petersvec

Diskusie o armáde určite nemusia nalákať vysoký záujem čitateľov. Ale v tomto roku ide do ozbrojených síl 1,662 miliardy eur. Je to 9,5% celého rozpočtu. Radikálny nárast v porovnaní s rokom 2018, ktorému by mal zodpovedať radikálny nárast obranyschopnosti v merateľných ukazovateľoch. Skutočný nárast sa rovná NULE. Žiaľ, vôbec nepreháňam.

Práve preto by malo byť pochopiteľné, že z hľadiska budovania ozbrojených síl v rámci premysleného systému bezpečnosti je zásada ekonomickej dostupnosti mierovej štruktúry ozbrojených síl najkritickejšia. Jej uplatnenie umožní, aby všetky plány budovania a modernizácie, ako aj budúce smerovanie ozbrojených síl, brali do úvahy realistické posúdenie schopnosti štátu financovať tieto plány. V po­stupnom naras­taní úsilia výstavby udržateľných ozbrojených síl musia všetky obranné plány určovať priority podľa prijateľných rizík. V zmysle už vysvetleného konceptu. Akékoľvek rozšírenie obrannej štruktúry sa má konať po plánovaných obdobiach a v súlade s ekonomickým rastom. Aby sme zbrojením nezruinovali ekonomiku. Príkladov je neúrekom nielen v Afrike alebo v Latinskej Amerike.

Čo z toho vyplýva v praktickej politike? Dnes sú pri vyzbrojovaní potrebné nové politické prístupy. Je potrebné hľadanie takých riešení, ktoré umožnia rozloženie financovania predovšetkým kapitálových výdavkov na veľmi dlhé obdobie. A to sa nestalo. Práve preto sme svedkami prudkého nárastu výdavkov na obranu, bez akéhokoľvek výsledku. Zároveň treba z hľadiska definovania priorít uprednostňovať riešenia s duálnym určením na menej pravdepodobné vojenské aj viac pravdepodobné nevojenské ohrozenia. Pokiaľ sa nezabezpečí úplná eliminácia existujúcej praxe nehospodárnosti, ale aj optimalizácia štruktúr zavedením minimálne kadetských zborov, aktívnych a pasívnych záloh, tak aj aktuálny podiel výdavkov na obranu je privysoký.

Podielom rozpočtu na obranu k HDP sa Slovensko už nachádza vysoko nad priemerom EÚ a už aj nad priemerom štátov NATO. Štruktúrou výdavkov sme nekonzistentný štát. Na personálne výdavky vyčleňujeme tradične z dlhodobého pohľadu neúmerne vysoký podiel v porovnaní s vojensky vyspelými štátmi. Naopak, neúmerne nízky podiel z obranného rozpočtu je vyčleňovaný na prevádzku a výcvik, kde sme na zlomkovej úrovni v porovnaní s vyspelými štátmi. Práve to je indikátor nízkej kvality ozbrojených síl a dôkaz slabého politického riadenia.

Bez potrebných zdrojov sa primeraná obrana zabezpečiť nedá, ale čert sa skrýva vo vnútornom členení rozpočtu. Je potrebné zabezpečiť prísnu a systémovú parlamentnú kontrolu hospodárnosti vynakladania verejných prostriedkov na komplexnú bezpečnosť, vrátane obrany. Obstarávanie samotných zbraňových nosičov a techniky je prekonaný a nehospodárny spôsob modernizácie. Namiesto toho je potrebné striktne presadzovať akvizície celých múdro premyslených spôsobilostí.

Projekcie obranných výdavkov ukazujú, že za nasledujúce volebné obdobie by na akvizície výzbroje mohlo ísť o kombinovanú sumu okolo 2 až 3 miliárd eur. Je to zaujímavá suma pre zbrojných gigantov, ktorým sa rýchlo vráti štedrá investícia na volebné víťazstvo jastrabov agresívneho liberalizmu. Uplatnením zásad dobrého národohospodára by pritom za dve volebné obdobia bolo možné za projektovanú sumu na akvizície zabezpečiť úplne nový typ kompletne prezbrojených a funkčných ozbrojených síl a zborov v prebudovanom bezpečnostnom systéme.

Takéto sumy sú o to zaujímavejšia pre tých, ktorí majú záujem vyciciavať štát. Nepodceňujme voľby do NR SR. Ide v nich o naše peniaze. V prípade voľby múdrych sov namiesto nenásytných jastrabov bude možné presadiť iniciatívy na hľadanie optimalizácie výdavkov. Zámerom patriotických politikov má byť zaručenie toho, aby štátne zdroje nešli do nenásytných gágorov nadnárodnej zbrojnej oligarchie. Ale aby pomohli nášmu štátu eliminovať tie ohrozenia jeho bezpečnosti, ktoré boli doteraz šarlatánstvom politikov ignorované a nedocenené: najmä nevojenské.

Realizácia potrebných opatrení si bude vyžadovať veľkú politickú odvahu. Odvážnych a múdrych politikov môže navoliť len zodpovedný a múdry, väčšinovo normálny volič. Inak sa aj pasívny volič stane korisťou agresívnych „progresívnych“ jastrabov, ktorí svoje zámery ani netaja. A ktorí sa za cudzie finančné zdroje obracajú na emotívnu a krátkozrakejšiu časť voličov. Nepodceňujme ich. Ak ich podceníme a normálnosť bude mať nízku volebnú účasť, potom sa nečudujme.