petersvec

Pokračujem 11. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.

Desiata kapitola bola zaujímavá z viacerých hľadísk a napriek názvu o teréne riešila niekoľko rozdielnych problémov. V prvej časti Sun-Tzu klasifikuje druhy terénu a sebe vlastným spôsobom predkladá operačné zásady na jeho zužitkovanie. Jeho rady vonkoncom nie sú zastarané a exkurzy do histórie by neraz potvrdili platnosť jeho zásad.

Veľmi zaujímavá bola druhá časť desiatej kapitoly, v ktorej Sun-Tzu konkretizuje podmienky, v ktorých vojská zvyčajne zlyhajú. Nepriamo z nej vyplývajú odporúčania pre výcvik vojsk a dôstojníkov. Znovu sa nepriamo dotýka vojenskej personalistiky a kritérií pre výber veliteľov, apeluje na potrebu vypracovania kvalitných smerníc a predpisov. Znovu pripomenul význam štúdia vojenského umenia pre veliteľov. Najdôležitejším bol záver, že tak zlyhanie armády, ako aj ‚úroveň pripravenosti a morálny stav vojsk‘ (ak použijeme súčasnú terminológiu) sú výlučnou záležitosťou veliteľov jednotlivých stupňov a na vine nie sú takzvané objektívne príčiny. Skúsme si to dosadiť do totálneho zlyhania vedenia štátu v boji s vírusom, ktoré sa vyhovára na „vojsko“ – svoj ľud.

V nasledujúcej časti desiatej kapitoly sa Sun-Tzu zaoberal praktickým významom analýzy terénu, čím nadväzoval na prvú časť a dôraz znovu kládol na operačné výpočty. Spochybniteľná môže byť jeho zdanlivá výzva na neposlušnosť najvyššieho vojenského veliteľa voči politickému vedeniu štátu v presne vymedzených situáciách. Názor Majstra Sun môže vyvolávať veľmi cenné polemiky, ale história je plná nevyužitých príležitostí váhajúcich vojvodcov, ktorí uposlúchli nekompetentný zásah politického vedenia, alebo naopak, nepremyslených vojenských bitiek, čo viedlo k porážke v bitkách, ba dokonca k zničeniu slávnych ríš. Len si predstavme, že by Slovensko nemalo absolútne nekompetentného servilného anti-vojaka a anti-stratéga na čele ministerstva obrany v druhej polovici roka 2020, alebo by disponovalo odvážnym náčelníkom generálneho štábu, ktorý by odmietol vyslať vysoké tisícky vojakov na protiústavné vynútené plošné testovanie, ktoré spôsobilo prudký nárast obetí vírusu z troch desiatok na päť tisícok.

V názoroch Majstra Sun možno nesporne vidieť apel na zákon iniciatívy v boji. Veľmi aktuálne sú poznámky o tom, čo by sme nazvali charakter vojvodcu, ktorému nemôže ísť len o osobné výhody, ale vždy musí mať prednostne na zreteli národno-štátny záujem svojej vlasti (nie cudzích záujmov)! A vždy musí uprednostniť triezvy rozum pred emocionálnymi reakciami, medzi ktoré je možné zaradiť aj servilnosť vojvodcu voči politickej moci. Inak povedané, v texte je nepriamo vyslovená požiadavka nadstraníckosti vojakov, hoci na druhej strane Sun-Tzu kladie dôraz na politický rozhľad a najmä bezvýhradné vlastenectvo veliteľov, čím nepriamo spochybňuje apolitickosť armády, ktorá je sama osebe politikum štátu. Aj v súlade s novodobými autormi teórií o vzťahu vojaka a štátu, by držitelia najvyšších vojenských funkcií mali byť vojenskými poradcami politických rozhodovateľov a nemali by svoj zdravý vojenský úsudok podriaďovať politickému voluntarizmu. Zaujímavý a historicky poučný je príklad predvojnového nemeckého generálneho štábu, ktorého najvyšší predstavitelia nepodporovali iniciovanie druhej svetovej vojny. Sun-Tzu niekoľkými vetami objavil podstatu toho, o čom sa dodnes píšu množstvá článkov a publikácií.

V predposlednom odseku desiatej kapitoly sa Majster Sun dotýka toho, čo v súčasnosti nazývame vojenskými pedagogickými vlohami veliteľov a schopnosťou viesť svojich podriadených. Nepreferuje ponižovanie a despotizmus voči podriadeným, ale apeluje na láskavý a napriek tomu nekompromisný otcovsko-synovský prístup.

Vo svetovej literatúre a v strategických lekciách na obranných akadémiách sú vari najviac citovanými práve posledné vety desiatej kapitoly. V nich Sun-Tzu kladie dôraz na štyri aspekty boja – poznanie situácie vlastných vojsk, situácie nepriateľa, terénu a počasia. K obsahu naozaj nie je potrebný komentár.

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Jedenásta kapitola

DEVÄŤ DRUHOV ÚZEMIA

V súvislosti s použitím vojsk môže byť územie klasifikované ako rozptylové, hraničné, kľúčové, otvorené, ohniskové, nebezpečné, zložité, uzatvorené a osudové.

Keď feudálne knieža bojuje na svojom vlastnom území, nachádza sa na rozptylovom území. Ak vykonáva iba plytké prieniky do nepriateľovho teritória, nachádza sa na hraničnom území. Také územie, ktoré poskytuje rovnaké možnosti na zabratie, je kľúčové. Obojstranne prístupné územie je otvorené. Keď je štát obkolesený tromi ďalšími štátmi, jeho územie je ohniskové. Kto ho prvý ovládne, ten získa podporu väčšiny susedných štátov. Keď armáda prenikla hlboko do nepriateľského územia, zanechajúc za sebou veľa nepriateľských miest a sídel, vtedy sa nachádza na nebezpečnom území. Keď armáda prechádza cez hory, lesy alebo príkrymi krajmi, alebo pochoduje cez rokliny, mokrade a močariská, prípadne akékoľvek ťažko priechodné miesto, ide o zložité územie. Územie s obmedzeným prístupom a zložitým výstupom, kde malá nepriateľská sila môže udrieť proti presile, sa volá uzatvorené. Územie, na ktorom armáda prežije len vtedy, ak bojuje s odvahou a odhodlaním, sa nazýva osudové. A preto nebojuj na rozptylovom, nezastav sa na hraničnom území.

Neútoč na nepriateľa, ktorý obsadil kľúčové územie ako prvý; na otvorenom území nedovoľ, aby tvoje zoskupenia boli odkryté a tvoje spojovacie cesty prehradené. Na ohniskovom území uzatvor spojenectvá so susednými štátmi; na nebezpečnom území sa posilňuj rabovaním. Na zložitom území vykonávaj nápor; na uzatvorenom území nastav nástrahy; na osudovom území odvážne bojuj.

V starých časoch tí, ktorí boli považovaní za ostrieľaných vo vojne, nedovolili nepriateľovi zjednotiť jeho front a tylo, nedovolili spolupracovať ani jeho malým, ani veľkým zoskupeniam, ani jeho dobrým vojskám prísť na pomoc slabším a jeho dôstojníkom a mužstvu podporiť jeden druhého. Keď boli sily nepriateľa rozptýlené, zabránili mu, aby ich zoskupil; aj keď sa zoskupili, uvrhli ich do neporiadku. Sústreďovali sa a pohybovali vtedy, keď to bolo výhodné, v opačnom prípade prerušili činnosť. Niekto sa môže opýtať: „Ako sa postaviť proti zoradenému nepriateľovi, ktorý sa pripravuje na útok proti mne?“ Odpovedám: „Zmocni sa niečoho, čo si cení a podriadi sa tvojim želaniam.“ Podstatou vojny je rýchlosť. Využi výhodu toho, že nepriateľ je nepripravený, presúvaj sa po neočakávaných cestách, útoč na neho tam, kde nemá pripravené protiopatrenia.

Všeobecné zásady uplatniteľné pre invázne sily sú také, že keď si prenikol hlboko do nepriateľského územia, tvoja armáda je zjednotená a obranca ťa nemôže premôcť, drancuj úrodnú krajinu, aby si zabezpečil dostatok proviantu pre armádu. Venuj pozornosť stravovaniu vojsk a nevystavuj ich bezdôvodne vyčerpanosti. Zjednoť ich ducha, ochraňuj ich silu. Snovaj neodhaliteľné plány na presuny armády. Uvrhni vojská do takého postavenia, z ktorého nemôžu uniknúť a aj keby čelili smrti, nerozutekajú sa. Pretože keď sú pripravení na smrť, tak dokážu všetko. Dôstojníci a mužstvo potom vyvinú vrcholné úsilie. V zúfalej situácii sa ničoho neboja, keď niet únikovej cesty, stoja pevne. Hlboko v nepriateľskom území sú spolu spútaní a tam, kde niet inej možnosti, sa pustia do boja muža proti mužovi. Takéto vojská potom nemusia byť upozorňované na ostražitosť. Bez vynucovania podpory vojsk si ju generál získa; bez vyzývania k náklonnosti ju dosiahne; bez vyžadovania disciplíny vojsk ju vyhrá. Zakáž poverčivé pochybnosti a skoncuj so šírením chýrov, potom nikto nezuteká, ani keby čelil smrti. Moji dôstojníci nemajú žiadny nadbytok majetku, ale to nie preto, žeby opovrhovali bohatstvom; neočakávajú dlhý život, ale nie preto, žeby nemali radi dlhovekosť. V deň, keď armáda dostane rozkaz vydať sa na cestu, od sĺz sa premočia šaty tých, ktorí sa usadili a slzy tečú dolu lícami tých, ktorí odpočívajú. Uvrhni ich ale do situácie, z ktorej niet východiska a prejavia nevídanú odvahu.

Ten, kto ovláda vojenské umenie, používa svoje vojská ako had z hory Čang. Keď ho udrieš po hlave, útočí chvostom; keď ho udrieš po chvoste, útočí hlavou a keď ho udrieš do stredu tela, útočí hlavou aj chvostom. Niekto by sa mohol opýtať: „Môžu mať vojská schopnosť takej okamžitej koordinácie?“ Odpovedám: „Môžu“. Pretože aj keď sa muži dvoch štátov navzájom nenávidia, ak sú pohadzovaní vetrom v člne, potom budú schopní spolupracovať tak, ako pravá ruka s ľavou. Aby sme teda vojakom zabránili rozutekať sa, nestačí sa spoliehať iba na spútané kone alebo ukryté kolesá od vozov. Dosiahnutie jednotnej úrovne chrabrosti závisí od dobrého vedenia vojsk. A najlepšia výhoda sa dosiahne správnym používaním terénu a silných aj slabých síl. Takže zručný generál vedie svoje vojská presne tak, akoby za ruku viedol každého jednotlivého muža.

Generál má byť pokojný, nevyspytateľný, nestranný a musí sa vedieť ovládať. Mal by presadiť, aby sa jeho muži nestarali o jeho plány. Svoje spôsoby mení a plány upravuje tak, že ľudia nevedia, čo zamýšľa. Mení táboriská a postupuje nepriamymi cestami a takto zabraňuje ostatným v odhalení svojich plánov. Úlohou generála je odkopnúť rebrík za vojakmi, keď sa vyšplhajú do výšky. Armádu vedie hlboko do nepriateľského územia a tam uvoľní spúšť. Spáli člny a rozbije kuchynský riad, vedie svojich mužov raz sem, potom tam tak, ako bača vedie stádo oviec a nikto nevie, kam kráča. Povinnosťou generála je zhromaždiť armádu a uvrhnúť ju do beznádejnej situácie. Použiť rôzne prostriedky prispôsobené deviatim druhom územia, v súlade s rozdielnou situáciou použiť útočnú alebo obrannú taktiku a porozumieť skutočnému položeniu vojakov za rozdielnych okolností, to sú všetko záležitosti, ktoré generál musí starostlivo študovať.

Po vpáde na nepriateľské územie všeobecne platí, že čím hlbšie prenikneš, tým väčšiu súdržnosť dosiahneš, zatiaľ čo plytký prienik spôsobuje rozptyl. V rozptylovom priestore by som preto zjednotil odhodlanie armády. V kľúčovom území by som sa ponáhľal do tyla nepriateľa. Na otvorenom území by som mimoriadnu pozornosť venoval obrane. V ohniskovom území by som upevnil spojenecké zväzky. Na nebezpečnom území by som si zaistil trvalý prísun proviantu. Cez zložité územie by som sa rýchlo presunul po cestách. V uzatvorenom území by som uzatvoril prístupové body a východy. Na osudovom území by som zdôraznil, že niet šance na prežitie. Pretože povaha vojakov je taká, že v obkľúčení odolávajú, a keď nie je žiadna iná možnosť, tak bojujú na smrť, a keď sú zúfalí, vtedy bezvýhradne plnia rozkazy.

Ten, kto nepozná plány susedných štátov, ten s nimi nemôže uzatvárať spojenectvá; kto nepozná podmienky v horách, lesoch, nebezpečných priesmykoch, mokradiach a močiaroch, ten nemôže s armádou vykonávať pochod; kto nezvládne používanie miestnych sprievodcov, nemôže využiť výhody územia. Na velenie armáde suverénneho panovníka sa nehodí taký generál, ktorý nepozná čo len jedno z deviatich druhov územia. Keď suverénny panovník útočí na mocný štát, tak nedovolí nepriateľovi sústrediť jeho vojská. Zastraší ho a zabráni tomu, aby sa spojil so spojencami.

Z toho vyplýva, že proti silnému zoskupeniu sa nehodno postaviť a netreba ani podporovať moc iných štátov. V záujme uspokojenia svojich zámerov sa spoliehaj na vlastnú schopnosť zastrašiť svojich protivníkov. Takto dokážeš obsadiť nepriateľské mestá a poraziť nepriateľský štát. Bez ohľadu na zavedené obyčaje, udeľuj odmeny. Bez ohľadu na minulosť, zverejňuj vyznamenania. Takto môžeš použiť celú armádu, akoby bola jedným mužom. Vojská nasaď do úlohy bez toho, aby si im prezradil svoje zámery; bez toho, aby si im odhalil číhajúce nebezpečenstvá ich použi na získanie výhody. Uvrhni ich do nebezpečnej situácie, a oni prežijú; pusti ich do osudového územia, a budú žiť. Pretože keď je armáda postavená pred takú situáciu, dokáže z prehry vydolovať víťazstvo. Podstata vojenských operácií teda spočíva v predstieraní toho, že sledujem zámery nepriateľa; sústreď svoje vojská proti nepriateľovi ihneď ako sa vyskytne štrbina, ktorú je možné využiť. Takto môžeš zničiť generála, aj keby si pochodoval zo vzdialenosti tisíc „li“. Tomu sa hovorí dosiahnuť svoj zámer prefíkaným a duchaplným spôsobom.

Preto, keď prichádza čas na uskutočnenie plánu útoku, mal by si uzatvoriť prístupy, odobrať priepustky, prerušiť styky s nepriateľskými poslami a vyzvať radu starších, aby realizovala plány. Keď nepriateľ poskytne príležitosť, urýchlene ju využi. Bez vyzvania do boja sa zmocni miesta, na ktorom nepriateľovi záleží. V záujme dosiahnutia víťazstva by si mal zmeniť plán v súlade so situáciou. Preto zo začiatku predstieraj plachosť panny. Len čo ti nepriateľ poskytne príležitosť, buď svižný ako zajac a on ti nebude schopný čeliť.

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj doma. Pokračovanie v ďalšej časti.

Písané pre „Knižnica obrancov slovenskej vlasti“ (www.oziseo.sk)