petersvec

Na svete neexistuje ani len jeden jediný štát, ktorý by štruktúru svojich ozbrojených síl a zborov budoval podľa požiadaviek akejkoľvek medzinárodnej organizácie, ktorej je členom. Všetky štáty bez výnimky budujú svoje ozbrojené sily pre vlastnú obranu pred vonkajšími ohrozeniami. Ak chce aj laický čitateľ rozpoznať totálnu geopolitickú nekompetentnosť a nekvalifikovanosť, stačí sa pozrieť na tých politikov, ktorí tvrdia, že Slovensko má budovať svoje ozbrojené sily pre NATO.

Pravdou je, že už od času, keď sme ašpirovali na vstup do NATO, sa naši politici nechali zavádzať kšeftármi. Od druhej polovice 90-tych rokov. Robí sa to tak, že kšeftári navrhnú náš príspevok do tzv. „cieľov síl“, toto politici prezentujú a kšeftári ich potom tlačia do nákupov, z dôvodu prijatých „záväzkov“. Naše štruktúry a záväzky sú preto veľmi spochybniteľné. To je jeden z vážnych dôvodov, prečo potrebujeme optimalizáciu štruktúr ozbrojených síl. Tak, aby zodpovedali výlučne a len požiadavkám teritoriálnej obrany Slovenska. Len časť z toho, čo bude v takýchto štruktúrach, budeme môcť vo veľmi premyslenom rozsahu ponúkať pre potreby kolektívnej obrany pre prípad, že budeme po dlhom čase výstrahy a teda aj prípravy čeliť rozsiahlejšiemu konfliktu.

Faktom je, že na najvyšších úrovniach velenia a riadenia bezpečnostných a obranných štruktúr máme obrovské deficity v schopnosti strategického a geopolitického myslenia. Spôsobené tým, že máme mladú štátnosť (nie históriu, nezjavili sme sa z ničoho), ktorá bola navyše po celý čas pod paľbou jej spochybňovania. Navyše, neúmerne veľká časť nositeľov monopolu na expertízu v bezpečnosti, obrane a vojenstve, je naďalej v zajatí zdedených šablón myslenia. Inými slovami, myslením zaostali na úrovni 2. svetovej vojny. Ale predovšetkým uverili téze o neschopnosti malých štátov ubrániť si svoju štátnosť a suverenitu.

Mnohí sú svojou hlbokou podstatou čechoslovakisti, čo je pre našu krehkú štátnosť zvlášť nebezpečné. Nepodceňujme vplyv tejto zločinnej teórie a praxe a pozerajme sa to ako na jedno z najvážnejších bezpečnostných ohrození Slovenska. Tam sú aj hĺbkové príčiny stavu, prečo naši politici chcú mať vždy niekoho nad sebou, prečo vlastizradne presadzujú prehĺbenie integrácie EÚ. Tým nemám na mysli totálnych politických šarlatánov, ktorí len ako papagáje recitujú tézy, ktoré im posielajú spoza mora tí, ktorí zainvestovali do ich kampaní. No a čo je najhoršie, stará generácia vojakov a politikov tieto svoje modely preniesla aj na generáciu svojich nástupcov.

Už desiatky rokov preto v kruhu priateľov tvrdím, že na to, aby bolo možné presadiť skutočnú reformu ozbrojených síl, bude nutné ich najskôr rozpustiť a potom vybudovať na zelenej lúke. Ako Nemci po vojne aj po zjednotení.  A do nových štruktúr prevziať len tú časť dôstojníckeho zboru (možno aj nemalú), ktorá bude mať predpoklady presadiť nové prístupy. Aj inteligenciou, aj odbornosťou, ale najmä hlbokým vlastenectvom. Nebojte sa, som pevne na zemi a nemyslím si, že sa nájde taká obrovská politická odvaha, ktorá by si na túto možnosť trúfla.

Optimalizácia štruktúr ozbrojených síl a zborov by mala vychádzať z niekoľkých strategických zásad. Prvou je zásada komplexnosti a cieľovo funkčnej integrácie všetkých prvkov bezpečnostného systému malého štátu s veľmi obmedzenými zdrojmi. Ide o využitie dostupných zdrojov štátu tak, aby sa minimalizovalo prekrývanie spôsobilostí a kompetencií jed­notlivých súčastí bezpečnostného systému, ako aj špecificky všetkých prostriedkov a spôsobilostí ozbrojených síl. Potrebujeme napríklad 2 štátne letectvá? Každý prvok bezpečnostného sys­tému má prispievať k celkovému obrannému úsiliu efektívnym a hospodárnym spôsobom. Pripravený integrovaný systém zaistenia bezpečnosti umožní významné úspory a maximálne využitie obmedzených zdrojov.

V časti spôsobilostí, ktorých samostatná prevádzka je v podlimitných počtoch extrémne nehospodárna a nebezpečná, existujú návrhy na budovanie spôsobilostí na mnohonárodnej platforme. Zabezpečí sa tým udržanie potenciálu rozvoja časti finančne a technologicky náročných spôsobilostí ozbrojených síl pre prípad nutnosti po krátkom čase príprav. Treba zdôrazniť, že partneri v takých iniciatívach musia bezpodmienečne trvať na suverenite rozhodovania o operačnom nasadení svojho personálu, čiže si musia zachovať tzv. plné velenie. Neexistuje ani jedna spôsobilosť, ktorá by umožňovala bilaterálnu spoluprácu dvoch menších členov. Napríklad v  spôsobilostiach bojových lietadiel sa optimálna kombinácia začína až spoluprácou viac ako 6 partnerských štátov. Stále platí zásadné NIE autora budovaniu ozbrojených síl a zborov EÚ.

Už pred rokmi sme prišli na to, že pre malé štáty je múdrejšie nakupovať spôsobilosti, nielen nosiče zbraňových systémov. Z hľadiska bojových lietadiel je múdrejšia orientácia na riešenie umožňujúce minimálne prevádzkové a výcvikové náklady, generujúce za rovnakú sumu vyšší počet letových hodín. Namiesto orientácie na predražený hardvér, teda drahé nosiče zbraní. Uvažovať o udržiavaní expedičných spôsobilostí letky 12-tich lietadiel môže len chorý mozog a totálny šarlatán.

Aj prevádzka extrémne nízkeho počtu po dvoch dopravných lietadlách ktoréhokoľvek typu je veľmi nehospodárna a latentná bezpečnosť zostáva extrémne nízka. V čase relatívneho mieru s dlhým časom výstrahy existujú iné komplexné a variantné riešenia na optimálne štruktúry. V prípade eskalácie málo pravdepodobných ohrození môžu vojaci dobudovať dostatočný potenciál v realistickom čase prípravy, na základe kvalifikovane odhadnutého času výstrahy. Zámerom je demonštrácia pripravenosti a vôle vedenia štátu konať rozhodné opatrenia na dobudovanie nie úplne zlikvidovaných spôsobilostí ozbrojených síl pre prípad priameho ohrozenia ži­votných záujmov štátu.