petersvec

Podceňujeme a ignorujeme totiž reálne bezpečnostné ohrozenia. Čitateľom sa ospravedlňujem za rozsah blogu, ale komplexnosť témy si to vyžaduje. Národný štát má zabezpečovať pre svojich občanov dve rozhodujúce funkcie: bezpečnosť a spravodlivosť. Obidve z nich v čo najširšom chápaní. Zabezpečí to iba národná vláda, ktorá má vládnuť, nie ovládať a nie sa nechať ovládať. Nadnárodná vláda bude iba ovládať. Bezpečnosť sa netýka len obrany, alebo policajnej ochrany, ale všetkých obranných a ochranných aspektov, vrátane ochrany pred hladomorom, pred masovou chudobou a sociálnym kolapsom. Až po ochranu jazyka a kultúry štátotvorného národa pred predátormi, ktorých latentným cieľom je národ pohltiť, teda zničiť ako entitu. Rovnako spravodlivosť sa netýka len zúženého chápania rovnosti pred zákonom. Má oveľa širšie aspekty, ktoré som už publikoval v bloku, v ktorého názve je spravodlivosť.

Aby národný štát dokázal plniť ochrannú úlohu, musí si zadefinovať bezpečnostné ohrozenia. Pochopenie podstaty, čo sú ohrozenia je jednoduché. Aj jednotlivec čelí ohrozeniam straty zdravia, slobody, strechy nad hlavou, ba života, vystavenia chudobe atď. Nástroje na analýzu bezpečnostného prostredia sú rôzne. Spracovatelia prvej Vojenskej stratégie v histórii Slovenska, ktorým som šéfoval, zvolili veľmi unikátny prístup. Rozhodli sme sa nielen zadefinovať typy ohrození, ale tieto sme podrobili analýze podľa systému charakteristík. Tie sme zapracovali do prehľadnej tabuľky. Sú výsostne aktuálne.

Vplyv rozsiahleho vojenského konfliktu (z tabuľky) na životné záujmy štátu je obrovský. Dnes dokonca fatálny pre ľudstvo a civilizáciu. Odraďovacím elementom pred týmto typom je práve jadrový potenciál veľmocí. Pravdepodobnosť vypuknutia rozsiahleho vojenského konfliktu je naďalej nízka, čas výstrahy a prípravy na tento typ konfliktu zostáva primerane dlhý. Ibaže, provokovaním superveľmoci jej obkľučovaním vojenskými základňami, sa politici zahrávajú so zápalkami pri sude s pušným prachom. Tento typ ohrozenia nie je v rukách malých štátov, ich politici môžu hrať len úlohu užitočných idiotov mocností. Alebo múdrych preventistov. To druhé nám zatiaľ nehrozí.

Podceňovanie pravdepodobnosti vojenského konfliktu obmedzeného rozsahu by nebolo rozumné aj keď je relatívne nízka. Čas výstrahy a prípravy na taký typ konfliktu zostáva relatívne dlhý. Vplyv na životné záujmy malého štátu je tiež vysoký. Zmenilo sa niečo v porovnaní s prvou polovicou roka 2001, keď bola Vojenská stratégia spracovaná? Určite. Veľmi vážne, v čase schvaľovania Vojenskej stratégie parlamentom politicky nepriechodné ohrozenia, vyjadruje vysoko aktuálny stredný riadok tabuľky.

Ľudia sa najviac boja vojny, ale úplne ignorujú závažné ohrozenia nevojenského charakteru, ktoré v konečnom dôsledku spôsobia neodvratnú smrť národa. Dnes v Európe prudko narástli vnútorné ohrozenia s vonkajšími zdrojmi. Ohrozenia s hĺbkovými koreňmi v nezodpovednej a pokryteckej politike pseudo-humanistického ultraľavicového neoliberalizmu, anarchizmu (trvám na tom, že každý liberalizmus je ultraľavicový, bez výnimky), spôsobujú vnútorný rozklad štátov. Ako sa ukázalo, vznik zdanlivo nového typu ohrozenia podmieňuje viacero faktorov. A netýkajú sa len Slovenska. Vždy ide o reťazec zlyhaní rozvinutých štátov na všetkých úrovniach. Od politickej, cez sociálnu, ekonomickú, diplomatickú, vojensko-analytickú, policajno-ochrannú, atď.

Vrchol systémovej arogancie a masívnej ignorácie dôsledkov nastal masovou podporou nelegálnej organizovanej migrácie tými najmenej osvietenými politikmi v histórii ľudskej civilizácie. Bez dokladov, bez poznania ich minulosti a bezpečnostného „potenciálu“. Bez schopnosti orgánov, zodpovedných za prvky bezpečnostného systému preveriť si hodnovernosť ich legendy, ba dokonca ani veku. A dnes si títo zákerní politickí zločinci trúfajú trestať štáty a ich predstaviteľov, ktorí sa správajú zodpovedne. Vymýšľajú pre nich vnútené kvóty. Na presadenie takého politického šarlatánstva sú potrebné iné typy politickej reprezentácie. Nepripravení, nekvalifikovaní, netalentovaní nepolitici, antipolitici s nulovými analyticko-syntetickými predpokladmi, s prebytkom marketingovej manipulatívnosti, formujúci nestrany ba antistrany, podporujúce protištátky, politické mimovládky s právomocami a zdrojmi, ale bez zodpovednosti.

Pri type ohrození, vyjadrených v strednom stĺpci tabuľky, si pritom štát môže dovoliť nulové akceptovateľné riziko. Tento typ ohrozenia presiahol všetko, je neakceptovateľný, z pohľadu národno-štátnych záujmov dokonca vražedný. Unikátny vojensko-strategický koncept akceptovateľného rizika bude čitateľmi pochopený po prečítaní jedného z mojich nasledujúcich blogov o pár dní.

Už dávnejšie som uviedol, že výsledky nebezpečného správania a konania nepolitikov sú evidentným dôkazom absencie kontinuálnej kvalifikovanej analýzy situácie zodpovednými orgánmi. Korene nášho nešťastia sú v absencii vlasti a suverenite oddanej štátno-zamestnaneckej „generality“. Úvodzovky preto, lebo tento termín neobsahuje len uniformovanú generalitu, ale aj úrovne generálnych riaditeľov a šéfov rovnocenných inštitúcií v celej štátnej a verejnej správe. V samospráve tejto úrovni zodpovedajú župani a primátori veľkomiest. Práve veľkomestá sú historicky semeniskom národnej dekadencie, morálneho úpadku v najširšom chápaní, predstavujú slabinu. V užšom chápaní objektívneho odhaľovania  bezpečnostných ohrození ide o krízu informačno-spravodajského charakteru. Táto má korene v mechanizmoch politického riadenia spravodajských služieb. Tie majú v demokracii byť v rukách pripravených politikov. V monarchiách sa šľachta pripravovala na vládnutie od útleho detstva. Ak ich nedokážu riadiť stále menej kvalifikovaní amatérski zliberalizovaní a zhumanizovaní nepolitici-aktivisti, riadia ich náhradné orgány v pozadí politikov. Riadi ich oligarchia, tá sa učí od šľachty, ovláda spravodajské služby!

Je najvyšší čas na kritickú analýzu schopnosti politickej elity rozpoznať trendy a riadiť relevantné orgány, ktoré majú vplyv na politické rozhodovanie v bezpečnostnej oblasti v celej šírke. Vyspelý svet pokračuje v aplikovaní analytických šablón, ktoré sa neosvedčili, my tieto šablóny preberáme.

Korene stavu sú v rozsiahlej strategickej a geopolitickej nekvalifikovanosti nepolitikov. Masy sú pod vplyvom cielenej mediálnej manipulácie, ktorá je v rukách hŕstky oligarchických vlastníkov, stále viac náklonné voliť nepolitikov, antipolitikov a šarlatánov. Generála nemožno urobiť z poručíka ani z kapitána preskočením hodnostných úrovní, postup je možné pri očividných talentoch zrýchliť, ale nie preskočiť. Kvalifikovaným a pripraveným ministrom, ani štátnym tajomníkom, ani generálnym riaditeľom sekcie nemôže byť tridsiatnik. Zrelým, pripraveným, kvalifikovaným predsedom vlády, už vôbec nie prezidentom, nemôže byť anarchista, usvedčený podvodník, ani pomocná sila protištátky. Životná ostrieľanosť nie je garanciou kvality, ale je základným predpokladom pripravenosti na najvyššie funkcie. Práve na jej absenciu sme doteraz doplácali. Máme to v našich rukách.

Je mi jedno, že mnohým tento postoj nie je príjemný. Politik sa musí sformovať. Kombináciou praxe, prekonávania ťažkostí, sumy vedomostí, postupného vzdelania a samovzdelávania (pre najvyššie funkcie strategického), formulačných schopností, postupným preverovaním po schodíkoch životnej praxe. Dnešný stav nie je náhoda, je to riadený proces. Tento stav vyhovuje len novodobej šľachte: oligarchii, ktorá prípravu na vládnutie nepodceňuje a politikov, pre nich lokajov ich záujmov, ovláda z pozadia. To je samo osebe vážne bezpečnostné ohrozenie. Ak chceme uplatniť účinnú liečbu, potrebujeme správnu diagnózu. Liečba vychádzajúca z nesprávnej diagnózy býva smrteľná. Aspoň sa zamýšľajme, nepodceňujme stav. Sme objektom národnej vraždy resp. asistovanej samovraždy!!!

Pozn. 1: Výstižnú farebnú tabuľku čitatelia nájdu v pôvodnom článku tu: https://www.infovojna.sk/article/slovensko-je-objektom-asistovanej-narodnej-samovrazdy

Pozn. 2: Blog priamo nadväzuje na predchádzajúce 2 blogy autora.