petersvec

Čitateľom sa ospravedlňujem za sarkastický vstup do nasledujúceho blogu. Ale presne to sa stalo. Eurobyrokracia zahučala, povedala totálne kraviny, urobila opatrenia. A nič. Každý štát na nich dnes už zvysoka kašle. Aj na výzvy o otvorení vnútorných hraníc. Ukázalo sa, že žiadne európske hranice neexistujú, že vždy tu boli a budú národné štáty so svojimi hranicami. Výzvy na slobodný pohyb sú tiež ignorované.

Aj výzvy na citlivý prístup k migrácii. Tok migrantov zastavil vírus. V skutočnosti migráciu zastavil STRACH migrantov. A prestali platiť mimovládnym prevádzačom za to, aby ich zavliekli do ohnísk nákazy. Tieto sa sťažujú svojim sponzorom: eurobyrokracii. A tak migranti, ako aj členské štáty, to ignorujú. Ignorujú celé pseudohodnoty, celú proklamovanú jednotu, celú solidaritu, akýkoľvek súcit s migrantmi. Konajú podľa svojich záujmov a potrieb. Chránia sa. A neľutujem ich – eurobyrokraciu za to, čo si sami vyprosili a navarili. Stali sa trápnymi, úbohými, jalovými a čo je najhoršie, sú na smiech. Ako by povedala slovenská krčma: úplne sa zhovädili.

Národy navzájom komunikujú bez sprostredkovateľa. Budú ignorovať aj rozpočtovú stabilitu, budú kašľať na všetky opatrenia smiešnych diktátorských a vydieračských ignorantov z Bruselu. Národy a ich vodcovia začínajú chápať. Ak bude treba, vrátia sa aj k svojim menám. Môže sa hravo stať, že všetci postupne odignorujú aj protiruské sankcie. Že aj Ukrajina sa diktátorskému liberálnemu eurogangu vymkne spod kontroly. A začne naplno spolupracovať s Ruskom, s Iránom a s Čínou. Dovážať všetko potrebné, vrátane expertov, testovacích súprav, skúseností, aj energií a potravín. Všetci už vedia aj to, že prepuknutie pandémie koronavírusu na ostrove Lesbos, prešpikovanom nelegálnymi migrantmi, má na rováši práve hlúposť, arogancia, chrapúnstvo, mocibažnosť a nezodpovednosť eurobyrokracie.

Štáty preto eurobyrokratom umožnia, aby si hučali a zakaždým porodili NIČ. Ani len tú myšku, ani len toho fučiaceho ježka. Jedného dňa sa možno ešte tento rok dozvedia, že nikto neplatí členské poplatky. A ani nečaká na eurofondy. Národy možno urobia jednoduchý euroexitový trik: postupne jeden po druhom odstúpia od zločinnej Lisabonskej zmluvy. Iného dňa sa potom stane, že už nebude mať kto zhasnúť svetlo. V tom gigantickom množstve inštitúcií od Bruselu, cez Štrasburg až po Frankfurt. A národy si nájdu nový a múdrejší mechanizmus spolupráce. Možno sa budú vyhýbať predpone „euro“ ako čert svätenej vode. Lebo sa to stane nadávkou, alebo symbolom zla. Ako svojho času nacizmus a fašizmus.

To najhoršie zlo, ktoré nás mohlo postihnúť, na ktoré doplácame aj dnešnou krízou, na ktoré už životmi doplatili tisícky Talianov, je totiž nekontrolovaná globalizácia, europeizácia, hypercentralizácia, liberalizácia a humanizácia. Vyplývajúca z túžby po moci a ovládnutí más tými, ktorí šľachtu a nadľudí vytvorili, ktorým táto kasta slúži: nadnárodnej „euro-oligarchii. Všetko zlo je stelesnené v eurobyrokracii. Už aj tí slepí a najzadubenejší eurohujeri začínajú aspoň tušiť, že mohli radšej stúpiť do niečoho iného, ako do šíkov ich podporovateľov. Práve eurobyrokracia po celý čas, vo všetkých vystúpeniach, reagovala absolútne nevhodne, kontraproduktívne a veľmi neskoro. Ibaže, stalo sa nám možno dobre.

Ako už čitatelia mojich blogov vedia, nepíšem to z osvietenia rozumu, ani preto, že dnes sa odhalili a kritika eurobyrokracie sa stala módnym hitom. Svoj odpor k hypercentralizácii EÚ mám v sebe hlboko zakorenený stále a nepretržite. Odmietam akékoľvek nadnárodné diktátorské štátne zoskupenia, aj tie malé, tváriace sa ako „dobrovoľné“ spojenia „bratských“ národov. Aj tie otvorene imperiálne. Som suverenista, preto vždy budem podporovať štátnosť ako najcennejšiu hodnotu. Zároveň budem podporovať rovnocennú spoluprácu suverénnych národných štátov. Nie nenávisť, ale vzájomný rešpekt a úctu. Len národný štát je najvyššou overenou formou organizácie štátotvorných národov, medzi ktoré Slováci nesporne patria. Preto sa nám stalo dobre a v istom zmysle ďakujme Bohu (možno za pomoci Američanov aj Číňanov) za zoslanie koronavírusu.

Začal som sarkasticky, končím sarkasticky. V nádeji, že mi čitatelia v záujme vyššieho cieľa odpustia. A koronavírus nás poteší tým, že počet obetí u nás zachová na najnižšej možnej úrovni, ideálne čo najbližšie k nule. A odpustím aj našim nedokonalým politikom, že hoci reagovali neskoro, tak reagovali aspoň suverenisticky. S jedinou podmienkou: že sa vyliečia z posadnutia vírusom globalizmu a europeizmu. A začnú byť NAŠI.

Nuž, ak sa nám stane dobre, tak rád obetujem aj desiatky percent strát v mojom britskom dôchodkovom fonde, zavinené koronavírusom. Ktorý sa stal našim nečakaným spojencom. Nečakaným priateľom slobody a oslobodenia od globalizačného, hypercentralizačného a europeizačného ošiaľu, primitivizmu veľkej časti infikovaných más. Ide o neočakávaného a možno nebom zoslaného spojenca vo vojne národov proti plazivej pliage nadnárodnej diktatúry a totality, chcejúcej ovládnuť a zlikvidovať národy.