petersvec

Táto chobotnica od 1. januára 1993 postupne prenikala do protištátnej diplomacie, do štátnej správy, samosprávy a dnes už do najvyšších štátnych úrovní. Parazit zničí hostiteľa, to je jeho poslanie. Útok je viackanálový. Z vonkajšej strany chobotnica, od koreňov cudzopasné rastliny, zvnútra cudzopasné parazity. Chobotnica chce udusiť obeť a nažrať sa. Cudzopasníci aj parazity majú jediný cieľ: žiť na úkor hostiteľa a v konečnom dôsledku hostiteľa zničiť. A zachovať si pokračovanie existencie v potomstve. Cudzopasníkom a parazitom je jedno, že smrťou hostiteľa zahynie, lebo cudzopasník aj parazit je geneticky nastavený tak, že ponechá zárodky na prenos a ničenie ďalších hostiteľov.

Cudzopasná mafiánska chobotnica už v pokročilom štádiu ovládla Slovensko. Začalo sa to organizovaným formovaním tých federálnych diplomatov, poslancov, politikov, aj novej generácie študentov, čiže aj budúcej generácie budúcich vedúcich predstaviteľov, ktorí odmietali samostatnosť. Proces pokračoval postupne cez ovládnutie štátnej správy a samosprávy, až po obsadzovanie miest diplomatov, generálnych riaditeľov, štátnych tajomníkov, ministrov, sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov, až po najvyššie štátnické funkcie. Za štedré cudzie zdroje. To je dnešný stav. Stav alarmu. Po podvodníckymi korupčnými cudzími zdrojmi ovplyvnených prezidentských voľbách a pred našimi parlamentnými voľbami môžeme bez nadsadzovania hovoriť o stave najvyššej pohotovosti. Nepreháňam. Nepodceňujme fakt, aké gigantické cudzie zdroje a naše zdroje do cudzích gágorov idú v tejto reality show s názvom voľby. A aké metódy ovplyvňujú časť voličov.

V čom je hĺbkový problém? Hĺbkový problém je u nás v tom, že nikdy sme si nevyformovali a naďalej si nevychovávame skutočnú diplomaciu, charakterizovanú oddanosťou vlasti. Vyznačujúcu sa prirodzenou hĺbkovou úctou k štátu, ktorému slúžia, k štátnosti ako takej. Ak potom diplomati, ani veľká časť politikov neslúži vlasti, nenávidí svoj vlastný štát, ak presadzuje cudzie hodnoty, ak to dokonca robí za cudzie zdroje, čo to je? Odpoveď je jednoduchá. Sú to AGENTI. Cudzích štátov (vrátane entít s prejavmi štátu, ako napr. EÚ), cudzích orgánov, cudzích entít, cudzích záujmov. Tak sa už po stáročia označuje ten, kto neslúži svojmu štátu. Nie preto, že si to myslím, ale preto, že to tak je.

Problém je potom v tom, aký počet, akú proporciu diplomatov máme v štátnych službách, aký podiel hlboko oddaných vlastencov v najvyšších politických a štátno-správnych, ba aj v štátnických funkciách máme. Diplomat, štátnik, politik, poslanec, minister, štátny tajomník, generálny riaditeľ sekcie, atď., títo všetci majú základnú POVINNOSŤ: podporovať štátnosť, maximálnu mieru suverenity, prosperitu, rozvoj svojho štátu a štátotvorného národa, za ktorý kope, ktorý ho platí. Problém teda znie: Diplomat alebo agent.

Agent reprezentuje cudzie záujmy PROTI našim záujmom, proti záujmom štátu a štátnosti. Robí to za výhody, za peniaze, za budúce aj aktuálne privilégiá. To sa volá KORUPCIA. Vždy a všade. Agent je teda korumpovaný. Relatívnym úspechom a privilégiami. Napr. mu vydajú knihu (pochopiteľne protištátnu), tú spropagujú a dajú mu zarobiť. Umožnia mu vzdelanie, tituly, účasť na konferenciách, pobyty v kúpeľoch, v luxuse. Odmenia ho dobre platenou funkciou a zašivárňou v organizáciách. Vrátane OSN, EÚ, OBSE, NATO, ale sú aj iné (napr. výskum). Alebo pre tieto skupiny vytvoria tzv. Think Tanky, dajú im robotu, príjem, budúcnosť, zdanlivú prestíž. Neraz si ich kúpia dopredu, prísľubom postarania sa. Odmenu dostanú až za odvedenú robotu v štátnych službách. V prospech cudzích záujmov. Alebo sa po skončení služby pre štát po nástupe pre nich nepriaznivého režimu stanú novinármi. My sa musíme naučiť prísne rozlišovať medzi štátom, štátnosťou (tie sú posvätné hodnoty) a režimom, čiže charakterom dobovej vlády. Agent robí proti štátu pre cudzie entity. Tie nie sú vždy štátne.

Potom je tu problém, akú činnosť robí protištátna diplomacia. Oni vykonávajú protištátnu diverznú činnosť, sofistikovanú sabotáž proti štátu na oslabovanie štátnosti. Oni za to dostávajú peniaze, ale tieto sa sponzorom vysoko vracajú. V reklamách a kúpe ich tovarov, v ovládnutí trhu, v dosadení bábok do funkcií. Napríklad človek s kariérou pomocnej sily protištátky by bol absolútne neprijateľný ako americký prezident, alebo britský premiér. Ani ako nemecký kancelár. Ale v malých štátoch takýchto šarlatánov dosadzujú, robia im legendy (viď „pezinská skládka“), vymýšľajú im údajné úspechy. Ide o metódu tajných služieb používanú pri zakrývaní agentov. To má cieľ a to je indikatív agentov a činnosti tajných služieb. Narkomanská minulosť znamená v USA koniec politickej kariéry, nemožnosť získania previerky. U nás sa narkoman pasuje za premiéra s podporou médií dotovaných cudzími zdrojmi.

Čo s tým? Treba zastaviť zdroje, zmeniť zákony, vytvárať štátnosť podporujúce mimovládky, tretí sektor. V ideálnom prípade zo šikovne získaných peňazí práve z tých dobre zabezpečených protištátnych entít, ktoré udržiavajú agentov. Agenti sa musia báť o svoje privilégiá. Treba preformátovať našu diplomaciu. Kompletne a komplexne. Zastaviť zdroje protištátnym mimovládkam. Vysoko zdaniť ich korupčné príjmy. Vytvoriť alternatívne Think Tanky, médiá, pre tieto vytvoriť dlhodobú možnosť nekorupčných príjmov a obmedziť ich skorumpovateľnosť (aj limitovaním osobných privilégií a zneužiteľnosti). Treba vyformovať národnú vlasteneckú, štát a štátnosť podporujúcu diplomaciu, štátnu správu. Treba radikálne preformátovať žurnalistické a pedagogické školstvo. Lebo protištátni agenti ako prvé objekty obsadzujú práve médiá a školstvo.

My zatiaľ boj o štátnosť totálne prehrávame. Čo je protištátne to nie je strategické. Nemýľme si pojmy. Protištátnici robia stratégiu, ale len z pohľadu toho, že zabezpečujú prežitie cudzích, z pohľadu malých štátov protištátnostných entít, napr. EÚ. Pozrime si aj USA, kde prezident Trump ešte nezmenil hĺbkovú podstatu ich diplomacie a tajných služieb, tie sú stále „progresívne“ liberálne. Na tom globalistickí protištátnici robili dlhé desaťročia. Globalizmus je aj proti záujmom superveľmocí. Oslabuje ich suverenitu, najmä eliminovaním suverénneho správania voličov ich manipuláciou. Ale aj elimináciou suverénneho správania poctivo zvolených politikov, presadzujúcich národné záujmy (v preklade štátne).

Treba tiež rozlíšiť analytikov od papagájov. U nás sa to priam hemží analytikmi. Pri hlbšom pohľade zistíme, že v drvivej väčšine tých protištátne zameraných ide o papagájov. Hovoria to, čo ich niekto naučil, čo im podhodil, aby povedali. Na presadzovanie cudzích záujmov. Aj medzi protištátnikmi sú analytici, ale z pohľadu záujmov cudzích entít a hodnôt, napr. globalizmu, alebo europeizmu, čechoslovakizmu, panhungarizmu. Hej, týka sa to aj iných veľmocí a superveľmocí. Papagáje potom dostávajú analytické závery z pohľadu cudzích záujmov a tieto prezentujú ako svoje. Protištátni analytici a agenti robia vlastné analýzy v prospech cudzích záujmov a posúvajú im doma získané informácie, neraz citlivé a škodlivé pre vlastnú štátnosť.

Z nášho pohľadu národnoštátnych záujmov môžeme a máme mať dobré vzťahy so všetkými štátmi, národmi a entitami. Ibaže, našim prvoradým záujmom musí byť národná politika posilňujúca štátnosť, suverenitu, presadzujúca naše egoistické záujmy. Za Jeľcina Rusko malo svojich vlasteneckých agentov proruských tajných služieb a diplomatov tak silno etablovaných, že sa protiruským silám nepodarilo ovládnuť Rusko. Putin je na rozdiel od drvivej väčšiny západných politikov stratég a vlastenec. On hrá inými kartami, on zaviedol asymetrický a nelineárny prístup. On rozumie podstate tajných služieb, kvalitnej diplomacie, ale aj vie rozlíšiť agentov od oddaných vlastencov. Toto má byť našim zámerom na Slovensku. O to viac, ak si uvedomíme realitu rozsahu protištátnych agentov od najnižších po najvyššie funkcie. Nemaľujem čerta na stenu, popisujem analytické konštatovania na základe dlhodobých pozorovaní.

Mimochodom, protištátne agentúry používajú ešte jednu účinnú metódu, pôsobiacu na naivné masy nezorientovaných a emotívne reagujúcich. Na každého vlastenca niečo nájdu, hľadajú slabiny, vyťahujú nepodstatné hlúposti z minulosti, zatajujú podstatné veci na podporu ich hlbokého vlastenectva z minulosti. A keď nenájdu nič, tak vytvárajú dymovú clonu podozrenia vlastencov zo spolupráce s cudzími tajnými službami. V súlade so známym: „zlodej kričí, chyťte zlodeja“.

Práve vlastenecky orientovaná časť spoločnosti organizuje niečo, čo môže pomôcť spustiť proces radikálneho zlepšenia stavu.

STRETNUTIE PRI DOMÁCOM SYMBOLE SUVERENIZMU

Každý, kto odmieta vnucovanie cudzích hodnôt

Kto je hrdý na víťazstvo slovensko-uhorských domobrancov nad obrovskou presilou

Kto chce demonštrovať odpor proti cudzím výpalníkom

Kto chce ukázať odhodlanie brániť suverenitu, domovinu, spôsob života, hodnoty

JE VÍTANÝ

Miesto:                  Pamätník bitky pri Vozokanoch (lev)

(Veľ. Vozokany odbočka za dedinou doprava z cesty na M. Vozokany)

Dátum a čas:        16. februára 2020 o 11:00

Zabráňme provokatérom zneužiť udalosť, žiadne plagáty, nič zneužiteľné

Cieľom organizátorov je pokojná účasť a prezentácia tých vlastencov, reprezentantov tradičných hodnôt, ktorí sa uchádzajú o hlasy voličov

Vlastenecké hodnoty presadzujúci kandidáti na poslancov sa môžu ohlásiť u označených organizátorov

Záštitu prevzal: Jozef Prokeš, bývalý podpredseda NR SR a  podpredseda vlády SR

V nasledujúcich voľbách 29. februára ide o návrat suverenizmu. Návrat skutočných hodnôt slobody. Prvým a základným atribútom slobody je maximálna miera suverenity, práva povedať NIE. Zastavme vojnu liberalizmu proti štátu a štátnosti. 

Publikované v Hl. správach 12.2.2020