petersvec

Faktom je, že po zrušení povinnej základnej služby v roku 2005 sme nezaviedli profesionálne ozbrojené sily, boli iba sprofesionalizované. Hlavnými u nás absentujúcimi prvkami skutočne profesionálnych ozbrojených síl je preformátovanie dôstojníkov a etablovanie silných záloh, spolu s kadetskými zbormi mladých adeptov vstupu. Toto sa v procese profesionalizácie dodnes totálne zanedbalo.

V nasledujúcich častiach nášho seriálu o formovaní vojenských dôstojníkov (ľahko uplatniteľného v nových koncepciách formovania dôstojníkov všetkých ostatných ozbrojených zborov, ba aj štátnych úradníkov) predstavíme v podstate pasáže a závery zo schváleného koncepčného realizačného dokumentu s názvom „Koncepčný dokument pre pokračujúcu reformu vzdelávania a výcviku dôstojníkov“ z 27. marca 2003. pohovoríme teda o novej, prevratnej koncepcii reformy vzdelávania a výcviku dôstojníkov v zásadne novom type ozbrojených síl. Znovu pripomeniem: nový typ v tom, že to už sú sprofesionalizované ozbrojené sily, ale bezpodmienečnou podmienkou toho, aby boli aj profesionálne, je práve dotiahnutie ignorovaných faktorov, o ktorých píšem a teda dokončenie reformy, o ktorej hovoríme. V tom nesmie byť odvážnymi a múdrymi politikmi pripustený žiadny kompromis.

Koncepcia reformy dôstojníckeho zboru si vyžadovala realizáciu komplexného programu rozvoja dôstojníckych lídrov. Tento program zahŕňal dva relatívne nezávislé procesy: vzdelávanie a výcvik. Obidva procesy sú spojené so zaraďovaním na funkcie podľa vzrastajúcej zodpovednosti počas kariéry dôstojníka. V novom koncepte je teda z personalistického hľadiska absolútne vylúčené, aby bol nadporučík zaradený na povedzme podplukovnícku funkciu. Tento systém vylučuje aj možnosť, aby bol ktokoľvek, kto neprejde všetkými požadovanými výcvikovými prvkami ustanovený do povedzme podplukovníckej alebo plukovníckej funkcie. Bez výnimky. Ani to, aby sa v určitých inštitúciách stal niekto plukovníkom z poručíka povedzme za 6 rokov. To bude v inom článku, ktorý v prípade potreby pripravím a bude sa týkať úzko súvisiacej, ale zásadne inej oblasti: personalistiky.

Aj keď nejde o definíciu, vzdelávanie dôstojníkov koncepcia chápala ako systematický proces určený na získavanie a rozvoj poznatkov, intelektuálnych návykov a schopností. V prípade vojenského dôstojníka uvedené vlastnosti súvisia s vybranými predmetmi v humanitných aj prírodovedných oblastiach, ktoré poskytnú profesionálnemu dôstojníkovi teoretické predpoklady na získanie schopnosti manažéra-lídra. Vzdelávanie budúceho dôstojníckeho zboru malo a má zabezpečovať formovanie jeho názorov, hodnôt, postojov, záujmov, potrieb, ambícií, osobných intelektuálnych vlastností a schopností. Vzdelávanie tiež malo a má poskytnúť mladému dôstojníkovi počas kariéry základ na ďalší intelektuálny rast. Integrálnou súčasťou intelektuálneho vybavenia každého dôstojníka všade na svete je vlastenectvo/patriotizmus.

Výcvik dôstojníkov koncepcia chápala ako prísne systematicky organizované aktivity, ktoré vytvárajú návyky a schopnosti, potrebné na plnenie zadaných úloh v konkrétnej vojenskej odbornosti. Výcvik sa po novom mal a musí uskutočňovať nezávisle od vysokoškolského vzdelávania. Výcvik má byť relatívne nezávislý od vzdelávania, ale má využívať intelektuálny základ vytvorený vzdelávaním. Kvalita a najmä úroveň a typ výcviku závisí od primeraného vzdelania. Výcvik formuje z absolventa civilnej alebo vojenskej vysokej školy dôstojníka, čiže robí z neho vojaka: manažéra vojny. V prípade absolventov civilných vysokých škôl má ísť najmä o tzv. „profesie“, napríklad lekári, právnici, hudobníci, duchovní a podobne. Dôstojník nezíska a nemôže získať celý výcvik v jednom kurze. Každý dôstojník postupne absolvuje ďalší výcvik, ktorý ho pripraví na vyššie hodnosti a keďže hodnosť znamená úroveň vojenských schopností, je teda spojená s funkciou a patrí k funkcii, potom ide o postupne vyššie zodpovednosti na budúce funkcie.

Dôstojnícky zbor sa mal získavať náročným výberovým procesom riadeným Centrom personálneho marketingu Personálneho úradu GŠ OS SR, čo nemalo brániť a nebránilo v rešpektovaní zákonov v otázke prijímania na vysokú školu. Dôstojníci môžu byť za istých podmienok vybraní aj spomedzi najlepších poddôstojníkov, absolventov stredných škôl. Absolventi civilných univerzít na pozície profesných odborností sa pred vymenovaním do dôstojníckej hodnosti budú musieť tiež podrobiť vojenskému výcviku.

Problém definovania samotného líderstva je podstatne širší, pričom jeho formovanie a štúdium bolo pripravené ako súčasť študijných programov. Na účel tohto článku aj koncepcie stačí uviesť, že pri príprave dôstojníkov ozbrojených síl bolo v súlade s koncepciou použité moderné západné chápanie líderstva. Toto si pod vedením Putina už osvojuje aj Rusko.

Aj zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR