petersvec

Kmeňová spoločnosť objavila kolektivistickú koncepciu boja, ktorá sa neskôr stala známou ako ”národ v zbrani”. Feudalizmus objavil individualistickú koncepciu boja známu ako ”vojna ako hra”. Priemyselná spoločnosť znovuobjavila a zdokonalila kolektivistickú koncepciu ”národa v zbrani”. Pričom jediným viditeľným výsledkom bol masívny nárast obetí konfliktov do gigantických rozmerov vysokých desiatok miliónov. Post-industriálna spoločnosť je zas na prahu znovuobjavenia a zdokonalenia individualistickej koncepcie ”vojny ako hry”. A nebudeme prekvapení, ak bude výsledkom ešte masívnejší nárast obetí konfliktov, tentoraz vo vysokých stovkách miliónov.

Týka sa to najmä tých hybridných vojen, už dávno vedených proti národným štátom na všetkých frontoch. Vedú sa spravodajskými, mediálnymi, bankgsterskými, farmaceutickými, vojensko-priemyselnými monopolnými kartelmi, teda oligarchickými mafiami. Cez piate kolóny, ktoré ovládli štáty. Agentov cudzích záujmov už nepotrebujú infiltrovať v komplikovaných tajných operáciách. Pomocou skorumpovaných mediálnych sluhov ich cez ovládnutie vedomia voličov inštalujú v „demokratických“ voľbách priamo do rozhodovacích, alebo vplyvných vládnych a štátnych funkcií. Tieto bábky potom bez akýchkoľvek predpokladov a vedomostí, z najvyšších pozícií v štátnej hierarchii, podporujú ciele a zámery silnejších na ovládnutie slabších. Napríklad presadzujú hlboko ponižujúce a urážlivé „dary“ na nákup zbraní tak, ako to kolonizátori už po desiatky rokov úspešne uplatňujú v afrických skorumpovaných režimoch. To je dehonestácia Slovenska!

V týchto vojnách sa nemusí strieľať, za tých najzákernejších vojnových zločincov v nich môžu bojovať vírusy, elektróny a bajty. Najlepší výsledok v obrane proti nim sa dosiahne vtedy, ak využijeme výhody všetkých predchádzajúcich systémov a zároveň ak sa vyhneme zanalyzovaným nevýhodám uplatnením manévrových pravidiel hry.

Víťazstvá dosiahnu tí politickí a vojenskí lídri malých a slabších entít, ktorí vo svojich oblastiach zodpovednosti použijú komplexný manévrový prístup. Nezabúdajme, že šťastie žičí múdrym, odhodlaným a pripraveným. A budúcu vojnu proti presile nevybojujú stíhačky, ale výlučne najlepšie vlastenecké mozgy brániaceho sa národa. Hlúpym agentom-poskokom pomáhajú gigantické množstvá cudzích korupčných peňazí, umožňujúce technologickú prevahu. Ich výhody majú potom numerický a technologický charakter. Ako vyplýva z konceptu, predstaveného týmto seriálom, šanca na víťazstvo múdrosti je veľká.

„Na dosiahnutie výnimočnosti začni tam, kde si; použi to, čo máš; konaj to, čo dokážeš.“ Artur Ashe

V prírode a vo svete zvierat môžeme zistiť štyri oblasti prevahy. V poradí dôležitosti ide o tieto oblasti: numerickú, technologickú, situačnú a koncepčnú. Sun Tzu si zreteľne uvedomoval dôležitosť otázok prostredia (situácie) a koncepcie pre porážku protivníka, ktorý má numerickú a technologickú prevahu. Najlepší výsledok možno dosiahnuť vtedy, ak použijeme manévrový, čiže nelineárny, asymetrický prístup. V takej situácii technologická prevaha nezaručuje úspech. Keďže vojna je veľmi komplexnou záležitosťou, nedávno vypracovaná teória komplexnosti je to najlepšie, čo je naporúdzi. Aj a práve proti hybridným ohrozeniam.

Technológia bola vo vojne vždy dôležitá, napriek tomu by bolo chybou preceňovanie jej vplyvu. Vyspelejšia technológia môže uľahčovať vedenie vojny, môže tiež znižovať straty vlastných vojsk, ale nemôže ani zaručiť úspech, ani nenahradzuje silu ľudského mozgu. Pre manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti je rozhodujúcou koncepciou Boydov OODA cyklus. Najdôležitejšie fázy v OODA cykle (orientačná a rozhodovacia) sú závislé od ľudského faktoru. Zatiaľ čo technológia sa stáva pre väčšinu malých mocností nedostupnou, na zabránenie porážke sú stále k dispozícii iné možnosti. Najvýhodnejšia je koncepčná oblasť. Konkrétne manévrový prístup sa ukázal za takých okolností ideálnou možnosťou.

Numericky a technologicky slabší protivník môže zabrániť porážke použitím vhodnej ”stratégie”, ktorá bola v tejto štúdii nazvaná komplexným manévrovým prístupom. Rozhodujúcim prvkom tohto prístupu je schopnosť kombinovať všetky typy prevahy v súlade s požiadavkami situácie. V akejkoľvek konkrétnej situácii je len zriedkavo jasné, ktorá strana je slabšia, alebo ktorá je v prevahe. V hre je niekoľko nemerateľných prvkov, ktoré prispievajú do nevyspytateľnosti výsledku.

Pozitívna disproporcia výsledkov meraná vo vzťahu k vynaloženému bojovému úsiliu je to, čo odlišuje manévrový od nátlakového prístupu. Základný rozdiel medzi ”komplexným” a ”relatívnym” manévrom je v použití manévrového prístupu súčasne na všetkých úrovniach vojny, za predpokladu zotrvania v blízkosti hrany chaosu na periodicky zdvojovanej kaskáde. Komplexný manéver si vyžaduje zmeny v myslení tak na strane vojenských ako aj politických nositeľov rozhodovania. Hlavným predpokladom bude zabrániť ovládnutiu štátu agentmi protivníka, nepriateľa, čiže eliminovať piate kolóny. Títo poskokovia tvoria zástupné armády nepriateľov našich štátov, usilujúcich sa o likvidovanie štátností ich podriadením cudzím záujmom a impériám.

V zóne komplexnosti ležia iba komplexné a voľne spojené systémy na Perrowových kvadrantoch. Komplexné interakcie a voľné spojenie si vyžadujú decentralizáciu. Vo vzťahu k organizačnej štruktúre toto môže umožniť adaptabilnú samo-organizáciu, čo spôsobí organizačnú flexibilnosť. Pre zabezpečenie flexibilnosti, adaptabilnosti a agilnosti by mal byť prah rozhodovania posunutý na čo najnižšiu vhodnú úroveň, čo sa najlepšie dosahuje prostredníctvom veľmi plochého reťazca velenia.

Pretože technologicky vyspelejšia mocenská jednotka bude mať tendenciu do nátlakového prístupu, pre šikovnú slabšiu mocenskú entitu zostane dosť príležitostí na zúžitkovanie množstva slabín, ponúknutých popísanými okolnosťami. Konkurenčnú výhodu v akejkoľvek náročnej situácii získajú tí, ktorí budú nasledovať radu Majstra Sun, a uvedomia si, že piatym rozmerom vojny sú okolnosti. Pre vojnu je veľmi typickým použitie výzbroje, ktorá bola určená pre inú éru, alebo pre rozdielne prostredie. Napriek tomu sme oveľa častejšie svedkami vojny vedenej za použitia nezodpovedajúcej ”stratégie”. História ľudstva ukazuje, že ak sa chceme vyhnúť prekvapeniu, vždy sa vypláca návrat ku ”klasikom” a k histórii.

Ak nemožno dosiahnuť numerickú a technologickú prevahu, za pokus stojí sústredenie úsilia na dosiahnutie situačnej alebo koncepčnej prevahy. Toto nemusí priniesť víťazstvo, ale môže to zabrániť porážke. Platí to aj v boji za zachovanie slobody, teda maximálnej miery suverenity štátov. Porážka vo forme eliminácie štátností, štátov, slobody, by mala kruté dôsledky. Výsostne sa to týka práve volieb. Sledujme, kto si váži štátnosť, suverenitu, slobodu a kto ju chce odovzdať do cudzích rúk oligarchie.

Najväčších a najzákernejších demagógov, sledujúcich cudzie záujmy, ale aj domácich hlupákov rozpoznáme u nás podľa toho, že im ešte nedošlo, že tak maďarská, ako aj slovenská štátnosť vznikli na troskách Uhorska. A tá naša neskôr z dôvodu nepoučenia sa z chýb ešte na troskách tzv. Česko-Slovenska, ktoré sa tvárilo ako federácia. Ale nepodceňujme ich, nielen demagógia, aj hlúposť je totiž účelovo veľmi vynaliezavá. Nepodceňujme najmä to, že zahraničné riadiace centrály nie sú hlupáci. Majú u nás množstvo agentov, poskokov, tam nepotrebujú múdrych. Vypečme s nimi ako malý pes s veľkým. Tak manévrovo, hybridne, asymetricky, nelineárne. Prejavme múdrosť nás, vlastencov.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.

Pokračovanie v nasledujúcej časti