petersvec

Psychicky nestabilný a nekompetentný premiér, protištátny nekompetentný prezident, vydierateľný a nedovzdelaný predseda parlamentu, nedozretí a neraz kolaborantskí ministri, neprimerane „obyčajný“ parlament. Do toho nemalá časť voličov, ktorých ľudskú úbohosť, ich závistlivý, zákerný, zlostný, podliacky osobnostný charakter vyjadrujú niektoré z komentárov pod mojimi blogmi typu „bezočivec má vysoký zárobok…, opovažuje sa poberať (zákonný) dôchodok…, ako môže byť niekto (vraj) bohatý…, čo je to za človeka, keď nezverejňuje, koľko a komu dáva na charitu…“. Ohrozenie možnosťou, že takýto typ ľudí bude riadiť štát, je obrovské. Riziko, ktoré si môžeme dovoliť, aby  sme dopustili, že by takýto typ ľudí riadil štát, má byť nulové. Keďže dopúšťame, aby náš štát riadili malí ľudia, zostávame ako národ malými. Potom sa nečudujme dôsledkom.

O tom je stredný riadok z tabuľky ohrození, uverejnenej vo farebnom vyjadrení tu: https://www.infovojna.sk/article/slovensko-je-objektom-asistovanej-narodnej-samovrazdy. V nasledujúcom texte sa pokúsim zrozumiteľne popísať unikátny koncept tzv. akceptovateľného rizika, ktorý vyjadruje posledný stĺpec tabuľky. Už z mojich dávnejších blogov čitateľ vie, že všetky typy ohrození si vyžadujú spravidla oveľa vyššie zdroje ako sú dostupné zdroje spoločnosti. Limitované zdroje obmedzujú aj veľkosť a zloženie ozbrojených síl. Z tohto dôvodu čelia bezpečnostní plánovači trvalému problému prioritizácie vyčleňovania zdrojov a definovania, ktoré z ohrození už presahujú možnosti štátu. Tie ohrozenia, na kto­rých riešenie nezostane v plánoch požadovaný potenciál (zdroje), pred­stavujú riziko, ktoré je štát nútený resp. ochotný akceptovať tak, aby udržal finančne dostupný, realistický bezpečnostný systém.

Na pochopenie najlepšie poslúžia prírodné katastrofy a nešťastia. Nikto nevie kde a kedy vypukne povedzme požiar. Hoci aj v domácnosti. Akceptovateľné riziko je minimálne. Znamená to len toľko, že keď požiar vypukne, nemôžeme si dovoliť jeho voľné rozširovanie. Preto sa už po stáročia v každej dedine formujú dobrovoľné hasičské zbory. Ohrozenia požiarom majú nízky vplyv na životné záujmy štátu, neohrozujú štátnosť.

Vysoké akceptovateľné riziko pre vojenské ohrozenia, ktoré si vyžadujú mnohonárodné riešenie, je dokonca aj pre veľmoci možné iba za predpokladu členstva v organizácii kolektívnej bezpečnosti resp. ak sa musia brániť, je nutná koaličná obrana. Treba si ale uvedomiť, že také členstvo zároveň generuje autentické ohrozenia súvisiace so samotným členstvom. Je to preto, lebo veľkí členovia si riešia svoju veľmocenskú agendu bez ohľadu na spolky. Malí potom môžu byť vťahovaní do nechcených konfliktov, pričom nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie o použití fatálnych zbraní. Všetky typy ohrození si na elimináciu rizík vyžadujú vlastné štátne zdroje, s výnimkou jediného: toho stredného. Viac o akceptovateľnom riziku pri riešení vojenských a nevojenských ohrození tu: https://petersvec.blog.pravda.sk/2019/11/09/lekcia-z-geopolitiky-koncept-akceptovatelneho-rizika/

Dávno pred vypuknutím koronahystérie som upozornil na oblasť nevojenských ohrození, v ktorých by malo byť akceptovateľné riziko veľmi nízke, dokonca má byť nulové. Na to, aby nebolo nulové, vynakladajú obrovské prostriedky práve naši nepriatelia, neraz práve cudzie štáty, dnes dokonca superštátne sa tváriaca eurobyrokracia, paradoxne robí to za naše peniaze. Robia tak tí, ktorí potrebujú zlikvidovať, alebo eliminovať našu štátnosť, našu suverenitu. Tí, ktorí potrebujú v obyvateľstve vyvolať a udržiavať strach. Ide o ovládnutie štátu piatymi kolónami, kolaborantmi a kverulantmi zvnútra. Za cudzie peniaze dosadených sabotérov a protištátnostných diverzantov pretlačených do najvyšších funkcií. Aby potom páchali vlastizradu a úklady proti štátnosti žiadaním odovzdávania kompetencií a pilierov moci do cudzích rúk. Presne to sa stalo vo voľbách predchádzajúcich období. A proces sa nezačal voľbou nepripraveného, extrémne nemúdreho antipolitika Kisku do funkcie prezidenta. Pritom na zabránenie pokračovania tejto systémovej devastácie štátnosti sú potrebné zo strany racionálnej tradicionalistickej väčšiny relatívne malé finančné zdroje.

Stačí mobilizácia ľudských zdrojov, stačí mobilizácia mysliacich alebo aspoň pochybujúcich hláv, stačí víťazstvo rozumu nad vnucovaním absurdností. Nie je potrebná vojenská mobilizácia, vyžaduje sa iba mobilizácia zdravého sedliackeho rozumu. Prevenciu má potom všade v rukách obyčajný volič. Vo veľkej miere ten najviac nahnevaný, frustrovaný, nezúčastňujúci sa na voľbách. Práve on mohol a môže svojou účasťou vo voľbách, voľbou možno neoptimálneho, ale vlasteneckého etatického, teda štátnosť podporujúceho menšieho zla neobyčajnosti, zabrániť kolosálnemu zlu „obyčajnosti“. So zámerom, aby sa ciele vojny novodobých neoliberálnych „progresívnych“ protištátnikov nedali zrealizovať, aby sme si zachovali slobodu a suverenitu. Aby sa teda akceptovateľné riziko v tomto type nevojenských ohrození v matematickom vyjadrení limitne blížilo nule. Presne o to ide. Presne tam je hlavný smer úsilia nás, normálnej drvivej väčšiny. Práve z dôvodu doterajšieho zlyhania a frustrácie normálnej väčšiny sa mnohé štáty a ich ľudia stávajú hračkou v rukách mediálnych manipulátorov, uzurpátorov vedomia a osudov celých národov. Keďže ani ja nemám koho voliť, keďže sa odmietam podvoliť gigazlu, situácia ma donútila konať a pripravovať podmienky na zmenu stavu. V tejto etape už nielen osvetou ľudí publikovaním. Politika sa dá robiť len cez politikov. Ideme na to, dožičte nám trochu času na prípravu. Hlavne sa nebojme sami seba.