petersvec

Jedna kríza, biologická, je v plnom rozmachu. Druhá kríza, ekonomická, je na obzore. Tretia, potravinová, nás môže kruto zasiahnuť už v zime, lebo v tej veci zatiaľ zbabelí politici nekonajú a spoliehajú sa na solidaritu. Nejdem strašiť. Ale treba byť pripravenými na najhorší variant. Čitateľom ponúkam ďalšie pokračovanie seriálu, ktorý by tých osvietenejších záujemcov mohol zorientovať v teórii a praxi pôsobenia proti presile. A tá môže mať rôzne formy, tak ako vojny a krízy. Je to seriál lekcií stratégie využitím teórie komplexnosti. Tento občas preruším blogmi na aktuálne „taktické“ témy. Konkrétne 1. alebo 2. apríla čitateľov mojich blogov oboznámim s projektom SALIS a čo znamenajú chýbajúce vojenské, pre nás v podstate strategické, dopravné spôsobilosti, aj prečo ich NATO nemôže poskytnúť, čo sa dalo predvídať.

Nevzdávajme sa hľadania

a na konci nášho bádania

sa ocitneme na začiatku

a spoznáme miesto po prvý raz.

(Básnik T. S. Eliot)

Vojna vždy bola komplexnou záležitosťou. Možno argumentovať, že keďže vojna je vo svojej podstate nezmenená, revolúcia vo vojenstve nikdy neexistovala (aspoň v zmysle dnešného chápania). Vojna je stále o použití násilia, vrátane zabíjania, za účelom vnútenia vôle jednej strany oponentovi. Strategickým zámerom je víťazstvo vo vojne. Pre slabšiu mocnosť rovnaký výsledok môže byť dosiahnutý tým, že neprehrá, alebo tým, že neumožní silnejšiemu protivníkovi vnútenie jeho vôle. A nezabúdajme: vojna je vždy o obmedzení alebo zlikvidovaní suverenity. Vojna má rôzne formy. Aj diplomatickú, politickú, právno-uzurpátorskú… A vedie sa proti rôznym entitám: rodinám, klanom, podnikom. Ale najvyššou formou organizácie ľudí je štát. Neverme, že ide o blud.

Keď sa zjavil človek, vo svete zvierat už existovala dlhá história bojov. Víťazom sa stal buď silnejší, rýchlejší, alebo šikovnejší, ale častejšie sa uplatnila kombinácia všetkých vlastností. Pozorovaním sveta zvierat sme svedkami najdlhšej ”evolúcie v bezpečnostných záležitostiach” aká kedy existovala. Príroda vyvinula prostriedky, ktoré pomohli zvieratám v úspechu v ich zápase o prežitie s inými tvormi. Vo svete zvierat môžeme rozoznať niekoľko základných oblastí prevahy.

a) Numerická (početná) oblasť reprezentovaná (a) veľkosťou (slon, hroch), (b) nadbytočnosťou (hmyz, myši, zajace) alebo početnosťou (antilopy, bizóny). Tieto vlastnosti môžu byť použité buď na útok (vlci), na obranu (bizóny) alebo na nahradenie zlikvidovaných jednotlivcov v záujme prežitia celku (hmyz) čím sa zabráni utrpeniu úplnej porážky konkrétneho prvku. Len asi stotina vyliahnutých morských korytnačiek sa dožije dospelosti. Každá z nich nakladie stovky vajec, čím ohrozenie relativizuje.

b) Technologická oblasť reprezentovaná (a) ofenzívnymi a obrannými nástrojmi a zariadeniami (čeľuste, jed), (b) ochrannými prostriedkami, vrátane maskovacích prostriedkov (koža, ulita), (c) prostriedkami na získavanie a prenos informácií – zmysly (zrak, čuch).

c) Oblasť prostredia reprezentovaná priaznivými podmienkami napomáhajúcimi prežitiu buď umožnením lovu, alebo zabránením úspešnému lovu zo strany dravcov, teda nepriateľov (tma, podzemné skrýše, počasie, okolie). Nepochopenie prostredia vládou bude fatálne.

d) Koncepčná oblasť reprezentovaná všetkými vyvinutými zručnosťami a metódami na prežitie, znovu buď lovom, alebo únikom pred dravcami (trpezlivosť, moment prekvapenia, tímová robota, manévrovateľnosť, rýchlosť reakcie) využívajúc silné stránky a príležitosti, zároveň maskujúc slabé stránky a vyhýbajúc sa ohrozeniam. Koncepčná prevaha takto reprezentuje najvyššiu úroveň. Človek zvíťazil v zápase o dominanciu nad zvieratami použitím jediného rozhodujúceho prostriedku prevahy: rozumu, ktorý mu napomáhal v tvorbe najlepších ”stratégií”. Chápme prostredie.

Najlepšou konkurenčnou výhodou je schopnosť reagovať na konkrétnu situáciu. Prostredie môže byť ovplyvnené iba čiastočne. Zatiaľ čo ”stratégia” je vytváraná buď na základe skúseností alebo zámernou rozumovou aktivitou v prípade niektorých cicavcov. Príroda vytvorila mechanizmy, ktoré podporujú vytváranie vzájomnej rovnováhy a špirálovej evolúcie. Napríklad, dostatok myší umožňuje dravým vtákom vychovať viac mláďat, pokiaľ sa nevytvorí prirodzená rovnováha. Prevaha opíc nad tigrom v konkrétnom prostredí spôsobuje, že tiger len s ťažkosťami uloví opice. Pri pôsobení v nepriaznivom prostredí môže byť slabosť v počtoch a technologické zaostávanie nahradené vhodnou ”stratégiou”. Práve stratégia, s definovaním priorít, teraz absentuje.

Jediným konštantným rozmerom vo vojne je relatívny čas. Hoci už kmeňová spoločnosť si uvedomovala význam relatívneho času pre prežitie, prvý písomný koncept sa zjavil s príchodom civilizácie. Takto bola pred 25 storočiami čínskym vojvodcom Sun Tzu vyvinutá manévrová teória, ktorej cieľom bolo nájdenie najlepšieho spôsobu ako vyhrať zápas o čas v záujme víťazstva vo vojne. Sun Tzu si uvedomoval chaotický charakter vojny a proti chaosu sa pokúšal použiť metódy, ktoré boli iba nedávno pomenované ”nelineárnym redukcionizmom” založeným na výskume teórie chaosu, uskutočnenom Výskumným ústavom Santa Fé. V podstate existujú iba dva prístupy k vedeniu vojnovej činnosti:

a) Lineárny, newtoniánsky, uplatňujúci lineárny redukcionizmus, čiže lineárnu zásadu pridávania/odoberania, v ktorom sú príčina aj dôsledok predvídateľné. Vo vojenskom slangu ide o spôsob priamo spojený s nátlakovým prístupom k vedeniu vojnovej činnosti. Ako poznamenal Thomas Czerwinski: ”Zdrvujúca sila môže v skutočnosti výrazne linearizovať konflikt. Keď je nerovnováha dostatočne veľká, tak prirodzene nelineárne charakteristiky vojnovej činnosti nemajú až taký význam.” Citované od Thomasa Czerwinského z National Defence University vo Washingtone). Britská vojenská doktrína z roku 1996 chápe ”nátlak” takto: ”Kumulatívne znižovanie efektívnosti nepriateľských síl ničením osôb a materiálu.” Nátlakový spôsob vedenia vojnovej činnosti je:

”Štýl vedenia vojnovej činnosti, charakterizovaný použitím významnej bojovej sily, ktorá znižuje bojovú schopnosť protivníka prostredníctvom strát vojsk a výzbroje. Vo svojej podstate sa zameriava na fyzické ničenie nepriateľa.”b) Nelineárny, komplexný prístup spočíva v uplatnení teórie chaosu, nelineárneho redukcionizmu alebo asymetrickej vojny. V skutočnosti všetky tieto metódy popisujú manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti, ktorý je neskôr popísaný detailnejšie.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.

Pokračovanie v nasledujúcej časti

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR, v čase štúdia Náčelník oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO, po skončení štúdia: Náčelník správy vzdušného prieskumu a elektronického boja Veliteľstva vzdušných síl.