petersvec

Potvrdzuje sa jeden poznatok: každá kríza má obete najmä medzi slabými a zraniteľnými. Ale potvrdzuje sa aj nesporný poznatok, že na každej kríze vždy niekto zarobí. Tiež sa ukazuje iný veľmi jednoznačný poznatok. Totiž keď nastane kríza a hrozí nedostatok, každý sa musí spoliehať len sám na seba. Tí veľkí a najmä tí s právomocami bez zodpovedností, si budú vyberať len hrozienka. Problémy nechajú na tých menších, ktorí disponujú tak právomocami, ako aj zodpovednosťami. Tým veľkým (síce na hlinených nohách) je eurobyrokracia, čiže EÚ. Tými malými, tými, ktorým zostáva riešenie, sú národné štáty, národné vlády. Bez ohľadu na veľkosť.

Ukazuje sa, že zdrojom prvotných nákaz tak nášho kontinentu, ako aj spoločenstva národných štátov pod názvom EÚ, bolo práve to, čím sa večne oháňa eurobyrokracia: sloboda pohybu, podpora migrácie, odstránenie hraníc. Najvyšší predstavitelia EÚ, čiže najvyšší eurobyrokrati, robia aj v čase krízy presný opak toho, čo je potrebné. Za zatváranie hraníc odsudzujú národné vlády, čiže tých zodpovedných, ktorí majú na svojich pleciach problémy,. Pranierujú ich za obmedzovanie slobody pohybu. Naďalej sa obúvajú do štátov a obyvateľov, ktorí bránia prieniku migrantov. Eurobyrokrati svojou nekompetentnosťou a neosvietenosťou vyvolávajú ďalšie ohrozenie. Budeme totiž musieť živiť, liečiť, aj pochovávať dodatočných „hostí“. Popri obyvateľom, ktorí do sociálneho a zdravotného systému roky prispievali, budeme zodpovedať za masy, ktoré sú nevítanými hosťami a do našich domov sa nelegálne vnútili.

Politici USA s hrôzou zisťujú, že až 97% antibiotík je dovážaných do USA z Číny. Plus ďalšie kritické produkty globalizovaného farmaceutického priemyslu. Neviem zistiť, aký podiel liekov je do celej EÚ dovážaný z Číny, ale to nebude rozhodujúce. Lebo väčšinu týchto produktov si zadržia pre svoje potreby tie štáty, kam do EÚ vstupujú. Je isté, že Slovensko dováža z cudziny podobný masívny podiel všetkých liekov. Aj 60% potravín. A že na svoju naivitu a dôsledky celkovej situácie krízy, môže kruto doplatiť.

Prvým krokom v každom ohrození má byť orientácia. Platí poznatok od veľkého čínskeho vojvodcu Sun Tzu: „poznaj seba a poznaj svojho nepriateľa a v každej vojne zvíťazíš.“. Čiže spoznaj svoju situáciu, získaj všetky informácie a poznatky. Zanalyzuj si, čo máš doma, vo svojej špajzi, vo výrobe, na ktorú má vplyv domáca vláda. Majú napríklad vládcovia zistené, koľko lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti máme? Koľko nám chýba zdravotného personálu, koľko máme doktorov? Koľko medikov z najvyšších ročníkov lekárskych fakúlt môžeme použiť, koľko zdravotných sestier doplníme použitím 4. ročníka zdravotných škôl? Akú doplnkovú kapacitu na kritické veci môžeme získať z vlastných zdrojov? Aké opatrenia treba urobiť, aby sme vlastné zdroje účinne využili? Totiž ak budú ohrození všetci susedia, tak aj oni budú ať svoje kapacity preťažené, vrátane nemocníc a lôžok. A na rozdiel od USA si ťažko predstaviť liečenie množstva jednoduchých starcov bez ovládania cudzích jazykov niekde tisícky kilometrov od domova, kde budú ešte dispozičné kapacity. Neviem si ani predstaviť, kto by zaplatil prepravu.

Lebo len potom môžeme konať opatrenia. Na základe reálnych faktov. Už sa mali konať od decembra. Namiesto toho sa vládcovia zamerali na voľby. Vládnutie išlo bokom. Toto meškanie sa nám môže kruto pomstiť. My nemôžeme mať zásoby na všetko, nemôžeme disponovať desiatkami poľných nemocníc, ani stovkami vojenských kyslikární. Aj hmotné rezervy majú svoje obmedzenia. Volá sa to manažment rizík. Už som o tom písal blog. Pred dlhými mesiacmi. Zobuďme sa do reality.

Ak sa niečo potvrdilo touto krízou už v tejto etape, tak je to v prvom rade zbytočnosť gigantickej eurobyrokracie, nezmyselnosť a nebezpečnosť hypercentralizácie. Nedokonalosť a nevýhodnosť dohôd a mechanizmov v rámci EÚ pre národné štáty. Vrátane Schengenu, Dublinu, Istanbulu, Marakešu a iných nám vnútených alebo vnucovaných nedokonalostí. Ale najmä fatálna nebezpečnosť Lisabonskej zmluvy poskytujúca nadnárodnej byrokracii masívne právomoci a nulovú zodpovednosť za dôsledky svojich činov, za konanie, resp. nekonanie. Potvrdzuje sa tiež nebezpečnosť neokoloniálnej podstaty ovládnutia domácich trhov cudzími monopolmi. A ohrozenie vytváraním takej závislosti, ktorá v čase krízy spôsobuje priam smrteľné dôsledky.

Potvrdzuje sa hlúposť akýchkoľvek sankcií, nielen protiruských. Potvrdzuje sa zraniteľnosť ľudstva, najmä zraniteľnosť v dôsledku vlastnej nedokonalosti človeka. Jeho psychiky, ktorá ľahko podľahne panike, strachu, iracionálnemu správaniu. Ktorého časť tých najmenej zodpovedných ľahko uverí absolútnej slobode, ľahko skočí na lákavé výpredaje a ponuky neuvedomujúc si že ak sa niečo javí veľmi výhodné, tak je v tom háčik. A k tieto riadky neotvoria oči ani tým šialencom, ktorí naďalej nevidia podozrivé háčiky v zdanlivej výhodnosti dohôd v rámci EÚ, tak ich možno nasledujúce mesiace vyliečia. Niektorým nepomôže nič.

Je nesporné, že aj vládcovia mnohých štátov reagujú na krízu panikou. Je nesporné, že účinné opatrenia dokázala zatiaľ urobiť len neliberálna časť sveta. Ale je nesporné, že po tejto kríze bude musieť nastať zásadné prehodnotenie trendov globalizácie, vytvárania závislostí v záujme ovládnutia más a trhov. Bude musieť nastať zásadný odklon od trendov hypercentralizácie a vytvárania superštátu aj na našom kontinente. Hroziaca finančná a menová kríza možno to vyústi aj do návratu k národným menám.

Čiže kríza a panika, aj nekonanie arogantnej eurobyrokracie má svoje pozitívne dôsledky, stalo sa nám dobre. Bude musieť nastať návrat k pôvodným hodnotám tradicionalizmu. Vrátane rešpektu k vlastnej štátnosti a pochopenia mnohých múdrostí našich predkov. Medzi nimi „Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“, alebo „Bližšia košeľa, ako kabát“, prípadne „Každé kurča k sebe hrabe“. Ďalšie nechám fantázii čitateľa.