petersvec

Pokračujem v ďalšej časti seriálu o pôsobení proti prevahe tvorivým využitím teórie komplexnosti z teórie chaosu. V tejto časti, ktorá sa v prenesenom zmysle výsostne týka aj našej vojny s COVIDom, v skutočnosti so strachom z neho. Hneď na úvod čitateľom ponúknem fakty na zorientovanie o aké šialenstvo s plošnými opatreniami namiesto premyslených a cielených ide. V čom je podstata? Úradník nikdy nesmie mať moc. Politik má mať rozvahu a odvahu využiť chaos, nie ho vytvárať.

Pri vydaní blogu má Slovensko 1 379 zistených infikovaných na COVID zo 71 tisíc testovaných. To znamená, že na „prieskume“ sa zúčastnil jeden zo 77 obyvateľov Slovenska, vrátane dojčiat. COVIDu za 2 mesiace podľahlo 18 osôb. Chorých a oslabených, ktorým nákaza urýchlila odchod na druhý svet. Prepočet úmrtnosti na celý rok je 0,002%. Čítate dobre. Pri našej štruktúre obyvateľstva bude ročná úmrtnosť nad 1,2% obyvateľov. To znamená, že za rovnaké obdobie zomrelo asi 0,2% populácie. V USA urobili nad 5 miliónov testov a majú takmer toľko infikovaných ako celá EÚ, s úmrtnosťou okolo 55% celej EÚ. V USA sa na „prieskume“ zúčastnil jeden zo 64 obyvateľov, vrátane dojčiat. S pomocou COVIDu zomrelo u nich takmer 54 tisíc ľudí. Veľká vzorka v štáte, kde nie je na rozdiel od nás zdravotná starostlivosť dostupná každému. Pri rovnakom prepočte je ročná úmrtnosť v USA 0,1%, v celej EÚ 0,13%. Znovu ide v 95% prípadov o chorých a oslabených, ktorým COVID urýchlil nevyhnutné. Interpretáciu nechám na vedcov, ale čosi mi tu nesedí. Aj vám?

Aké to má súvislosti? Ani len v tom najhoršom sne si neviem predstaviť devastačné dôsledky pre národ, ktorý má čeliť krízovej situácii pod vedením produktov „progresívneho“ liberalizmu. Keď na čele štátu z veľkej časti stoja za cudzie peniaze dosadení agenti, ktorí nemajú ani najmenšie tušenie o zásadách stratégie. Ktorí nikdy predtým vo svojej kariére nemuseli robiť rozhodnutia s vplyvom na osudy svojich „poddaných“ a ich jedinou skúsenosťou je rozhodnutie o tom, čo uvariť na večeru. Rozdiel medzi štátnikom a agentom je v tom, že agent slúži a je podriadený cudzej moci, cudzím záujmom. Vrátane diplomatov-agentov. Štát nemôže riadiť niekto, kto sa pri strategickom rozhodovaní musí spoliehať na rovnako politicky nedovzdelaných a nekompetentných poradcov, hoci s titulmi. Kto bude pri rozhodovaní čakať na pokyny z cudzieho hyper-centralizovaného centra jeho „úspechu“. Aby svoje rozhodnutia podriadil ich želaniam, vôli a teda cudzím záujmom, ich ziskom.

Nemám ani najmenší úmysel urážať jednoduchých ľudí, čiže drvivo-väčšinového voliča. Ale práve títo voľbami dovolili, aby ich viedli poslušné, zbabelé a cudzím senom skorumpované ovce. Aj v tradičnej demokracii sa volič rozhoduje vo voľbách. Ale tradičná demokracia umožňuje a podporuje variabilnosť zdrojov a informácií. Podporuje verejnú súťaž myšlienok a postojov, dáva rovnaké šance všetkým postojom, nie reality show. Odsudzuje a postihuje cenzúru, jednostrannosť, totalitné praktiky. Váži si skúsenosť, pripravenosť, informovanosť, kvalifikovanosť. Podporuje slobodu a doslova politickú nekorektnosť, aby sa hlúposť a zákernosť sama zdiskreditovala. Nedovolí vládnuť šarlatánom. Tradičná demokracia podporuje zdravé prostredie, ktoré formuje zdravú štruktúru spoločnosti a prirodzenú decentralizáciu tam, kde je to vhodné. Presadzuje tiež mechanizmy, ktoré umožnia racionálne rozhodnutia v čase krízy. V takom prostredí sa potom dá uplatniť komplexný manéver.

Presuňme sa teda do aplikácie vyššie popísaných faktorov, na ich súvislosti. Nepodceňujme nepriateľa, ktorý chce zlikvidovať našu štátnosť. Len ten, kto obmedzuje alebo likviduje štátnosť, je nepriateľ. Písal som o tom tu: https://petersvec.blog.pravda.sk/2019/11/07/lekcia-z-geopolitiky-kto-co-je-nepriatel-vlasti/ Nepodceňujme, že skutoční nepriatelia sú v menšine oproti drvivej väčšine normálnosti. Oni sú tiež nútení použiť komplexný manéver. Ale kolaboranti a zradcovia z vlastných radov sú iba poskokmi nepriateľa. Oni nič nerozhodujú, oni nie sú generalita, ani keby mali na pleci pletence, oni len plnia príkazy, sú len pešiakmi a vešiakmi.

V jednom nedávnom článku som napísal analytický záver, v ktorom tvrdím, že od osamostatnenia na Slovensku vyčíňa protištátny koronavírus. Uviedol som tiež, že štát ovláda protištátna chobotnica extrémistického liberalizmu. Faktom je, že táto chobotnica postupne od 1. januára 1993 prenikala do protištátnej diplomacie, do štátnej správy, do samosprávy a dnes už do najvyšších štátnych úrovní. Útok je viackanálový. Z vonkajšej strany chobotnica, od koreňov cudzopasné rastliny, zvnútra cudzopasné parazity. Chobotnica chce udusiť obeť a nažrať sa (našu štátnosť podriadiť inej štátnosti: superveľmoci s názvom EÚ). Čelíme chobotnici s mnohými chápadlami. Chápadlá sú technologickými prostriedkami. Aj cudzopasníci a paraziti, ktoré majú jediný cieľ, žiť na úkor hostiteľa a v konečnom dôsledku ho zničiť. To je poslanie parazita. Čitatelia mojich blogov to vedia.

Jedno chápadlo chobotnice sú médiá v rukách zahraničnej ideologickej mafie, ďalšie súdnictvo, vrátane špeciálneho a ústavného. Nasledujúce chápadlo je školstvo. Nasleduje polícia, tajné služby. Ale ďalším sú zákonodarstvo v rukách ťulpasov ovládaných kšeftárskou mafiou. Ale tiež sociálne siete v rukách internetovej mafie. Hlúpe zákony už zasahujú aj ich schvaľovateľov. Taktizátorov bez strategického myslenia. Každý si sám doplní a predstavivosť čitateľa môže byť neobmedzená. Podstatné je niečo iné: túto vojnu proti štátu a štátnosti nerozhodujú ani nízke počty nepriateľov, ani absolútna prevaha v technologických výdobytkoch.

Ako už vieme, v komplexnom manévri je rozhodujúca situačná prevaha, teda ovládnutie, chápanie prostredia, pochopenie súvislostí a dôsledkov. A najmä strategická prevaha. Schopnosť konať cielene. Nepriateľ štátu a štátnosti si už desaťročia formuje prostredie, ktoré mu nahráva. Ovládol myslenie ľudí, ovládol všetky rozhodujúce pozície v boji o myslenie más. Manipuluje, balamutí, predstavuje pekné tváričky, umelo vymýšľa úspešné príbehy, rozosiela strach. Podsúva kauzy, dokonca zneužíva a možno aktívne organizuje vraždy na zneužitie pre svoje ciele. Veď ako inak môže dopredu poznať vraha, keď vyšetrovanie trvá neraz dlhé roky. Osočuje každého vlastenca, dehonestuje históriu. Pripravuje mediálne bomby, straší, vyhráža sa. Nechám priestor na predstavivosť.

Aká je potom protistratégia? Aj tu nám dáva odpoveď Sun Tzu. Stručne vyjadrené: nerobím to, čo chce protivník, robím to, čo chcem ja. Aj keby som nakreslil len čiaru do piesku a nepriateľ skúma, čo znamená, tak sa správam strategicky. Totiž nepriateľ nerobí to, čo chce on, ale robí to, čo chcem ja. Skúma čo znamená čiara. Nepriateľ štátnosti nevidí do hláv bežného voliča, len tuší, len si robí predstavu, vymýšľa ju v prieskumoch.

Nezabúdajme kto je nepriateľ? Každý, kto je proti štátnosti, kto chce zničiť štátnosť, obmedziť slobodné myslenie, zlikvidovať sociálnu bezpečnosť, konaním alebo nekonaním spôsobiť hladomor ignoráciou potravinovej bezpečnosti. Také jednoduché. Vo všetkých vojnách ide o štát. Nie len tak pre nič, ale preto, aby našu štátnosť ovládol niekto iný. Cudzí štát a môže mať aj meno EÚ, v skutočnosti to bude Európsky zväz sovietskych socialistických republík: EZSSR. So všetkým, čo si pamätníci pamätajú: cenzúra, predpísané myslenie, politická korektnosť, nesloboda slova a vyjadrovania. Pre svoje víťazstvo využíva aj a najmä zradcov a kolaborantov. Ale predovšetkým sa spolieha na naivitu más, ktoré chce v konečnom dôsledku ovládnuť. Masy neraz prekvapili. Urobme mu čiaru cez rozpočet, použime náš najlepší strategický nástroj: zdravý sedliacky rozum. Proti tomu sú bezmocní. A raz konečne zvoľme vlastencov.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.

Pokračovanie v nasledujúcej časti