petersvec

Takže k dnešnému dňu máme „až“ 25 prípadov úmrtí na zaklínadlo COVID-19. Teda tých, ktorí mali v tele vírus, aj keď väčšina z nich mala podľa dostupných informácií také oslabené telo, že by skončili rovnako rýchlo aj na obyčajný vírus chrípky. Medzitým sa nám vytvárajú nemalé skupiny vyhostencov premiéra a teda jeho budúcich žalobcov na súdoch.

Niektorí preto, že nemajú možnosť si uplatniť svoje ústavné právo návratu do vlasti, lebo ich čaká vystavenie sa riziku infikovania vo vládou nezvládnutých a nepremyslených opatreniach súvisiacich s pobytom vo vládnych karanténnych koncentračných táboroch. Sú nás vysoké tisícky, ba sú nás desaťtisíce. Tých, ktorí zostávajú vo vynútenom exile, ako aj tých, ktorí v poníženeckých a dehonestujúcich podmienkach čakajú na hraniciach, Medzi nimi aj takí zdraví, ktorí nemali šťastie a nachádzajú sa na 101. kilometri, stojac vedľa možno infikovaného z vysoko zasiahnutej Viedne, ktorý mal možno šťastie a bol na 99. kilometri.

Iná obrovská skupina preto, lebo nemá možnosť navštíviť lekára a podstúpiť vyšetrenie na podozrenie z rakoviny, aby čo najskôr absolvovala buď operáciu, alebo chemoterapiu. Ich šance na prežitie sa každým dňom odkladu znižujú. Podľa údajov odborníkov na Slovensku každý deň pribudlo 94 nových prípadov rakoviny. Od prvého prípadu COVIDu to bolo asi za 60 dní 5 640 prípadov. Medzi nimi drahých a príbuzných tých, ktorí čítajú tieto riadky. Vrátane najdrahších tých, ktorí na premiérskom facebooku kričia „Hosana“ vládnym opatreniam tak, ako pred 90 rokmi kričali na nemeckých námestiach „Hosana“ opatreniam istého pána s fúzikmi od susedov. Ešteže nemal facebook, bolo by to zachytené aj so záznamom mien, neraz predkov tých, ktorí nás dnes poučujú o demokracii. Z tých 94 denných prírastkov v „normálnom“ teda „neCOVIDovom“ režime 38 denne svoj zúfalý boj prehráva. Za rovnakých 60 dní to bolo 2 280 spoluobčanov. Čiže 91-násobok obetí COVIDu. Otázka znie, ako to súvisí s nárastom žalôb na premiéra?

Štatistiky sú neúprosné. Logika nepustí a preto je takmer isté, že v najbližšom období, po zrušení teroru proti obyvateľstvu v psychopatickej posadnutosti za víťazstvom v imaginárnej lige najnižšieho počtu infikovaných a obetí, sa všetci vyčkávajúci dostanú na vyšetrenia. Bude tam nával, kapacita vyšetrovacích zariadení je stále rovnaká. Z prvých štádií sa medzitým u mnohých stali druhé, ba neraz aj vyššie. Denný nárast nových prípadov bude enormný. Ale ešte výraznejším dôkazovým materiálom pre súdne žaloby bude denný nárast obetí na rakovinu. Všetko navyše, nad 38 denne, čiže dlhodobý priemer, budú obete premiérsko-vládnej posadnutosti. Všetky tisícky obetí navyše budú teda obeťami premiérsko-vládnej masovej vraždy. Môžu ich byť tisícky, všetko zachrániteľných, keby boli diagnostikovaní a liečení včas. Keby nečakali v premiérskej naháňačke za “ligovým“ zlatom!

Potom si vypočujeme výhovorky: to nie my, to odborníci, úradníci. My sme nevinní, nemohli sme byť „prstocuci“, to oni. Už to dali najavo totálnou koninou ministra zahraničných vecí, ktorá sa stane laureátom na idiotizmus roka: „vysvetlenie príčiny pôvodu a rozšírenia koronavírusu je kľúčové pre obnovenie dôvery“. Aby sme mohli tradične zakričať „ukrižuj“, našli sme vinníka, je ním Kristus. Neviem si predstaviť, čo sa stane, ak Číňania forenznými metódami zistia, že pôvod bol na Slovensku, alebo vo Francúzsku, kde sa ukazuje, že prvý prípad mali už na začiatku decembra, možno ešte oveľa skôr. Ale nikto nikdy nepochopí, ako to všetko mohla zaviniť prvá obeť, alebo prvá krajina výskytu. Hádam nám to minister raz prezradí. Hľadať vinníka za vírus, na to treba absolútnu vymetenosť mozgu!!! A táto perla vyjde zo Slovenska!

Naši vodcovia dodnes nepochopili, že opatrenia potenciálne likvidujúce masy, musia byť v rukách politikov, nikdy nie v rukách prirodzene opatrníckych úradníkov. Nie takých, ktorí nám dodnes nevysvetlili, čo je skutočnou príčinou toho, že ani najoptimistickejšie scenáre sa nenaplnili a že infikovanosť je oveľa nižšia ako predpokladaná a predpovedaná. Vôbec nezáleží na čísle infikovanosti, ktoré je dnes na úrovni jedného na 3814 obyvateľov, pretože zistené prípady závisia od počtu testovaných. U nás je to 1 z 52 obyvateľov, zatiaľ čo v Rusku 1 z menej ako 30.

Oveľa výpovednejšia je úmrtnosť. Tá je u nás úplne bezvýznamná, v prepočte na celoročnú úmrtnosť zomrelo 0,00275% ľudí. V najhoršie postihnutom štáte EÚ – v Belgicku, je to 0,436%. Neverte propagande, ktorá hovorí o Veľkej Británii, lebo sa opovážili odísť zo spolku. Ďalšie v poradí je Španielsko a po ňom Taliansko. Absolútne najhoršie je na tom asi celosvetovo San Marino, kde je to 0,74% (obklopené „EÚ“). Stále zlomok celoročnej prirodzenej úmrtnosti podľa priemerného veku a chorobnosti niekde medzi 1,3 až 1,8%. Vírus určite urýchlil odchod zo sveta tých, ktorí by vydržali o pár týždňov až mesiacov dlhšie. Je to podľa údajov až 98% prípadov.

Už som písal, že za slovenským zázrakom nie sú „geniálne“ opatrenia úradníkov, ktoré zničia štát, spôsobia masívnu nezamestnanosť, obrovské sekundárne úmrtia, chudobu, hlad, sociálny úpadok, bankroty. Ich opatrenia nútia mnohých potenciálnych repatriantov, aby úspory minuli v cudzine, namiesto toho, aby ich priniesli a užili/investovali doma. Načo máme riskovať životy ohrozením nakazenia v štátnych koncentrákoch, keď nemusíme? Len osobne som nechal vo vynútenom exile za dva mesiace možno 5 až 6 stoviek, ktoré som mohol použiť doma, z ktorých by nemalá časť prišla do rozpočtu vo forme daní. Na pochopenie treba múdrosť. Vedomosti nestačia. Máme predsa bohatý štát, ktorý podľa PVV čaká gigantické investície a vyrovnaný rozpočet. Tento vládny sen nejaké šušne od nebezpečných gastarbeiterov predsa neovplyvnia. Naozaj nemám traumu, mám čo robiť, len sa čudujem.

Znovu čitateľom pripomeniem, čo som už napísal pred pár dňami. Úradníkom devastáciu dovolili nepripravení, emotívne navolení ne-politici. Skutočnou príčinou tohto zázraku Slovenska (pred búrkou) sa ukazuje skôr veľmi malá rozcestovanosť Slovenska, aj nízka navštevovanosť cudzincami, extrémne nízka rozlietanosť národa na zlomkovej úrovni aj v porovnaní s priemerom EÚ (asi 20%) ale aj s Rakúskom, ktoré má rozlietanosť 8-násobnú. Určite naša tradičná opatrnosť disciplinovanosť. Tiež všeobecne vysoké hygienické návyky, menšia náklonnosť na zhromažďovanie v obchodných centrách v porovnaní s výrazne postihnutými krajinami, prakticky nulová nelegálna migrácia, malá exponovanosť masového cestovania v natrieskanej verejnej doprave (nemáme a nepotrebujeme metro), atď. Na to sú už dôkazy, hoci som nevymenoval všetky. Vychádza priama úmera medzi prítomnosťou resp. neprítomnosťou indikátorov a infikovanosťou, aj úmrtnosťou

Nie, zázrak nie je výsledok vlády a jej drastickej opatrnosti, ale ide o „dedičstvo“ predchádzajúcich vlád, často také dedičstvo, ktoré nebolo ich úspechom, ale tentoraz pomohlo. Keď raz bude mať niekto odvahu vedecky skúmať, prečo v čase písania blogu nie je u nás známy prípad infikovania ani od pilotov aerolínií (98% z nás pôsobí v zahraničí) ani od opatrovateliek (desiatky tisícok), možno v mojich konštatovaniach a zisteniach nájde inšpiráciu. Už som písal, že si to vyžiada vedcov, nie marketingových mágov a demagógov. Len kto tých vedcov zaplatí? Ľudia, podporovatelia hlúpostí, spamätajme sa. Neplačem, mne je dobre, len sa hanbím za národ a kladiem si biblickú parafrázovanú otázku: „Bože môj, Bože môj, prečo si 29. februára náš národ opustil?“