petersvec

Na vlasteneckej scéne je zdanlivý chaos. Vznikla strana „Vlasť“. Ohlásený návrat Mečiara nemusí byť prijateľný pre každého, ale podľa všetkého už tiež založil stranu. Časť mikro-straničiek programovo odmietajúcich NATO a EÚ, prípadne trochu neuvážene glorifikujúcich režim Slovenskej republiky 1939-1945, namiesto faktu samotnej štátnosti, možno prijme ponuku ĽSNS a vstúpi na ich kandidátku. Existuje priestor na presadenie vlasteneckých subjektov, ktoré dokážu nájsť a presadiť neoligarchické mechanizmy financovania. Ktoré dokážu osloviť programom minimálneho spoločného menovateľa na základe hodnôt tradicionalizmu. Ktoré dokážu ponúknuť vyváženú a férovú tvorbu kandidátky. Ktorej kandidátka bude mať generačnú aj skúsenostnú vyváženosť a teda bude môcť zahŕňať aj takých, ktorí v minulosti možno pochybili, pretože niečo robili a teda aj vládli. Prípadne ktorých masmediálna manipulácia takto vykresľovala pred verejnosťou. Ktoré dokážu splniť podmienky požadovaného členstva.

Už sa našli dve z množstva straničiek, ktorých vlastenecké a strategicky mysliace vedenia pochopili, že v záujme Slovenska bolo obetovanie aj svojho názvu aj svojich súčasných funkcií. Pre najvyšší cieľ – pre zachovanie štátnosti a ochranu pred najhorším zo všetkých ziel – pred oligarchickým, korupčnými cudzími peniazmi presadzovaným „progresívno-spolu-zaľuďovým“ liberalizmom.

Nové strany možno budú uvažovať o umožnení výhodného vstupu na kandidátku iným vlasteneckým subjektom, ktorým potrvá dlhšie zisťovanie spoločenskej objednávky na vznik voliteľného politického subjektu zastupujúceho normálnosť a tradicionalizmus. Alebo im bude trvať dlhšie dávne poučenie našich slovenských predkov – starých Slovenov (dobre čítate s „e“), že rozdelenie znamená prepad hlasov a prehru, kým spojenie prútov znamená silu.

Pre spoločný cieľ. Tým bude porážka nacizmu vo všetkých jeho skrytých, aj otvorených formách. Cestou porážky nositeľov proti-národno-štátnych záujmov, teda pohrobkov nacizmu: „progresívnych“ libero-nacistov. Hej, porážky privilegovaných národných socialistov. Zapadajúcich do iných historických privilegovaných skupín, užívajúcich si dobový národný socializmus. Rímski patricijovia, rakúsko-uhorská a iná šľachta, ústredné výbory boľševických režimov, vrchnosť NSDAP, aj súčasné euro-úradníctvo, ako jadro formujúceho sa európskeho národa, to je len pár príkladov z tých, ktorí si užívali národno-socialistické vymoženosti, zatiaľ čo plebejci zomierali v ich vojnách, v ich väzniciach, hladovali, dreli a potili krv na splácanie nimi vytváraných obrovských štátnych dlhov. Keď drvivá väčšina drela na privilégiá mikromenšiny. Preto je spoločným cieľom ideálne zdrvujúca porážka ich libero-nacistických nástupníkov vo voľbách, prebudením pudu sebazáchovy drvivej normálnej väčšiny. S jasným cieľom posilnenia spolupráce a vzájomnej úcty suverénnych národných štátov.

Je nesporné, že tradicionalisti a vlastenci majú o koho zabojovať. Ukazuje sa, že potenciálne voličstvo tradicionalistickej väčšinovej normálnosti je masívne. Významná časť môže pochádzať z asi 3,4 milióna (80%) oprávnených voličov, ktorí nemali koho voliť vo voľbách do EP. Zúženejšie pôjde o časť z asi 2,6 milióna (60%) oprávnených voličov, ktorí nemali na výber v prezidentských voľbách. Ešte presnejšie môže ísť o významnú časť tých 1,8 milióna (40%) voličov, ktorí nemali na výber už v dvoch posledných parlamentných voľbách. K týmto sa pridáva časť tých, ktorí boli voliť a hrubo sa sklamali v oligarchickom a nesystémovom charaktere ich výberu. Na 5%-tnú hranicu pritom aj pri už „tradičnej“ 59%-nej volebnej účasti bude stačiť okolo 130 tisíc voličských hlasov.

Ak bude nejaká časť doterajších nevoličov oslovená novými subjektmi, tak už pri účasti zvýšenej na 70%, čo znamená, že asi štvrtina nevoličov pôjde voliť, tieto sa budú uchádzať a deliť o dodatočných takmer pol milióna voličov, hoci kvórum na prekročenie hranice by sa zvýšilo na nejakých 160 tisíc voličov. Ak by sa môj analytický predpoklad naplnil, to by dávalo realistickú nádej na prechod maximálne dvom novým aktérom. Zvýšenie účasti tradicionalistov by zároveň zásadne znížilo percentuálny zisk od stabilizovanej voličskej základne súčasných hráčov na scéne, vrátane nádejajúcich sa predovšetkým nováčikov podporujúcich protištátne pseudohodnoty agresívneho extrémistického liberalizmu. Existuje šanca, že nová strana „Vlasť“ za pomoci do neba volajúcej nekompetentnosti lídrov liberálneho extrémizmu, sa môže stať hrobárom libero-nacizmu a nádejou pre budúcnosť Slovenska reprezentovaním záujmov drvivej väčšiny normálnosti.