petersvec

Najviac ľudského utrpenia v histórii zavinili amatéri v najvyšších politických funkciách. Spomedzi nich historicky bezkonkurenčne najviac kaprál Hitler. Vojny vyvolávajú nekvalitní, nekvalifikovaní, amatérski politici. Ich dôsledky najviac doľahnú na obyvateľov, zlížu si ich radoví vojaci, ktorí vojnu nechceli. Aj preto mám úctu ku každému, kto zahynul vo vojne, aj preto mám malú úctu k politikom, ktorí ju vyvolali. Na vojnách zarába predovšetkým oligarchia. Je ťažké pochopiť, prečo je potom amaterizmus politikov v záujme oligarchie, ale ide úplne proti záujmom väčšiny? Poučíme sa konečne z histórie? Aký význam má dnešný dátum pre náš slovenský národ? Dovolím si zopár strategických úvah.

Celá história akej takej ľudskej sebakontroly je postavená na strachu. Rovnaký ako strach myší z mačiek, alebo môjho obľúbeného rodáka svišťa z orla. Agresívne „progresívne“ formy súčasného extrémizmu sa pokúšajú úplne eliminovať pocity strachu koristi z predátora. Ich cieľom nie je „humánna“ ochrana koristi, ale uľahčenie lovu pre predátora. Poučenie? Pochopme to a zabráňme tomu!

V čom je skutočná podstata nacizmu? Práve nacizmus v rôznych formách vnucoval protektoráty a obmedzoval štátnosť malých národov. Práve nacizmus hlásal nenávisť: k triednemu nepriateľovi, k veriacim, k nevercom, k neNemcom, aj k Slovákom (hejže Beneš), k štátnosti, teraz k Číne, k Rusku, iní k USA. My, vlastenci a tradicionalisti, teda nacionalisti, hlásame lásku, úctu, rešpekt. Opak nenávisti. Už v minulosti som si preto dovolil za nacizmus označiť všetky trendy proti štátnosti malých štátov v záujme vytvorenia superštátu. Ak ma nacista nazve nacionalistom, tak je to pre mňa česť. Prežitie každého národa, čiže aj naše prežitie, závisí od udržania štátnosti, suverenity. Politik, ktorý to nechce pochopiť, nemá čo robiť v politike nášho štátu.

Oslovujem tých ľudí, ktorí sú tak ako ja drvivo-väčšinovo heterosexuálni, dokonca u nás opovážlivo aj belosi, nehanbia sa za to, nenenávidia iných. Ktorí majú rodiny, ktorí považujú manželstvo za privilegovaný zväzok muža a ženy. Ktorí považujú materstvo za najčestnejšie životné poslanie každej ženy a otcovstvo za najčestnejšie poslanie každého muža. Ktorí rozumejú téze „pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“ a nečakajú na všemocný štát. Ktorí sa starajú o seba, vážia si a zveľaďujú svoje majetky, prispievajú do prosperity spoločnosti, myslia na svoju budúcnosť. Ktorí nechcú byť vazalmi, ani sluhami. Ktorí chápu, že práve preto musia mať tradičné hodnoty privilegované postavenie.

Odmietnime všetky formy nacizmu, aj všetkých nositeľov nacizmu. Inak nás čaká teror mikro-menšinových postojov proti drvivej väčšine normálnosti a tradicionalizmu. Prvým predpokladom odstránenia nacizmu je pomenovanie jeho skutočných nositeľov na základe základných znakov nacizmov: úkladov proti štátu, podpory vzniku superštátov, uplatňovanie teroru mikro-menšín proti normálnej väčšine, presadzovanie politickej korektnosti, obmedzovanie slobody prejavu a vyjadrovania, manipulovanie volieb v prospech vyvolených, hlásanie nenávisti. Kuvici určite zakvičia: „rešpektujte voľby“. Pochopiteľne, ale ako analytik viem, že aj kaprál Hitler bol zvolený, dokonca tiež v „slobodných“ voľbách a tiež manipuláciou s podporou dobovej nemeckej oligarchie. Ďalšie poučenie.

Nacistov sa hlavne netreba báť. Nacisti sú silní len vtedy, keď majú moc, keď ovládajú médiá, len v svorke. Inak sú to zakomplexovaní gaučoví zbabelci. Nacionalisti, čiže vlastenci, nacistov vždy porazili. Práve preto je nacionalizmus úhlavným nepriateľom proti-štátnostného nacizmu. Nacionalizmus je protikladom, presným opakom nacizmu. Nacizmus mutuje a podlo sa vracia v nových formách, pod novými názvami. Pôsobí rovnakými metódami teroru, dnes je iba zamaskovaný do nových šiat a zdanlivo humánnych ideológií. Toto je poučenie k dnešnému dátumu. To je odkaz mojich štyroch ujkov, ktorí najprv bojovali na východnom fronte, aby sa po rozpustení divízie zapojili do odboja proti nemeckým okupantom, kde po odchode do hôr prežili najkrutejšiu možnú zimu, na ktorej dôsledky všetci štyria predčasne pomreli. A vždy si spomeniem na slová mojej mamy: „moji bratia nebojovali za to, aby sme stratili štát a aby jedných okupantov nahradili iní okupanti“.

Ako stratégovi mi záleží na osude a budúcnosti môjho národa. Teda konám. Pre spoločný cieľ. Tým bude porážka nacizmu vo všetkých jeho skrytých, aj otvorených formách. Konám ako nacionalista, ktorý si nedokázal nepoložiť jednoduchú otázku: „prečo sú historicky za nacionalistov označovaní vždy len predstavitelia kolonizovaných národov a nikdy nie ich kolonizátori“. Vyznávači „progresívnych“ agresívnych, nenávistníckych extrémizmov vo všetkých vyliezajúcich formách, svojou najhlbšou podstatou idú proti národným štátnostiam a presadzujú vznik nadnárodnej európskej veľkoríše. Ide preto jednoznačne a nespochybniteľne o vyznávačov nacizmu, ktorý sa znovu stal najväčším bezpečnostným ohrozením 21. storočia.

Štátnosť je najvyššia méta každého štátotvorného národa. Ak ju raz národ získal, nikdy sa jej dobrovoľne nevzdal. Iba donútením: vojnou, zradou, podvodom, vyvraždením, arbitrážou. Nikomu nevyčítam, keď pred 30 rokmi po desaťročiach manipulatívneho premývania mozgov nevedel a nebol si istý. Poučme sa ochranou pred kolosálnym agresívnym zlom oligarchických skupín, ktorí za cudzie judášske korupčné groše presadzujú zrušenie suverenít v prospech cudzích ríš, cudzích hodnôt, v konečnom dôsledku likvidujúcich štátnosti, čiže prežitie národov. Vyberáme si medzi láskou a úctou k štátnosti, k vlasti zo strany nacionalistov a nenávisťou, vyhrážaním a terorom neonacistov.

Nacionalizmus, vlastenectvo, je kultúrou života, prosperity pre poctivú väčšinu, úcty k zákonnosti, k pravidlám. Je kultúrou vzájomného rešpektu národov, mierového spolunažívania suverénnych rovnocenných národov. Je kultúrou patriotizmu aj lokálpatriotizmu, lásky k vlasti, aj rodine a rodinným hodnotám, starostlivosti, zodpovednosti, tvrdej roboty pre prospech spoločnosti, sebaobetovania pre spoločné dobro vlasti. Nacionalizmus je preto kultúrou politickej otvorenosti, slobody slova a vyjadrovania, presadzovania tradičných a overených hodnôt. Je kultúrou presadzovania práv väčšinovej normálnosti, práv, ktoré napomáhajú prežitiu národov a spoločnosti. Je kultúrou tolerancie v rámci právnych limitov a netolerancie k netolerantným. Je kultúrou presadzovania vyváženosti práv a povinností pre všetkých, spravodlivosti a férovosti. Je kultúrou rešpektovania súkromia, majetku, hraníc. Je aj kultúrou vzájomnej pomoci a solidarity k tým, ktorí keď mohli prispievali.

Nacizmus vo všetkých jeho odrodách extrémistických ultraľavicových zvráteností, je naproti tomu kultúrou smrti, prosperity pre mikro a nano-menšiny, ignorovania zákonnosti, anarchie. Je kultúrou nenávisti ku všetkému, okrem seba, nenávisti k národom, ktoré si vážia svoje hodnoty, suverenitu, ktoré majú svoje predstavy o usporiadaní ich chodu. Je kultúrou oslavy vojny. Je kultúrou sebectva, presadzovania cudzích hodnôt, podpory likvidácie štátnosti v prospech vytvárania oligarchických ríš. Aj dnešnej s kamuflovaným názvom EÚ. Ideálom a vzorom pre „slušných“ „lepšo-nadľudí“ boli iní nadľudia formovaní svojho času v ríšskej NSDAP. Organizačným ideálom je aspoň kontinentálna veľkoríša, doslova nirvánou je globálna veľkoríša pod vedením vyvolených lepšo-nadľudí z globálneho národa. Konajú to pre dobro vyvolených, mikromenšín a oligarchie, nie pre dobro väčšiny. Nacizmus je kultúrou falošnej politickej korektnosti, cenzúry, neslobody slova a vyjadrovania, presadzovania pseudohodnôt. Je kultúrou presadzovania nevyváženosti a nadpráv pre vyosené mikromenšiny, tiež kultúrou tolerancie, ba otvorenej podpory absurdností, nelegálnosti, menšinového teroru a zvráteností. Ale aj kultúrou netolerancie iných postojov a hodnôt. Je kultúrou nezodpovednosti, miešania sa do vnútorných záležitostí, nariaďovania kvót, uplatňovania diktátu, vyhrážania, vydierania a teroru voči tým, ktorí sa s nimi nestotožňujú. Je kultúrou intríg, mediálnej manipulácie, osočovania a likvidácie odporcov. Toto je mi absolútne cudzie. To je odkaz víťazstva nad nacizmom.

Pri písaní týchto riadkov zo mňa nesrší nenávisť, ani voči extrémistickým vyznávačom absurdností. Len hlboké pohŕdanie ich pseudohodnotami a ich metódami, najmä ich cieľov likvidácie štátností a národov. Nebudem sa vybíjať v politologických poučkách ideológov. Ponúkam pohľad stratéga, ktorý za najdôležitejšie považuje aspekty dlhodobého prežitia národa. Prvým z nich je štátnosť ako najposvätnejšia hodnota a predpoklad prežitia každého životaschopného štátotvorného národa. Svojou protištátnou podstatou existuje zhoda medzi všetkými ultraľavicovými extrémistickými formami vládnutia. Medzi nimi boľševizmom, fašizmom, aj nacizmom. Nie, nepomýlil som sa, všetko sú to ultraľavicové politické zvrátenosti. Spájajú ich spoločné znaky: likvidujú štáty, obmedzujú im suverenitu, majú na rováši vyvraždenie alebo tragické osudy desiatok, ba stoviek miliónov ľudí z normálnej väčšiny. Dokonca sú to antibelošskí rasisti. Lebo po stáročia spôsobovali popri likvidácii indiánov, alebo černochov, práve masové vyhladzovanie našej belošskej rasy. V oligarchických vojnách.

Takáto je podstata všetkých ultraľavicových extrémistických ideologických zvráteností. Totiž všetky sa oháňali prinášaním progresu a nového svetového poriadku. A progres aj prinášali, pre hŕstku privilegovaných. Tolerancia k netolerantným je v lepšom prípade naivita, v horšom ľudská hlúposť. Ustupovanie agresii provokuje agresora a ubezpečuje ho o legitimite jeho agresívnych zámerov.

Pôsobenie proti štátnosti politikmi sa volá vlastizrada. Akákoľvek vojna má politicko-strategicky len dve možné strategické koncovky typu prehry. Totálna prehra vojny je vždy a bez výnimky úplná strata štátnosti. To, čo sa stalo nám a nielen nám. Nepíšem o režime, vláde, tie sa menia. Píšem o štátnosti, tá zostáva, lebo je posvätná. Obmedzená porážka vo vojne je spojená so stratou územia, s obmedzeniami, s reparáciami, neraz s ponížením, veľmi často s vnútenou okupáciou. Ale so zachovaním štátnosti aspoň vo forme zachovania jadra štátu. Vrátane pilierov štátnosti, medzi nimi práva na vlastnú obranyschopnosť. Aj v tom sa poučme, raz a navždy.

My Slováci, starí Sloveni, sa už musíme raz a navždy zbaviť historicky vnútenej schizofrénie nedoceňovania, ba až hanobenia vlastnej štátnosti, vlastných osobností, ktoré boli rovnako nedokonalé, teda človečenské, ako osobnosti iných národov. Až vtedy dospejeme ako národ. Až vtedy budeme rovnocenní s inými. Až vtedy si zaslúžime plnohodnotný rešpekt a úctu. Najmä vo vlastných očiach. Ak to niekto nechce vidieť, tak to neuvidí. Ale to je odkaz víťazstva nad nacizmom.

Uvedomme si láskavo nezvratný fakt: štátnosť sa odoberá alebo obmedzuje výlučne vojnami. Najvyšším majstrovstvom je vyhrať vojnu bez výstrelu. Práve toho sme svedkami. Eurobyrokracia a nadnárodná oligarchia vedú vojnu proti našim štátnostiam. Musíme sa nekompromisne proti tomu postaviť a zabrániť im v dosiahnutí zákerných zámerov tejto podlej vojny proti našej štátnosti. Štátnosť a suverenita znamená slobodu. To je to najcennejšie, čo máme, to je tá najvyššia hodnota. Opak bude väznica, žalár národov s názvom EÚ. Nie je to môj výmysel, je to FAKT. Berme odkaz víťazstva nad nacizmom vážne.

Napokon sme sa dočkali aj veľmi múdrej výzvy z hradu. Môžem len z hĺbky srdca súhlasiť s výzvou, že sme povinní odhaľovať tých, ktorí sa skryto alebo cez (aj novodobé) symboly hlásia k zločineckej ideológii, ktorá spôsobila smrť a utrpenie vysokým desiatkam miliónov ľudí. Dodám, že predovšetkým Slovanom. Už dávno odhaľujem a nekompromisne odsudzujem novodobé klony extrémistických, ultraľavicových „progresivistických“ ideológií európskeho národného socializmu, likvidujúce národné štáty, vnucujúce protektoráty, obmedzujúce slobodu slova a vyjadrovania, už spôsobujúce utrpenie desiatok miliónov ľudí a neraz aj ich predčasný odchod z tohto sveta rôznymi skrytými formami, v záujme posilnenia privilégií pre nad-lepšo-ľudí, ako euroúradníci a ich kolaboranti v národných štátoch, ktoré sú objektom rovnakého procesu, ako boli ich národno-štátni predchodcovia pred desaťročiami. Som rád, že môžem mať takúto zhodu s hradným gangom.