti uživenia národa cez domobranu, vyplynuli niektoré závery. Ich platnosť sa možno zásadne nezmenila. Slovensko malo v roku 2001 výmeru poľnohospodárskej pôdy niekde na úrovni okolo 2 450 000 ha. Z uvedenej rozlohy bolo u nás len menej ako 60% ornej pôdy a asi 35% pastvín. Výmera lesov na konci socializmu bola necelé 2 milióny ha. To je pre obyvateľstvo núdzová zásoba dreva, teda tepla. Ale aj núdzového stavebného materiálu, čiastočne potravinových doplnkov.

Podľa štatistických údajov sa v roku 2001 na Slovensku vyskytovalo 71 tisíc veľkofariem, fariem, aj farmičiek, čo je priemer 34,5 ha na ekonomickú jednotku. Pri priemernej veľkosti trojgeneračnej rodiny viazanej na pôdu, to znamenalo okolo pol milióna uživených, určite nehladujúcich osôb. Tradične predávajúcich mestu vysoké prebytky. Podobný počet fariem a farmičiek malo polovičné, tiež hornaté Slovinsko. Politikov nezaujíma schopnosť uživenia, oni potrebujú zamestnancov, veľkopodnikateľov, platcov daní. Táto priemerná veľkosť používateľov pôdy je už schopná vytvárať výnosy. Aj preto chcú koncentráciu.

Na prežitie, čiže na nízkopríjmové uživenie rodín, bez zamerania na výnosy a živenie štátu, umožňujúce barterový mechanizmus, bolo podľa celosvetových kritérií potrebné disponovať asi 2 ha pôdy. Niektoré zdroje za takú veľkosť považujú až 5 ha pôdy. Doslova na prežitie akýchsi rodinných pôdohospodárskych podnikov. Takto prepočítaná distribúcia už umožňuje prežiť pol miliónu rodinných entít, čiže najmenej polovici obyvateľov našej vlasti. Pri akceptovaní 2 ha na jednotku sa takto substitučne dokáže uživiť viac ako 1 milión entít, teda obyvateľstvo celého Slovenska. Pochopiteľne, beriem do úvahy nižšiu výnosnosť malých hospodárov a vyššiu pri koncentrovaných farmách. To boli hrubé strategické výpočty, neberúce do úvahy podrobnú expertízu v oblasti.

Som si istý, že na Slovensku existujú rozumne uvažujúce odborné kapacity, ktoré majú plán na prežitie národa. Na zabezpečenie návratu pôvodnej vysokej miery sebestačnosti pre prípad akútne hroziacej krízy. Nepochybujem, že takéto kapacity nemajú globalistickú posadnutosť a disponujú aj komplexným konceptom na okamžité uplatnenie a poskytnutie vládcom. Hroziaca potravinová kríza neposkytuje čas na experimenty a váhavosť. Bude nutná akčnosť a odvaha. Aj odvaha na ignorovanie sankcií a zabezpečenie chýbajúcich surovín povedzme z Ruska. Konať bude treba hneď na jar, lebo sa nám to môže vypomstiť vtedy, keď už bude neskoro: od začiatku zimy do nasledujúceho leta. História už pozná prípad, keď národ s najkvalitnejšou pôdou na svete, pod stalinskou tyraniou, vymieral vo vysokých miliónoch na hladomor.

A musí to byť trvalé poučenie. Nie je normálne, aby na rozdiel od minulosti a na rozdiel od mnohých krajín, ktoré som precestoval, naše pasienky boli prázdne, bez oviec, kravičiek, niekde aj prasiat vo voľnom výbehu. Nie je normálne, aby sme produkovali masívne plochy repky a draho dovážali nad 60% základných potravín, ktoré sme schopní dorobiť. Minimálne to stojí za vážne zamyslenie. Doceňujme terciálne dôsledky krízy. Euroúradníkom je to úplne jedno, nečakajme spásu od nich. Oni a extrémistickí liberálni kolaboranti majú presne opačnú politiku a opačný záujem. Oni potrebujú vytváranie závislosti a posilňovanie svojej moci.

Konať môže len národná vláda, ktorá má legitimitu a politickú odvahu. Myslime predovšetkým na seba. V časoch nedostatku reči o solidarite a jednote veľmi rýchlo vymiznú a každá vláda sa bude starať o svojich. Keď centrálni bangstri rozkrútia rotačky na tlačenie peňazí, inflácia rýchlo zničí hodnotu peňazí. A skutočnú hodnotu budú mať vlastné zásoby na prežitie, čiže plné komory a špajzičky tých, ktorí si spomenú na múdrosti predkov. Vypečme s hypercentralizačnými hyenami.

Je otázne, či na to pristúpi a závažnosť problému pochopí táto koaličná vláda, ktorá má vo svojich radoch vysoké percento protištátnych liberálnych živlov. Už čoskoro sa ukáže, či sa vládca, označovaný za šaša z Trnavy, premení na kráľa a odvážneho vládcu svojho koaličného stáda. Čo majú zodpovední robiť? Nepanikárčiť, pripraviť komplexný plán riešenia primárnych, sekundárnych, aj terciálnych dôsledkov stavu a tento potom začať systémovo realizovať.