petersvec

Nástroje na analýzu bezpečnostného prostredia sú rôzne. Spracovatelia prvej a jedinej Vojenskej stratégie v histórii Slovenska, ktorým som šéfoval, zvolili veľmi unikátny prístup. Rozhodli sme sa nielen zadefinovať typy ohrození, ale tieto sme podrobili analýze podľa systému charakteristík. Tie sme zapracovali do prehľadnej tabuľky.

Analýza aj dnes potvrdzuje, že pravdepodobnosť vypuknutia rozsiahleho vojenského konfliktu je pomerne nízka a čas výstrahy aj prípravy na tento typ konfliktu zostáva primerane dlhý. Odraďovacím elementom je jadrový potenciál. Aj keď provokovaním dvoch superveľmocí ich obkľučovaním vojenskými základňami, sa politici zahrávajú so zápalkami pri sude s pušným prachom. Ibaže, vplyv rozsiahleho vojenského konfliktu na životné záujmy štátu, lebo o tie pri bezpečnostných ohrozeniach v prvom rade ide, je vysoký. Dnes dokonca fatálny pre ľudstvo a civilizáciu. Tento typ ohrozenia nie je v rukách malých štátov, ich politici môžu hrať len úlohu užitočných idiotov mocností. Alebo múdrych preventistov.

Ani podceňovanie pravdepodobnosti vojenského konfliktu obmedzeného rozsahu by nebolo rozumné napriek tomu, že je relatívne nízka. Čas výstrahy aj prípravy na taký typ konfliktu zostáva relatívne dlhý. Vplyv na životné záujmy malého štátu je stále vysoký. Zmenilo sa niečo v porovnaní s prvou polovicou roka 2001, keď bola Vojenská stratégia spracovaná? Určite. Vážne, v čase schvaľovania Vojenskej stratégie parlamentom nepriechodné ohrozenia, vyjadruje stredný riadok tabuľky.

Pozn.: unikátny koncept akceptovateľného rizika je popísaný v inom blogu

Dnes v Európe prudko narástli vnútorné ohrozenia s vonkajšími zdrojmi. Ohrozenia s hĺbkovými koreňmi v nezodpovednej a pokryteckej politike pseudo-humanistického ultraľavicového liberalizmu, spôsobujúceho vnútorný rozklad štátov. Ako sa ukázalo, vznik vo svojej podstate nového typu ohrozenia podmieňuje viacero faktorov. A netýkajú sa len Slovenska.

Akýsi začiatok možno datovať už sledovaním nedomyslených reakcií neadekvátnymi prostriedkami na útok z 11.9.2001. Neskôr precenením schopnosti koalície v obidvoch irackých vojnách vyhrať vojnu, ako aj fatálnym nedocenením dôsledkov aroganciou prehratého mieru, sme sa ocitli v pasci. Vývoj pokračoval sledovaním tzv. Arabskej jari, kedy boli porevolučné dôsledky podobné – rozklad štátov a chaos. Vždy ide o reťazec zlyhaní rozvinutých štátov na všetkých úrovniach. Od politickej, cez sociálnu, diplomatickú, vojensko-analytickú, policajno-ochrannú, atď.

Ale vrchol nastal masovou podporou nelegálnej organizovanej migrácie tými najmenej osvietenými politikmi v histórii ľudskej civilizácie. Bez dokladov, bez poznania ich minulosti a bezpečnostného „potenciálu“. Bez schopnosti orgánov, zodpovedných za prvky bezpečnostného systému preveriť si hodnovernosť ich legendy, ba dokonca ani veku. A dnes si títo zákerní politickí zločinci trúfajú trestať štáty a ich predstaviteľov, ktorí sa správajú zodpovedne.

Pri tomto type ohrození, vyjadrených v strednom stĺpci tabuľky, si pritom štát môže dovoliť len nízke akceptovateľné riziko. Unikátny vojensko-strategický koncept akceptovateľného rizika bude čitateľmi pochopený po prečítaní jedného z mojich nasledujúcich blogov o pár dní.

Výsledky nezodpovedného správania politikov sú evidentným dôkazom absencie kontinuálnej kvalifikovanej analýzy situácie zodpovednými orgánmi. V skutočnosti ide o krízu informačno-spravodajského charakteru. Táto má korene v mechanizmoch politického riadenia spravodajských služieb. Tie majú v demokracii byť v rukách politikov. Ak ich nedokážu riadiť stále menej kvalifikovaní amatérski zliberalizovaní a zhumanizovaní politici-aktivisti, riadia ich trvalo pragmatické náhradné orgány v pozadí politikov. Riadi ich oligarchia!!!

Je najvyšší čas na kritickú analýzu schopnosti politickej elity rozpoznať trendy a riadiť relevantné orgány, ktoré majú vplyv na politické rozhodovanie v bezpečnosti a obrane. Rovnako vážny je fakt, že vyspelý svet pokračuje v aplikovaní analytických šablón, ktoré sa neosvedčili.

Hĺbkové korene stavu sú v rozsiahlej strategickej a geopolitickej nekvalifikovanosti politikov. Pritom masy sú pod vplyvom cielenej mediálnej manipulácie, ktorá je tiež v rukách hŕstky oligarchických vlastníkov, stále viac náklonné voliť nepolitikov do politiky. Politik sa musí sformovať. Kombináciou praxe, prekonávania ťažkostí, sumy vedomostí, vzdelania, formulačných schopností. Dnešný stav nie je náhoda, je to riadený proces. Vyhovuje len novodobej šľachte – oligarchii, ktorá prípravu na vládnutie nepodceňuje. To je samo osebe vážne bezpečnostné ohrozenie.