petersvec

Pokračujem 9. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun.  Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.

Už prvá veta predchádzajúcej ôsmej kapitoly svedčí o ovládaní zásady, že rozhodnutie o vstupe do vojny je záležitosťou politickou a nie vojenskou, čo vojenská oligarchia (v modernej reči „vojensko-priemyselný komplex) v priebehu histórie často prijímala s nevôľou. Aj keď sa text zdanlivo zaoberá taktickými a akoby zastaranými zásadami, v tomto prípade zdanie klame. Sun-Tzu poskytuje geopolitické úvahy a znovu apeloval na potrebu starostlivých analýz, pričom poskytuje cenné rady, ktoré po pretlmočení do modernej terminológie môže zúžitkovať aj moderný vojvodca. Na potvrdenie užitočnosti jeho rád by sme znovu našli množstvo historických príkladov. Vari neexistujú územia, pri dobývaní ktorých vznikli neúmerné straty? Vari neexistujú cesty a spôsoby bojovej činnosti, ktorých použitie spôsobilo stratu celých armád?

Azda za najviac kontroverzný je možné považovať výrok Majstra Sun o tom, že sú situácie, keď nemusíme poslúchnuť príkazy panovníka. Tento výrok sa iste nestretne so všeobecným súhlasom ani v politických kruhoch, ani vo vojenských. Iste by si vyžadoval dôkladnejšiu analýzu, berúc navyše do úvahy fakt, že moderné prieskumné, prenosové a spojovacie systémy umožňujú prehľad o detailoch na všetkých úsekoch prípadných bojových akcií. Na druhej strane, má azda veliteľ poslúchnuť príkazy na páchanie zločinov proti ľudskosti, na porušovanie vojnového práva, od politikov., ktorí sú v čoraz menej kvalifikovaní a pripravení? Zbavuje pripraveného a kvalifikovaného veliteľa takýto príkaz od nepripraveného a nekvalifikovaného politika trestnej zodpovednosti? Sú ale aj opačné príklady. Je vari zločincom vojak, ak sa zúčastní na boji, v ktorom bojuje tank proti tanku, lietadlo proti lietadlu, pešiak proti pešiakovi? Má právo odmietnuť príkaz nastúpiť do vojny, vydaný v súlade so zákonmi štátu len preto, lebo osobne nesúhlasí so zdanlivými cieľmi vojny, ktorým ako laik často nemôže rozumieť. O to viac keď nejde o obranu jeho vlasti a podlí politici potom chudáka vojaka obetujú ideologickým pohnútkam? Niekoľko ďalších myšlienok Majstra Sun nabáda prinajmenšom na zamyslenie, v čom je tiež veľkosť tohto diela.

Mnohonásobne sú praxou preverené myšlienky Sun-Tzu o potrebe posúdenia tak výhod, ako aj nevýhod. Z ľudskej psychiky už po stáročia vyplýva úsilie o zakrývanie vlastných slabín a preceňovanie výhodných faktorov, ktorá neraz priniesla porážku. Geniálna je myšlienka o ponúknutí predstieranej výhody nepriateľovi. Nemusí ísť len o ovládanie územia, môže ísť o čisto vojenské zámery. Už vôbec nepotrebuje komentár tretí odsek ôsmej kapitoly od konca. Po stáročia platí zásada pripravenosti na najhorší variant vývoja.

Exkurz Majstra Sun do psychológie osobnosti veliteľa v posledných dvoch odsekoch ôsmej kapitoly si určite zasluhuje pozornosť a dokazuje potrebu prísne zvažovať, komu zveriť do rúk osudy stoviek a tisícok vojakov aj osud národa. Týmito pasážami Sun-Tzu položil základy vojenskej personalistiky v modernom zmysle a medzi riadkami sa dá vyčítať odmietanie kádrovníctva známeho nielen v totalitných režimoch. Sun-Tzu nám znovu potvrdil svoj mimoriadne pragmatický prístup k problému.

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Deviata kapitola

NA PRESUNE

Keď armáda zaujme postavenie a postaví sa voči nepriateľovi, musí si všímať situáciu nepriateľa a posudzovať ju. Pritom musí venovať pozornosť tomuto:

Keď prechádzaš cez hory, daj si pozor, aby si zostal blízko dolín; keď táboríš, vyber si vyvýšeninu obrátenú smerom k Slnku; keď je vyvýšenina okupovaná nepriateľom, neútoč smerom do kopca. Toľko o zaujímaní postavenia v horách.

Po prekročení rieky sa musíš posunúť trocha ďalej od nej. Keď postupujúci nepriateľ prekračuje rieku, nenapadni ho v strede prúdu. Výhodné je umožniť polovici jeho síl rieku prekročiť, až potom zaútočiť.

Ak je nepriateľ v blízkosti, ale zostáva potichu, je závislý od priaznivej situácie. Ak vyzýva do boja z diaľky, chce ťa nalákať do pohybu.

Ak nepriateľskí poslovia používajú pokorné výrazy, ale jeho armáda pokračuje v prípravách, znamená to, že nepriateľ bude postupovať. Keď je ich jazyk silný a nepriateľ naoko postupuje, môžu to byť príznaky, že nepriateľ ustúpi.

Ak nepriateľ nepochopiteľne žiada o prímerie, musí spriadať sprisahanie. Ak polovica jeho síl postupuje a polovica ustupuje, usiluje sa ťa zvábiť. Keď sa jeho vojská opierajú o zbrane, tak hladujú. Keď pijú zo zásobníkov vody skôr, ako ich prinesú do tábora, tak trpia od smädu. Keď nepriateľ vidí svoju výhodu, ale neusiluje sa ju využiť, tak je vyčerpaný.

Keď je nepriateľský tábor v noci hlučný, ukazuje to nervozitu. Keď sú vojská nedisciplinované, tak generál nemá autoritu. Ak sú dôstojníci výbušní, tak sú vyčerpaní.

Keď sa vojská sústavne zhromažďujú v malých skupinkách a navzájom si šuškajú, tak generál stratil dôveru armády. Veľmi časté odmeny naznačujú, že generál je na konci so svojimi silami; veľmi časté tresty ukazujú, že je v bezprostrednej tiesni.

Ak dôstojníci zo začiatku zaobchádzajú s mužmi hrubo a neskôr sa ich obávajú, ukazuje to úplný nedostatok súdnosti.

Samotné počty nepredstavujú žiadnu vojenskú výhodu. Dostatočné je, ak sa pri postupe nespoliehaš na samotnú vojenskú silu. Netreba viac, iba správne hodnotiť situáciu nepriateľa a potom vlastnú silu sústrediť na to, aby si ho premohol. Určite bude zajatý ten, komu chýba predvídavosť a podceňuje svojho nepriateľa.

Vojská budú neposlušné, ak ich trestáš skôr, ako si zabezpečíš ich oddanosť. Ak sú vojská neposlušné, ich použitie je ťažké. Veľ im teda láskavo, ale železnou disciplínou ich drž pod kontrolou a možno povedať, že víťazstvo je zaručené.

Vojská budú poslušné, ak sa im trvalo vydávajú rozkazy. Ak sú rozkazy sústavne dôveryhodné a vykonávané, ukazuje to, že vzťahy veliteľa s jeho vojskom sú uspokojivé.

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj doma. Pokračovanie v ďalšej časti.

Písané pre „Knižnica obrancov slovenskej vlasti“ (www.oziseo.sk)