petersvec

Nasledujúcu časť venujem tomu najdôležitejšiemu typu prevahy, ktorým je koncepčná prevaha. Táto využíva tvorivosť nejakým spôsobom mysliaceho tvora. A vonkoncom sa netýka len ľudí. Táto časť sa nedá rozdeliť. V nasledujúcom blogu sa bude venovať výlučne aktuálnym súvislostiam potvrdzujúcim tieto teoretické poznatky. Aby sme pochopili, či môže fungovať stratégia úplnej paralyzácie štátu namiesto cieleného prístupu a aké sú koncepčné alternatívy pre jednotlivé aspekty reálnych ohrození krízy, ktorej čelíme. Podobnej, akej neraz čelili naši predkovia.

Pri koncepčnej prevahe ide o získanie prevahy nad silnejším protivníkom identifikovaním a uplatnením účinných stratégií, vychádzajúcich z hĺbkového pochopenia situácie, prostredia a všetkých ostatných realít. Poznaním seba, aj nepriateľa. Pochopením, že práve použitím nevhodných stratégií môžeme byť sami sebe najväčším nepriateľom. Pochopením, že nepriateľom môže byť aj niečo také neviditeľné, ako vírus.

Koncepčný prístup je založený na skúsenosti, tradíciách a na ďalších faktoroch, ale predovšetkým na nepredvídateľnom ľudskom rozume a všeobecne mysliacej a všeobecne živej hmoty. Vo svojej podstate je úplne nelineárnym typom. Tento typ prevahy závisí od vhodného využitia predchádzajúcich troch typov. Toto je čo Sun Tzu chápe pod pojmom ”stratégia” v jeho preslávenom výroku: ”to, čo je vo vojne najdôležitejšie, je zaútočiť na stratégiu nepriateľa.” 

Sun Tzu ustanovil sedem prvkov plánovania a iba jeden z nich sa týka počtov vojsk. Prvé dva z nich hovoria: ”Ktorý panovník je múdrejší a schopnejší. Ktorý veliteľ je talentovanejší.” Profesor Gray rozoznáva 17 pracovných rozmerov stratégie, ktoré sa v princípe zhodujú s teóriou Majstra Sun. Sú to: „Etika, spoločnosť, zemepis, politika, kultúra, teória, velenie (politické a vojenské), ekonomika a logistika, organizácia“ (vrátane obrannej politiky a plánovania síl), „vojenská príprava, operácie, technológia, informácie a spravodajstvo, protivník, napätie, náhoda a neistota, a čas.“ V „JFQ Autumn/Winter 1997-98“: ”RMAs and the Dimensions of Strategy”. Nie jeden, ale vždy množstvo. Pôsobiacich vo vzájomných interakciách. Nie je náhoda, že všetky sa týkajú COVIDu.

Koncepčná prevaha je dôležitá vo všetkých uvedených pracovných rozmeroch, najmä pri zameraní na rozhodovaciu fázu OODA cyklu. Koncepčná prevaha priamo súvisí s najdôležitejšou, rozhodovacou fázou OODA cyklu a do istej miery s ďalšími tromi fázami. Rozpoznanie miery prevahy je nemerateľným prvkom, čím výrazne prispieva do ”hmly vojny” popísanej Clausewitzom. Koncepčná prevaha vo veľkej miere závisí od použitého prístupu k vedeniu vojnovej činnosti. Samotné rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o tom, ktorý prístup k vedeniu vojnovej činnosti bude použitý, predstavuje netechnologický, intelektuálny, ľudský proces. Netýka sa to len vojnovej činnosti, ale každej činnosti. Rôzne stratégie prežitia a vysporiadania sa s podmienkami pozorujeme v celej prírode.

V konaní ľudí ide o nelineárnu, nevyspytateľnú a rozumovo flexibilnú činnosť. Z tohto dôvodu by práve koncepčná oblasť mala byť naplno využitá slabšou stranou usilujúcou sa o prevahu pokusom o identifikáciu slabín v protivníkovej stratégii, pri maximálnom využití vlastných silných stránok. To je to, čo niekoľko autorov rozoznáva pod pojmom asymetrický prístup. To isté platí pre približne rovnocenné mocnosti a nasledujúci citát naznačuje dôležitosť ”stratégie” v porovnaní s technológiou:

”Keď výzbroj a vybavenie boli približne rovnocenné na obidvoch stranách … rozhodujúcim faktorom nebola technológia, ale schopnosť kombinácie vojenskej techniky, výcviku, doktríny a organizácie do jediného rozhodujúceho celku.” (Van Creveld „Technology and War“)

Nemecko začalo 2. svetovú vojnu bez akejkoľvek technologickej prevahy. Vo svojom čase do vojnovej činnosti neprinieslo dokonca ani jedinú inováciu. Ako poznamenal Williamson Murray, napriek tomu Nemci použili ”starostlivé prehodnotenie posledných vojenských udalostí ako východiskový bod pre úvahy o budúcej vojne.” To isté možno tvrdiť o izraelských úspechoch o niekoľko desaťročí neskôr.

Kľúčový problém vo vojne si zachováva vo svojej podstate koncepčný charakter: ako sa vysporiadať s neistotou. Odpoveď znie: použitím koncepcie, ktorá nám pomôže pôsobiť v blízkosti hrany chaosu a tak umožniť vojskám flexibilitu, agilnosť a adaptabilitu. Najúspešnejšími armádami sa ukázali tie, ktoré vynikajúco kombinovali ”normálne a výnimočné sily” v záujme spôsobenia väčšej neistoty ako je prirodzene vlastná vojne. Pod pojmom ”sily” by sme mali chápať širší zmysel, nielen fyzické vojská, lebo tak to vyplýva z kontextu diela „O vojne“ (Sun Tzu).

Početne a technologicky silnejší protivník v minulosti zvyčajne porazil slabšiu mocnosť vtedy, ak velitelia použili podobné stratégie. Zásady vojny sa uplatňujú v akomkoľvek boji. Napríklad, relatívnu numerickú a technologickú nevýhodu, prípadne nepriazeň prostredia (situačnú nevýhodu), možno prekonať správnym použitím umenia sústredenia a rozptylu vojsk, ktoré sú prostriedkami tak na dosiahnutie ekonómie úsilia prostredníctvom miestnej prevahy, ako aj ochrany pomocou včasného rozptylu. Týmto je možné premeniť relatívnu slabinu na relatívnu silnú stránku. Prirodzene, v bežnej praxi problémom zostáva potreba správneho definovania rozhodujúcich slabín v každej oblasti a nájdenie použiteľnej ”stratégie” na uplatnenie silnej stránky.

Možno konštatovať, že mocnosť, ktorá je slabšia v nižšom type prevahy (numerickej alebo technologickej) môže zvíťaziť iba vtedy ak použije vyšší typ prevahy (situačnú alebo koncepčnú). Všetko, čo je rozhodujúce v koncepčnej prevahe, má čosi spoločné s tým, čo je známe ako manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti od Sun Tzu. ”Poznaj nepriateľa a poznaj seba, v stovkách bitiek nikdy nebudeš porazený.” Toto je prvou podmienkou pre použitie vhodnej ”stratégie”.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.

Pokračovanie v nasledujúcej časti