petersvec

Osobitným problémom signalizujúcim nekvalifikovanosť a istým spôsobom tých, ktorí zabezpečujú civilné riadenie ozbrojených síl je samotná štruktúra ozbrojených síl. Je normálna napríklad špecializácia v oblasti RCHBO pre krajinu, ktorá nie je vlastníkom žiadnych zbraní hromadného ničenia, ktorá nemá výskum v týchto oblastiach, a ktorá môže byť pre nás za istých okolností kontra-produktívna?

Je tiež normálny neúmerne veľký pomer jednotiek bojovej podpory? Ide o výsledok tradičných mechanizmov špecializačného lobizmu. Je tiež normálne, aby krajina, ktorej dve tretiny územia predstavuje horský a vysokohorský terén nemala doteraz ani jedinú horskú jednotku? Nehovoriac o vzdušných silách, ktoré si aj novými návrhmi a iniciatívami zabetónujú aeroklubový charakter a zachovajú extrémne vysokú hodnotu nákladov na letovú hodinu a extrémne nízku úroveň latentnej bezpečnosti.

Nevyzerá to tak, ale je to o morálke. Pozrime si aspekty, ktoré sa dotýkajú zásadnej morálnej obrody a zmeny ducha predovšetkým ozbrojených síl, ale aj ostatných ozbrojených zborov.

Už v článku týkajúcom sa štruktúr bol spomenutý kritický význam zoskupovania finančne a technologicky nákladných vojenských spôsobilostí ako cestu efektívnejšieho využívania zdrojov, určených na bezpečnosť a obranu. Ako autor tohto koncepčného prístupu, ktorý bol sformulovaný už pred 18-19 rokmi chcem zdôrazniť tézu vytvárania mnohonárodných spôsobilostí s bezpodmienečným zachovaním suverenity každého účastníka. Cestou na pochovanie tejto tézy by bolo presadzovanie akýchkoľvek nadnárodných vojenských zoskupení. Cesta nie je vo vytvorení európskych ozbrojených síl, ani „spoločného bojového krídla V4“. Práve naopak, tieto trendy treba razantne odmietnuť.

Paradoxne, EÚ so svojimi existujúcimi mechanizmami vytvára iba vynikajúcu platformu na komunikáciu jej menších členov pri hľadaní optimálnych, úsporných a kde treba aj mnohonárodných riešení. Tieto sa netýkajú celej EÚ a hrozím sa predstavy, aby naši vnuci raz zomierali vo vojnách pod zástavou EÚ na presadzovanie „záujmov“ EÚ. Záujmy EÚ neexistujú, len záujmy jej prísaviek. Euro-etatizmus je nemorálny. Pritom existujú veľmi konkrétne, premyslené a komplexné návrhy riešenia stavu. Ide o zásadne novátorský prístup k tradičnému chápaniu zoskupovania jednotiek. Platforma neznamená riadenie procesu.

Ak chceme zlepšiť ducha ozbrojených síl, vojakom musí byť jasné, že majú jedinú vlasť a jedinú lojalitu k svojej jedinej vlasti. A k tým politikom, ktorí sú nositeľmi rešpektu jedine k svojej štátnosti. Ozbrojenci nemôžu mať zdvojenú lojalitu, ani chaos vo veciach lojality.

Realizácia požadovaných zmien si vyžiada celú sériu krokov a opatrení. Počínajúc od spracovania novej bezpečnostnej, obrannej aj vojenskej stratégie. Ba dokonca aj dokumentu, ktorý je čiastočne spracovaný a autori ho nazvali „Modrá kniha obrany“. Končiac zásadnými legislatívnymi opatreniami, čiže zmenou zákonov. Tieto by mali reflektovať politické zámery zmien a nie naopak, aby sa politika prispôsobovala zákonnému stavu. Už len to, čo v nasledujúcich vetách vyjadrím, vyvolá hystériu v radoch lobistov a manipulátorov, ktorí roky robili na tom, aby si zaistili svoje „trafiky“. V skutočnosti je výsledkom ich činnosti existencia množstva armád v rámci ministerstva obrany ale bez toho, aby boli súčasťou ozbrojených síl. Nevymenujem všetky, ale napríklad vojenská polícia, vojenské spravodajstvo, rovnako ako naďalej vojenské školstvo, prezidentská stráž, prípadne vojenské zdravotníctvo, sú všetko armády mimo ozbrojených síl. To je deformovanie pôvodných zámerov a sľubov. Sú to pozostatky minulosti, ktorých sa musíme rýchlo vzdať a zbaviť.

Všetky takéto zložky si svoje privilegované postavenie zabetónovali zákonmi do prijatia ktorých vmanipulovali zakaždým dobovú politickú garnitúru. Jednej takej „armáde“ (vojenskému vzdelávaniu) som svojho času velil a menil ju. Ibaže, systémový lobizmus nedovolil vytvorenie optimálneho stavu, čiže poctivé militarizovanie výcviku a vzdelávania vojenských dôstojníkov, ktorých jediným odberateľom by mali byť ozbrojené sily a preto by si to mali riadiť. Výsledkom je, že musí prísť druhé kolo reformy, tentoraz nezvrátiteľnej a bez kompromisov. O to ide.

V skutočnosti to reprezentuje vrchol ľadovca obrovskej systémovej korupcie v rámci celého rezortu. Táto sa netýka len mechanizmov rozkrádania verejných zdrojov a ich neefektívneho rozhadzovania. Táto komplexná korupcia má veľké množstvo špecifických foriem. Okrem iného napríklad korupcia hodnosťami, nesystémovými privilégiami, mechanizmami štrukturálnych podriadeností. Ale aj korupcia vo forme prijímania do ozbrojených síl, ustanovovania a vysielania do výhodných postov (stále priveľa „chovných“, primálo „ťažných“). Až po korupciu vo forme vytvorenia doslova uniformovanej šľachty, z ktorých časť nikdy nevykonávala žiadne operačné funkcie vo vojskách a celú vojenskú kariéru prevegetila striedavo v úradníckych funkciách a vo výhodných nasadeniach v rámci mierových misií, alebo tzv. štruktúr. Práve „ťažní“ zlízli tie náročné nasadenia, kde dokonca nekonečnosť vojenskej strategickej tuposti určila špeciálne sily do defenzívnych úloh, aby sa ich červené barety týčili ako čierny stred v terči. Pár chudákov za vojenskú tuposť zaplatili tým najcennejším, zbytočne premárneným životom! Zastavme šarlatánov.