Čitatelia mojich blogov už vedia, že podmienkou zmeny ducha ozbrojených síl, a v prenesenom zmysle aj celej našej verejnej a štátnej správy, je radikálne zlepšenie formovania „manažérov vojny“ (to je podstata dôstojníka) a manažérov štátnej/verejnej správy. V rovnakej miere sa to týka všetkých ostatných ozbrojených zborov bez jedinej výnimky. Všetkých platených z daní. Teraz sa pozrime na podstatu prípravy moderných dôstojníkov reformovaných ozbrojených síl.
Zmena v tejto oblasti vyplývala zo zmeny zodpovedností dôstojníkov. V skutočnosti si splnenie nových vzdelávacích a výcvikových požiadaviek nastolených touto zmenou zodpovednosti vyžadovalo vypracovanie nových programov vzdelávania a výcviku pre dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov. Implementačným dokumentom Dlhodobého plánu v oblasti vzdelávania a výcviku dôstojníkov sa stal „Koncepčný dokument pre pokračujúcu reformu vzdelávania a výcviku dôstojníkov“ z marca 2003. Na jeho spracovaní som sa nepodieľal. Ale mal som podiel na definovaní nových požiadaviek, čiže na formulovaní toho, ČO chceme dosiahnuť, nie na formulovaní ciest AKO to chceme dosiahnuť.
Jeho súčasťou bola aj sumarizácia záverov z predchádzajúcich analýz a hodnotenie stavu, pričom významný podkladový materiál poskytli aj hodnotenia vypracované zahraničnými expertnými skupinami. Medzi závermi z hodnotenia zdedeného systému vojenského vzdelávania dôstojníkov, predloženými na požiadanie ministra obrany v apríli 2002 boli nasledujúce hlavné odporúčania: a) Zameranie vzdelávania na vojenských akadémiách zmeniť z vojensky orientovaných študijných odborov na svojou podstatou civilné akademické programy, b) Vo všetkých programoch vzdelávania a výcviku dôstojníkov klásť väčší dôraz na líderské schopnosti, c) Zabezpečiť väčší vstup NGŠ do akademického zamerania, výcviku a do problémov zaručenia vojenskej disciplíny kadetov na akadémiách, zabezpečiť jeho kontrolu nad všetkými aspektmi programov rozvoja dôstojníkov, d) Zlúčiť obidve vtedajšie vojenské akadémie do jednej spoločnej akadémie v Liptovskom Mikuláši a zrušiť stredné vojenské školy. Počítalo sa teda so zrušením VLA v Košiciach.
Na týchto základoch sa spracovali opatrenia v oblasti prípravy realizačného plánu, ktorého súčasťou boli aj nevyhnutné zmeny v legislatíve na uľahčenie realizácie mnohých odporúčaní a záverov. Koncepčný dokument pre pokračujúcu reformu vzdelávania a výcviku dôstojníkov predstavoval východisko v procese vypracovania konečného plánu realizácie programu vzdelávania a výcviku pre vojenských dôstojníkov. Uprednostňoval so iný, oveľa úspornejší koncept, oveľa vhodnejší pre malé štáty. Zásadný rozdiel bol iba v charaktere prípravy dôstojníckych kadetov. Namiesto 4 rokov formovania v rezortnej vysokej škole bolo lacnejšie nakupovanie absolventov vybraných slovenských vysokých škôl a poskytovať len kadetský kurz v dĺžke necelého roka. V prepojení na kadetský systém prednostne vyberať a počas štúdia civilnej školy podporovať už overených kadetov (viď skoršie blogy). Ale politicky bolo rozhodnuté, že prevezmeme americký model. Ten sa realizoval.
Požiadavky na zmenu vzdelávania
Zmena v systéme vzdelávania dôstojníkov sa nerobila preto, že by pôvodný systém bol zlý sám osebe, ale preto, že tento systém vonkoncom nezodpovedal požiadavkám budúcich profesionalizovaných ozbrojených síl. V čom boli vtedajšie zdedené programy vzdelávania, ako aj samotné vojenské vysoké školy iné a do budúcnosti nevyhovujúce?
Zdedené študijné programy vojenských akadémií boli spracované na konkrétne vojenské študijné odbory tak, aby absolventi získali akademické vzdelanie druhého stupňa, najmä s titulom inžinier. Súčasťou štúdia na akadémiách bola špecializovaná vojenská príprava a výcvik, ktoré mali poskytovať základ budúcej vojenskej služby a vyradenie v prvej dôstojníckej hodnosti poručík.
Výcvik na vojenskej technike bol integrálnou súčasťou akademického vzdelávania vo vojenských akadémiách. Vykonával sa formou vojenských seminárov, ako aj poľným výcvikom vo výcvikových priestoroch ozbrojených síl. Pre letcov na lietadlách. Treba povedať, že v pozemných odbornostiach v princípe išlo a aj má ísť o poddôstojnícky typ výcviku. Kadeti počas štúdia mali získať vojenské skúsenosti v jednotkách pre nástupné funkcie podľa druhu vojsk.
Z analýzy študijných programov bolo konštatované, že asi pätina štúdia, bola venovaná výcviku a štyri pätiny akademickému štúdiu. Zároveň bolo faktom, že veľká časť akademických predmetov bola úzko prepojená s vojenskými požiadavkami a mala malé civilné uplatnenie. Inými slovami povedané, vysokoškolské vzdelanie vo vojenských akadémiách nebolo kompatibilné s požiadavkami na civilné vysokoškolské vzdelávanie, už vôbec nie s požiadavkami nového vysokoškolského zákona.
Na tejto skutočnosti vonkoncom nič nemenili prívlastky „špeciálny“ resp. „vojenský“ k jednotlivým predmetom, ba dokonca naopak. Toto konštatovanie je mimoriadne dôležité v procese chápania nevyhnutnosti zmeny a presadeného nového systému vojenského vzdelávania.
Aj zámerom tejto série blogov je aspoň troškou prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.
Pokračovanie v nasledujúcej časti.
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR
Celá debata | RSS tejto debaty