petersvec

Čo som chcel povedať na protestnom zhromaždení na deň Ústavy 1.9.2020? Korona-šialenstvo ma donútilo odletieť do zahraničia s dvoj-dňovým predstihom. Zrušili mi letecké spoje, prípadne sprísnili opatrenia.

Vážené dámy a páni, z dôvodu korona-šialenstva a jeho psychologicko-psychopatických dôsledkov nemôžem byť osobne prítomný na tomto zhromaždení. Dovoľte mi preto len pár myšlienok na diaľku.

Na úvod si dovolím jednu poznámku na margo mojich posledných blogov, týkajúcich sa upozornenia na 3. svetovú psychologickú vojnu. V psychologickej vojne je objektom národ, štát, my všetci, vy všetci. Viete čím je vyjadrený zámer psychologickej vojny? Ak chceš zničiť národ, zober mu dušu! Ak chceš národu zobrať dušu, zober mu historické povedomie hrdosti na odvážne činy dokazujúce statočnosť predkov. V tretej dekáde augusta sme si pripomenuli tri udalosti, ktoré s témou úzko súvisia.

Prvá udalosť z 21. augusta, bola zradou národných záujmov pozvaním okupačných vojsk, podporou brežnevovskej doktríny obmedzenej suverenity. Naša vláda si túto udalosť „pripomenula“ psychopaticky: pozvaním nových okupantov, vnucovateľov cudzích hodnôt, výpalníkov, revíziou podpory pseudo-demokratickej bruselskej doktríny obmedzenej suverenity.

Druhá udalosť z 26-27. augusta bola spomienkou na presný opak: zdrvujúce víťazstvo našich statočných slovensko-uhorských predkov nad dobovými osmanskými okupantmi, výpalníkmi a vnucovateľmi cudzích hodnôt. Na prvom ročníku začínajúcej tradície sa 30. augusta 2020 zúčastnilo okolo 150 ľudí. Veríme, že nasledujúci rok pietna spomienka vo Veľkých Vozokanoch 29. augusta 2021 priláka vysoké počty tých, ktorí medzitým pochopia význam pre obrodu duše národa a jej záchranu pred zničením. To už budeme naplno pociťovať dôsledky sociálno-ekonomickej devastácie štátu neúmernými opatreniami nevládcov nepolitikov z nestrán a antistrán, z pračiek štátnych dotácií za výsledky vo voľbách, tým nesporne kvalifikovaných to bojovníkov proti korupcii.

Pomôcť pochopeniu významu Bitky pri Veľkých Vozokanoch, ktorú v skutočnosti tvorili dve absolútne samostatné vojenské operácie, navzájom spojené iba miestom konania, by mohol aj príhovor iniciátora tejto novej tradície pietnej spomienky, ktorý publikoval v blogoch 31. augusta. Z vojensko-strategického hľadiska išlo totiž o dva radikálne rozdielne zámery aj spôsoby vedenia boja dvoch uhorských aktérov. Uhorskí šľachtici, ktorí prehrali, a na počesť ktorých je postavený pamätník známy ako Vozokanský lev, bojovali vtedy tradičným štýlom o svoju šľachtickú česť, o svoje stavovské privilégiá, bojovali naučenými zručnosťami proti rovnocennému, možno silnejšiemu nepriateľovi. Bojovali ako žoldnieri hlavou, nebojovali srdcom ani dušou.

Úplne rozdielny cieľ v bitke nasledujúci deň po porážke šľachticov mali slovensko-uhorskí roľníci z okolitých slovenských obcí. Títo výpalníkov porazili, a na ich počesť je tam len maličká tabuľa. Naši slovensko-uhorskí roľnícki domobranci bojovali o výsledky svojej roboty, o svoje domovy, o svoju suverenitu rozhodnúť si o použití svojich produktov. Bojovali o svoje rodiny, ženy, dcéry, starcov. Bojovali HLAVOU, SRDCOM a DUŠOU, bojovali asymetricky a nelineárne. Bojovali s tým, čo mali, s čím vedeli narábať, čím nepriateľ pohŕdal, s čím nepočítal. Proti čomu sa nevedel brániť. Proti osmanským výpalníkom boli v početnej aj technologickej nevýhode. Poznali svoje prostredie a pod vedením vojaka použili vhodnú stratégiu. Preto vyhrali. Zoberme si poučenie a proti súčasným korupčným výpalníkom, kolaborantom a zradcom národa, pozývateľom okupačných vojsk, bojujme hlavou, srdcom a dušou. Vtedy zvíťazíme!!!

Tretia udalosť, z 29. augusta: SNP, bola prejavom odvahy a odporu národa proti dobovým hitlerovským okupantom a výpalníkom. Zo širokého strategického hľadiska išlo aj v SNP o viaceré rozdielne zámery a spôsoby vedenia boja niekoľkých aktérov. Keďže bolo slovenské aj národné, tak našim vtedajším predkom nemohlo ísť o likvidáciu štátu a štátnosti. Išlo im o čestný zámer: vyhnanie nemeckých okupačných votrelcov, výpalníkov a vnucovateľov cudzích hodnôt. Sovietskym vojakom išlo tiež o čestný cieľ úplnej porážky hitlerovského agresora, teda zahnanie rovnakých okupantov, výpalníkov, vnucovateľov cudzích hodnôt. Všetkým obetiam tohto čestného zámeru patrí naša úcta a vďaka, aj keď hĺbkové pochopenie si vyžiada ešte veľa emotívnych diskusií.

Ale bol tu aj tretí aktér: český zločinec, predseda českej sestry NSDAP Beneš, ktorého zámerom bolo zneužitie vojny na najpotupnejšiu totálnu vojnovú porážku pre náš slovenský národ, ktorou bola likvidácia štátnosti. Ak to povieme naplno, jeho zámerom bola okupácia, ekonomicko-kultúrno-etnické výpalníctvo a vnucovanie cudzích hodnôt. To nemôže žiaden národ na svete považovať za víťazstvo. Pre svoje zákerné plány obnovy koloniálneho postavenia ním nenávideného Slovenska nacista Beneš obetoval životy desiatok tisícov chudákov sovietskych vojakov (pre neho podradnú masu indoktrinovaných boľševikov) a prakticky zlikvidoval mužskú populáciu chudákov volynských Čechov, v jeho nenávistnej hlave tiež presiaknutých boľševizmom. Mohlo sa mu to podariť len prostredníctvom zradcov, kolaborantov a agentov cudzích záujmov medzi nami, v našom národe. Takých, akí nám znovu vládnu! Pozerajme sa a rozmýšľajme!

Aby nevznikla žiadna pochybnosť, úcta vojaka patrí všetkým vojakom za to, že obetovali svoje životy pri porážke dobového zla: nacizmu, s jeho cieľmi likvidácie národov v záujme vytvorenia super-ríše. Ibaže nezabúdajme, aká je zhoda vtedajších zámerov Hitlera so súčasnými zámermi eurobyrokracie. O to viac treba pripomínať obete vojny zo slovanských národov, predovšetkým ruského národa, ktorých počet vysoko prevyšuje 30 miliónov. Nezabúdajme, že 2. svetová vojna bola slovanským holokaustom, o ktorom sa mlčí. V skutočnosti veľká časť týchto životov vyhasla zbytočne pre mocenské nenávistnícke záujmy ich neraz nemúdrych, ba často neslovanských politických vodcov.

Aký je odkaz týchto troch výročí? My už nikdy nesmieme dopustiť víťazstvo žiadnych výpalníkov, vnucovateľov cudzích hodnôt, okupantov, likvidátorov národa v psychologickej vojne proti Slovensku. Je úplne jedno, či sa skrývajú pod zástavu osmanského islamu, sovietskeho brežnevovského boľševizmu, zločineckého čechoslovakistického etno-rasizmu, prípadne sa dnes oháňajú neoliberálnym „demokratizmom“ v záujme rovnako zločinného oligarchického  hyper-centralizovaného superštátu s názvom EÚ, v skutočnosti Európskeho zväzu kolonizovaných satelitov. Cieľ je vždy rovnaký: pred likvidáciou národa vycicanie národných zdrojov, vrátane ľudských, až po dno!!!

Majme to na pamäti pri výročí prijatia Ústavy SR 1. septembra. Síce nedokonalej, ale našej. Nikde nie je povedané, že ju nemožno zmeniť. Lenže určite nie podľa diktátu extrémistického neoliberalizmu. To by bol začiatok nášho konca. Môžeme dúfať, že po horúcej jeseni od mato-korona-teroru príde začiatok nových nádejí, na ktorej konci „obyčajných“ protištátnych nevládcov nahradia neobyčajní múdri a Slovensku oddaní vládcovia, pre ktorých bude štátnosť a blaho národa najvyššou hodnotou a prioritou, paralelne s úsilím o mierovú spoluprácu všetkých rovnocenných národných štátov bez koloniálneho balastu. Začnime tým, že zastavíme ideologizované deformované interpretácie dejín kolonizátormi. Začnime rozmýšľať nad odkazom historických udalostí. Aby sa nezopakovali.