petersvec

Ignorované a závažné nevojenské aspekty bezpečnostnej politiky, riadenej kvalifikovanými a vlasteneckými politikmi sú aj o dominancii, vo svojej podstate totalite, súkromno-vlastníckeho monopolu firiem, poskytujúcich rozhodujúce ľudské potreby. Inými slovami, totalitnými režimami preferovaný a revolúciou odsúdený model monopolu štátneho vlastníctva, bol nahradený rovnako totalitným modelom monopolného vlastníctva v rukách hŕstky súkromných kartelov. Ide o potravinovú, vodovú, liekovú, hygienickú, zdravotnícku, surovinovú, platobnú, energetickú, krajinotvornú, ekologickú a mnohé iné typy bezpečnosti.

Z vôle osvietených voličov je nutné nahradiť pliagu aktuálneho bezpečnostno-politického amaterizmu. Dnes je všetko, od čoho závisia životy a zdravie miliónov ľudí, v rukách súkromných, na zisk zameraných monopolov nadnárodných korporácií. Usilujúcich sa o totálny monopol. Napríklad aj o likvidáciu zlatonosného a karbóno-nosného baníctva, aby ho mohli raz so ziskom „zachrániť“, alebo zarábať na dovoze náhrady.

Uvedomme si, že našou jedinou energetickou zásobárňou v prípade krízy bude popri jadrovej energetiky drevo v našich lesoch a uhlie v našich baniach. Rovnako našou jedinou surovinovou alternatívou budú kovy z našich rudo-nosných žíl. Našou menovou záchranou môže byť zlato nielen z baní, ale aj zo starých háld vyťaženej hlušiny. Berme do úvahy, že Slovensko je vodná veľmoc a strecha celej geopolitickej oblasti.

Cestou nápravy nezodpovednosti na smetisko dejín poslaných politikov nebude zoštátňovanie, ale iné sofistikované formy demonopolizácie. Veľmi sľubnou alternatívou sa ukazuje v našich končinách overená forma družstevného vlastníctva domácich živnostníkov a odvážnych jednotlivcov. Nezabúdajme, prvým predpokladom úspešnej liečby akejkoľvek choroby je správna diagnóza. A priznanie faktu, stavu.

Ignorácia uvedených faktorov a ohrození, alebo nesprávna diagnóza, môže výrazne ovplyvniť kvalitu životného prostredia, bez­pečnosť a zdravie obyvateľstva, ako aj stabilitu a rozvoj ekonomiky. Ich vplyv na životné záujmy štátu by sa nemal podceňovať. Hranice medzi vojenskými a nevojenskými ohrozeniami sa niekedy veľmi prelínajú. Akt, vykonaný civilnými prostriedkami, môže mať nevídané a šokujúce ekologické, spoločenské, ekonomické, aj bezpečnostné dôsledky. Rovnaké dôsledky môže mať, a v mnohých štátoch aj mal, útok politickej neosvietenosti, naivnosti a amaterizmu na podstatu štátu. Zmeniť to môže volič.

Nepriateľom Slovenska potom evidentne nie je Rusko. Ako sa ukazuje, je ním popri protištátnych politikoch aj pasivita drvivo-väčšinového voliča, charakterizovaného zdravým sedliackym rozumom. Toho, ktorý dovolí menšine navoliť do najvyšších funkcií totálnych šarlatánov, nenávidiacich vlastný štát, najnovšie možno narkomanov. Nezabúdajme, narkoman sa nemôže vyliečiť, môže iba abstinovať. Na obnovu návyku stačí vystavenie stresu, ktorý je súčasťou zákernej politiky pod diktátom sponzorov.

Práve tradicionalistická časť politického spektra je tradične patriotická a vo svojich programových prioritách kladie dôraz na rozhodujúcu funkciu štátu: vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Aj preto sa práve takéto strany, na rozdiel od extrémistických „progresívnych“ liberálov, zvyknú a majú pýtať, či má význam pravidelne vyčleňovať nemalé verejné prostriedky na ozbrojené sily a zbory a prečo by malé štáty mali mať záujem o čo ich najvyššiu mieru synergickej integrácie, aj o hospodárne použitie zdrojov. Ani v tejto oblasti niet dôvodu na porazenectvo. Máme to v rukách my: drvivá väčšina normálnych, akurát si to ujasnime v hlavách s vedomím, že ide o bezpečnosť štátu.