petersvec

Pokračujem v sérii blogov, ktoré sú výsostne aktuálne v súčasnej situácii. Nemám ilúzie, že si to prečítajú tí, ktorí vládnu. Ale rád sa delím o poznatky so všetkými, ktorí chcú chápať. Ak by niekto raz vymenil doterajších vládcov za skutočnú kvalitu. Náš národ si to už konečne zaslúži. Dávam šancu aj dnešným vládcom, ale som realista.

Prostredie (situácia) má svoj význam hlavne v dvoch fázach OODA cyklu (pozn.: vysvetlenie iných blogoch v januári, na pripomenutie ide o anglickú skratku cyklu pozorovania, orientácie, rozhodnutia a konania), v orientačnej a vo vykonávacej fáze. Tento typ prevahy je vo svojej podstate nelineárnym typom (tiež vysvetlené v januári), z čoho vyplýva, že ide o druhý najvyšší typ prevahy. Zahŕňa v sebe podmienky, alebo strategický kontext vojny, akými sú morálna základňa, terén, geopolitika, propaganda, diplomacia, sociálna situácia a každý prvok, ktorý ovplyvňuje výsledok vojny. Týka sa to aj dnešnej koronavírusovej vojny.

Jednou podmienkou pochopenia situácie je pochopenie podstaty pôsobenia (vo vzťahu ku COVIDu je to dlhá inkubačná lehota, import zo zahraničia, slabina v spôsobe života v masovom stretávaní ľudí v obchodných centrách a podobne). Inou podmienkou je zistenie počtov infikovaných a ich rozloženia aj správania, čo sa dá včasným testovaním na vstupoch. Tam sme zlyhali, ale naozaj netreba podávať trestné oznámenia, nikto nemal návod, čo robiť. Ďalšou je pochopenie, že celý štát je operačným priestorom, ale sú v ňom rozsiahle bezpečné, teda neinfikované oblasti. Pochopením situácie, prostredia, sa dalo a dá vyhnúť drastickým represiám a ekonomickej katastrofe. Tiež je nutné pochopiť, kde sa skrýva skutočný problém. Pre malý štát, ktorý sa vzdal sebestačnosti v základných potravinách je to zimný hladomor. Súčasťou situačnej orientácie je aj stopnutie naivity o spolupatričnosti a pochopenie, že v masívnej núdzi, postihujúcej všetkých, sú a budú všetci sebeckí.

Viacpolárny svet si vyžaduje viac pružnosti vo vytváraní priaznivých podmienok, ale zároveň pridáva viac komplikácií ak sú analýzy založené na falošnom chápaní. Zatiaľ čo počty a technológiu môžeme považovať za znásobovače sily, prostredie (situácia) môže pôsobiť nielen ako znásobovač sily, ale aj ako rozdeľovač sily v prípade použitia nevhodnej stratégie v určitom prostredí. Jednotná spoločnosť má väčšie šance na úspech a rýchly rozhodovací proces nezávisí iba od technologickej prevahy. Obrovskú nevýhodu majú vnútorne fragmentované viacnárodné kolosy, preto možno s istotou tvrdiť, že EuroWehrmacht by bol kolosom na hlinených nohách a radikálne by oslabil obranyschopnosť každého štátu.

K nelineárnosti poskytol veľa dobrých príkladov na dôkaz nelineárneho charakteru prostredia Robert Jervis v článku ”Complex Systems: The Role of Interactions”. Jedna myšlienka si zasluhuje citáciu: ”Sme svedkami koevolúcie: rastliny a zvieratá sa nielen prispôsobujú prostrediu, ale ho menia. Výsledkom je, že toto sa stáva priaznivejším pre niektoré formy života a menej priaznivým pre iné.” Žeby hovoril aj o COVIDe?

Bojový duch, čiže odhodlanosť brániť sa, namiesto umelo psychologickou vojnou vyvolávaných rezignačných a porazeneckých nálad, priaznivé prostredie (situácia) alebo ovládanie zdrojov, ktoré majú kľúčový význam pre protivníka, to všetko môžu byť za určitých okolností rozhodujúce faktory. Typickými charakteristikami sú často buď zlyhanie protivníka, ktorý je v prevahe, alebo jeho neschopnosť porozumieť prostrediu, v ktorom je vedená vojna, prípadne chýbajúce vedomosti o historických súvislostiach. Početne a technologicky vyspelejší protivník bol v minulosti neraz prekvapený práve následkom takéhoto podceňovania.

Takáto situácia môže mať rozhodujúci význam a môže pomôcť slabšiemu protivníkovi buď vyhnúť sa porážke, alebo prilákať podporu. Počas orientačnej fázy rozhodovacieho procesu môžu plánovači ľahko prehliadnuť situačnú prevahu (prevahu v prostredí). Nemusí ísť len o ľudského protivníka, teda tradičného nepriateľa. Môže to byť vírus.

Pri hodnotení prostredia (situácie) sú z toho dôvodu veľmi bežnými buď dvojitý meter, alebo jednostranné interpretácie historických udalostí, čo poskytuje príležitosti na skresľovanie a zneužitie informácií. V konečnom dôsledku to posúva silnejšieho protivníka za ”hranu chaosu” v stále komplexnejšom priestore bojovej činnosti. Aj v neštandardnom (COVID).

Schopnosť zatlačiť protivníka za ”hranu chaosu” v nepriateľskom prostredí je podľa teórie komplexnosti ”vrcholom umenia” v každom konflikte. ”Hrana chaosu je neustále sa pohybujúca bojová zóna medzi stagnáciou a anarchiou, jediné miesto kde môže byť komplexný systém spontánnym, prispôsobivým a živým.” Uvádza to v roku 1993 M. Mitchell Waldrop, v diele ”Complexity, the Emerging Science at the Edge of Order and Chaos”. Kľúčový význam má to, že hodnotenie prostredia (situácie) má trvalý charakter a je svojou podstatou dlhotrvajúce. Akákoľvek pochybenie v ktorejkoľvek fáze má preto disproporcionálne dôsledky.

Situačná prevaha (prevaha v prostredí) preto úzko súvisí s definíciou ”víťazstva”. Prostredie, v ktorom sa vojna vedie, možno buď pochopiť alebo nesprávne chápať. Ak je správne chápané, možno ho buď akceptovať, alebo prispôsobiť, ale nemožno ho ignorovať. Na druhej strane, ”stratégia” môže byť buď vhodná alebo nevhodná vo vzťahu k určitému prostrediu (situácii). Žiadna stratégia nie je univerzálna.

Našim víťazstvom v boji s COVIDom nebude čo najmenší počet infikovaných a podľahnutých chorobe, aj keď to bude naše želanie a je to dobré. Víťazstvom budú v nasledujúcej etape najmä čo najmenšie ekonomické dôsledky (nielen straty). V ideálnom prípadne využitie podmienok na získanie stratených pozícií v odovzdaných pilieroch suverenity vo vojne nadnárodnej oligarchie proti štátnostiam malých štátov. No a v konečnom dôsledku víťazstvo v dlhodobej vojne prežitia ako národa, zabezpečením základných potrieb obyvateľstvu na prežitie, obnovením stratených zručností a národnej spolupatričnosti. Tiež získanie surovín pod vlastnú kontrolu. Aj avizovaná a hroziaca gigantická percentuálne vysoká dvojciferná nezamestnanosť sa bude dať eliminovať múdrymi a vhodnými, historicky už preverenými a overenými metódami.

O to skôr národom, ktorý má na rozdiel od zdegenerovaného západu masívne percento obyvateľstva so strechou nad hlavou v ich vlastníctve, ktorý je zručný, robotný, ešte si zachoval rodinné hodnoty, pričom veľká časť si dokáže vypestovať vlastné potraviny. Zásadným víťazstvom bude odhalenie zámerov hyen, ktoré štandardne profitujú na každej vojne resp. kríze a zabránenie tomu, aby dosiahli svoje zákerné imperiálne záujmy a zámery. Nástrojom bude demonopolizácia a diverzifikácia ekonomickej štruktúry spoločnosti. Napríklad aj cielenou podporou rodinných, malých a stredných domácich podnikov a limitáciou bývalej podpory jednostrannej orientácie na veľkokapitál a nadnárodné oligarchické kartely.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.

Pokračovanie v nasledujúcej časti