petersvec

Pokračujem 8. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun.  Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.

Umenie strategického manévru, popísaného v predchádzajúcej kapitole, závisí nielen od toho, či sa vlastné vojská dostanú do výhodnej východiskovej situácie voči nepriateľovi, ale aj od toho, či dokážeme odlákať nepriateľa od jeho zámerov a plánov. Popri iných, už predtým spomínaných zásadách, ktoré Sun-Tzu rozvíja v siedmej kapitole, boli v nej aj nové myšlienky. Sun-Tzu ukazuje na potrebu štúdia spôsobov manévru v rôznych podmienkach, ale aj na potrebu geopolitických analýz zámerov svojich potenciálnych spojencov, najmä susedov. Za základnú zásadu manévrovania považuje schopnosť odlákať nepriateľa. Tú schopnosť, ktorú poznáme pod pojmom operačné maskovanie a schopnosť oklamať nepriateľa z hľadiska vlastných zámerov.

Celá druhá časť siedmej kapitoly poskytuje základy vojenskej psychológie a psychológie vojny, špecifikuje jednoduché zásady ovládania morálneho faktora vojny a potrebu jeho docenenia, čím pridáva ďalší argument na podporu krátkych operácií a rýchleho víťazstva. Svoje úvahy končil niektorými taktickými poznámkami, ktoré nenarúšajú celkovú strategickú koncepciu diela.

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Ôsma kapitola

DEVÄŤ PREMENNÝCH

Pre spôsob použitia vojsk všeobecne platí, že veliteľ prijme poverenie na zmobilizovanie ľudí a na zoskupenie armády od panovníka. Nemal by si sa utáboriť v teréne s ťažkým prístupom. So spojencami sa stretni na území popretkávanom hlavnými cestami. Na neosídlenom území sa nezdržiavaj. V uzatvorenom teréne sa uchýľ k úskokom. V mŕtvom teréne bojuj do posledného dychu.

Existujú cesty, cez ktoré sa nesmie prechádzať; existujú armády, na ktoré sa nesmie útočiť; sú mestá, ktoré nesmú byť napadnuté; existuje územie, o ktoré by sa nemalo bojovať. Sú tiež situácie, keď nemusíme uposlúchnuť rozkazy panovníka. Preto generál, ktorý dôkladne ovládol výhody deviatich premenných  faktorov, vie ako použiť vojská. Ten, kto ich výhody neovláda, ten nebude schopný použiť terén vo svoj prospech, ani keby bol s ním dobre oboznámený, Ten, kto neovláda taktiku vhodnú pre deväť premenných situácií, ten z hľadiska vojenských operácií nebude schopný efektívne použiť vojská, ani keby rozumel piatim výhodám (pozn.: vymenované v druhom odseku).

Z toho dôvodu rozumný generál musí vo svojich úvahách posúdiť tak výhodné, ako aj nevýhodné faktory. Berúc do úvahy výhodné faktory, robí svoj uskutočniteľným; berúc do úvahy nevýhodné faktory, môže sa vyhnúť prípadným pohromám.

Ten, kto si chce podmaniť kniežatá zo susedných štátov, dosiahne to tak, že im spôsobí škody. Ten, kto ich chce ovládať, to robí tak, že ich natrvalo obsadí; a ten, kto ich chce zabrať, robí tak ponúknutím predstieranej výhody.

Pravidlá vojny sú takéto: nepredpokladaj, že nepriateľ sa nedostaví, ale radšej sa spoliehaj na svoju pripravenosť na stretnutie s ním; nemysli si, že nepriateľ nezaútočí, ale radšej sa urob nepremožiteľným.

Existuje päť vlastností, ktoré sú pre povahu generála osudové: ak je nerozvážny, možno ho zabiť; ak je zbabelý, môže byť zajatý; ak je výbušný, možno ho vydráždiť do zúrivosti a možno ho zosmiešniť; ak má príliš silný zmysel pre česť, možno ho ľahko uraziť; ak má príliš súcitnú povahu, možno ho sužovať.

Týchto päť povahových čŕt teda predstavuje vážne nedostatky pre generála a vo vojenských operáciách sú pohromou. Nevyhnutnými dôsledkami týchto slabín budú zničenie armády a smrť generála. Preto ich treba dôsledne zvážiť.  

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj doma. Pokračovanie v ďalšej časti.

Písané pre „Knižnica obrancov slovenskej vlasti“ (www.oziseo.sk)