petersvec

Pred časom som publikoval sériu článkov, neskôr pretavených do blogov. V nich som si dovolil tvrdiť, že by sme mali prehodnotiť možnosť obnovenia povinnej služby mladej populácie v armáde. Po rozsiahlej celospoločenskej diskusii. V rámci odbornej skupiny pri KDH som okolo rokov 2012-2016 s malým tímom pripravoval koncept tzv. Civilných zborov pre dobrovoľníkov, ktorí nikdy neboli v armáde po zrušení povinnej vojenčiny a chceli byť pripravení na riešenie nevojenských ohrození. Tento koncept sa dostal aj do volebného programu KDH, zostal nepovšimnutý. Bolo to dávno predtým, ako niekto mohol tušiť, že príde koronavírus.

Skupine kvalifikovaných bezpečnostných expertov je už roky známe, že dnes dáva zmysel najmä dôraz na teritoriálnu obranyschopnosť. Táto si vyžaduje vojensko-civilnú duálnosť istých spôsobilostí a ich organizačnú integráciu. Napríklad aeromobilitu s potenciálom na obnovu aeromechanizácie. Tieto sa dajú dosiahnuť najmä obnovou vrtuľníkových kapacít za rozumnú cenu. Šancu sme zatiaľ prepásli politickými rozhodnutiami skorumpovaných šarlatánov vo funkciách ministrov obrany aj vnútra. Každý so zdravým sedliackym rozumom vidí, že prioritou nemôžu byť bojové lietadlá. Koronavírus je istým spôsobom mierotvorca.

Už dávno prezrel čas na odstránenie ideologických klapiek pri analýze realít súčasných konfliktov a reálnych ohrození s krátkym časom výstrahy. Mohli sme si všimnúť, čo najviac chýbalo obyvateľstvu v Sýrii alebo v Donecku a Luhansku. Zbrane to neboli. Boli to prvky umožňujúce prežitie. Nedostatok vody, jedla, zásob, liekov, tepla, hygieny. A dnes by sme neboli prekvapení. Čo to znamená? To, na čo som vyzýval už pred dlhými mesiacmi. Evidentne nepotrebujeme militarizovanejší bezpečnostný systém. Slovensko už dávno potrebuje premyslenejší bezpečnostný systém, variabilnejší, flexibilnejší. Taký, ktorý nedovolí kšefty a nezmyselné zásoby na všetko. Ale ktorý zabezpečí flexibilnosť rozvinutia spôsobilostí v závislosti od nepredvídateľnosti vývoja situácie. Výrobou, dovozom, zásobovaním, no najmä potravinovou sebestačnosťou.

Lenže to chce zmenu myslenia tých, ktorých jedinou métou sú vysoké posty v NATO a nie obrana národa. Národ nevymeníme, ich môžeme. Preto pred rokmi vznikol koncept Civilných zborov. Predstavuje úsporný systém zaručenia. Ani dnes nie je neskoro na jeho spustenie.

Obsahom má mať výcvik nebojový charakter bez vojenských zbraní. Takto navrhnuté zdrojovo realistické riešenie vzniklo pôvodne ako súčasť prípravy volebného programu KDH. Hľadalo odpoveď pre bezpečnostný systém pri dominantnosti nevojenských ohrození (aj hladomoru!). Ale s možnosťou rozvinutia na duálne použitie pre stále existujúce vojenské ohrozenia s dlhším časom výstrahy, z toho vyplýva aj dlhší čas prípravy.

Už vtedy sa ponúkala iná otázka. Je možné otvoriť aj tému obnovenia povinnej služby? Jednoduchá odpoveď je: určite. Je možné, aby sme sa vrátili k rovnakému typu ozbrojených síl, aké sme zrušili v roku 2005? Možné to je, ale len za cenu veľmi vysokých nákladov, veľmi nízkej efektívnosti a hospodárnosti, pochybnej výslednej kvality „produktu“ takto vyčleňovaných zdrojov. Tradičné ohrozenia ani myslenie nie sú určujúce.

Vždy sa treba pýtať správne otázky. Nebude vhodnejšie definovať nový model? To vyvolalo ďalšie otázniky: najmä: na aký účel? Je evidentné, že nemá zmysel návrat rovnakého typu povinnej vojenskej služby, čiže s vojakmi povinnej službe v bojových a podporných jednotkách. Je jasné, že namiesto obnovy povinnej vojenskej služby môže mať množstvo výhod zavedenie povinnej civilnej služby. Po celospoločenskej diskusii. Návrh bol publikovaný už pred 3,5 rokmi. Na webe internetových novín žijúcich z korupčných zdrojov bol asi 2 hodiny. Aj autora uviedli zle.

Ukazuje sa, že čoraz väčšia časť spoločnosti, dokonca aj mladých ľudí, si uvedomuje možný pozitívny efekt stavu, ak by všetci zdravotne spôsobilí mladí muži takmer bez výnimky museli stráviť určitý čas v dobre organizovanom, systémovom a premyslenom vojenskom prostredí. So všetkým, čo k tomu patrí. V systéme, ktorý zabráni zneužívaniu možným vyhýbaním sa pre časť šľachty výhovorkami na výhrady svedomia. Ktorý zabezpečí, že mnohí možno po prvý a jediný raz vrátia spoločnosti to, čo do nich investovala. Ukazuje sa, že dôsledky krízy nám ponúknu vysoký prebytok možných záujemcov o Civilné zbory (nemýľme si to s CO).

Zavedenie povinnej civilnej služby pre nebojové jednotky s predurčením na nevojenské ohrozenia by bolo nesporne práve dnes užitočné. Určite prinajmenšom pre potenciálne zdravie spoločnosti, v ktorej neúmerne veľká časť mladých nemá hodnotový systém a zmysel pre povinnosť a kvalifikáciu, rešpekt k veku, úctu k štátu, zodpovednosť kolektívu za jednotlivca a naopak. Časť mladej populácie stráca zmysel pre rovnováhu práv a povinností. Nehovoriac o možných pozitívnych ekonomických efektoch zavedenia povinnej civilnej služby. Povedzme pomoci usadeným pôdohospodárom využitím konceptu vyrovnať šance s kolegami z privilegovaných štátov v rámci EÚ. Hoci len v nárazových činnostiach, pri zbere úrody, sadení stromčekov. A zabrániť zimnému hladomoru.

Alebo možnosťou zníženia surovinovej závislosti Slovenska udržiavaním minimálneho chodu vybraných baní. Aj zlatonosných, namiesto ich odovzdania do rúk cudzích výpalníkov. Prípadne možnosťou zásobovania ohrozených starcov, alebo údržby miestnych komunikácií pre obce a regióny s nedostatočnými zdrojmi na živenie gigantických ziskov zahraničných oligarchických korporácií. Nepreháňam, dnes nás to môže zachrániť pred hladomorom, ako terciálnym dôsledkom hlbokej krízy, o ktorom som písal už vtedy, keď ešte všetci spali a netušili, aj vlády.

Povinná civilná služba si vyžiadala výrazné zdroje zo štátneho rozpočtu. Projekcie ukazujú, že by sme sa dostali nad 2% HDP na obranu. Po odhadovanom prepade HDP o 30% ešte vyššie. Nemohli by sme si dovoliť nezdôvodniteľné akvizície technologicky náročných zbraňových systémov z cudziny, teda ani F-16. Zo zvýšených prostriedkov prednostne nesmú profitovať nadnárodné oligarchické zbrojné korporácie. Výhody musia pocítiť malé domáce podniky a naši ľudia. Nevidíme ten egoizmus okolo?

Teraz je potrebné, aby sa tradicionalistická a racionálna časť spoločnosti nezaujato vrátila k tomuto návrhu. Prínosom bude obnova tradicionalistických hodnôt a postojov. Ide o preformátovanie spoločnosti. Výsledkom bude zníženie fatálneho bezpečnostného ohrozenia štátu, teda štátnosti, suverenity, slobody a hladomoru. Prekvapilo by ma, ak by sa proti takejto iniciatíve postavili dnešní politici. To, čo ich predchodcovia podcenili, sa už nedá vrátiť. Ale za následky hroziacej katastrofy budú niesť zodpovednosť a budú súdení dnešní vládcovia.